Narodil sa 22. marca 1945 v Novej Bystrici v rodine lesnika. Zakladnu skolu vychodil v Oscadnici (19511959), Jedenastrocnu strednu skolu skoncil roku 1962 v Cadci. V rokoch 19621968 studoval na FFUK v Bratislave francuzstinu a slovencinu. Kratko pracoval v CSTK, v rokoch 19691979 posobil v rozlicnych funkciach v Ustrednej kniznici SAV a v rokoch 19801981 pracoval ako zastupca sefredaktora vydavatelstva Veda. V rokoch 19811992 posobil na ministerstve kultury, najskor ako veduci literarnodramatickeho oddelenia, potom ako riaditel odboru kniznej kultury a informacii. V rokoch 19921995 bol s kratkymi prestavkami sefredaktorom casopisu Knizna revue, v rokoch 19931994 zastupcom sefredaktora v Slovenskych pohladoch a v rokoch 19941995 redaktorom Literarneho tyzdennika. Od oktobra 1996 posobil ako veduci sekcie literarnej kritiky literarnokritickeho stvrtrocnika Literika a od oktobra 1997 je riaditelom Vydavatelstva Spolku slovenskych spisovatelov.

Recenzie, literarne materialy a preklady zacal publikovat v Slovenskych pohladoch, pravidelne prispieval aj do Noveho slova, Romboidu, Revue svetovej literatury. Jeho kriticke clanky, recenzie a kulturnopublicisticke materialy vychadzali aj v dennikoch, tyzdennikoch a inych periodikach.

Knizne debutoval autorskym prerozpravanim Rozpravok z tisic a jednej noci (1994). Svoj prozatersky talent prezentoval v novele Svrbenie krvi (1996), mapujucej citove a intelektualne rozpory muza na prelome rezimov. Uprimne a bez tienohry rozprava o veciach svedomia, o moralke sucasnika a jeho emocionalnych poryvoch, o vsadepritomnej plytkosti, o schopnosti zakuklit sa, zaujat kruhovu obranu pred hlbsimi citovymi zazitkami, ba aj uvahami o nich. Vtipna, ironicka a presna novela Alexandra Halvonika, hladiaca s odstupom, a predsa maximalne zainteresovane, odkryva bolave miesta vtedajska prechadzajuce do dneska. Pribeh Ernesta, prehodnocujuceho seba i pritomny cas, ma v sebe ukrytu aj odpoved preco.

A. Halvonik je dlhorocnym spolupracovnikom Slovenskeho rozhlasu, kde publikoval mnozstvo literarnokritickych a publicistickych prac o slovenskej a svetovej, najma francuzskej literature. Vysledkom jeho prekladatelskych aktivit z francuzstiny je sest knih mytov a legiend (19921995), knizne preklady z francuzskej literatury (Nicole du Buron, Juliette Benzoniova, Michel Butor), ako aj viacero casopisecky uverejnenych prekladov (Paul Ricoeur, Herve Bazin, Tzvetan Todorov, Robert Merle, Jean d Ormesson).