Narodil sa 4. 12. v roku 1821 v Trstenej. Bol to slovenský jazykovedec. Študoval na Arcibiskupskom lýceu v Trnave, ktorá bola v tom čase centrom vzdelanosti Slovákov. Svoje vedomosti ďalej rozširoval na Viedenskej univerzite, kde študoval teológiu .Bol kaplánom na Bzovníku a v Hodruši a profesorom staroslovienčiny na stredných školách v Bratislave. Od roku 1854 na odporúčanie P. J. Šafárika študoval jazykovedu v Prahe. Zúčastnila sa známeho štvrtého zasadania
štúrovského kultúrneho spolku Tatrín v Čachticiach 10. augusta 1874 kde sa riešili otázky jednotného slovenského spisovného jazyka. Na nej zvolili jazykový výbor, ktorý mal za úlohu pracovať na konečnej podobe slovenčiny (Štúr -predseda, Caban, Gerometta, Ščasný, Zoch, Hroboň, Hattala - členovia).

V roku 1850 na vlastné náklady vydal Gramatiku slovenského jazyka v porovnaní s českým, a to po latinsky. Volala sa Gramatica linguae slovenicae collatae cum proxime cognata bohemica. Úvod Hattalovej gramatiky obsahuje súhrn vtedajších najdôležitejších vedomostí o slovanských jazykoch a o slovenčine, jej nárečiach, jej znakoch a vývine jej spisovnej podoby. V samotnom diele naširoko vyložil potrebu zaviesť ypsilon do slovenského pravopisného systému. Najobšírnejšia je
druhá časť Hattalovej knihy, kde sa preberajú jednotlivé slovné druhy, ich význam, tvorenie a ohýbanie. Hattalova latinsky písaná gramatika spisovnej slovenčiny mohla byť pomôckou len pre vyššie triedy gymnázií.  V októbri 1851 sa v Bratislave zišli predstavitelia bernolákovcov i štúrovcov a dohodli sa na jednotnom pravopise podľa Hattalovej gramatiky.

Jej stručné vydanie pod názvom Krátka mluvnica slovenská vyšla začiatkom roku 1852. V roku 1854 vydal Hattala prácu pod názvom Zvukosloví jazyka staro- i novo- českého a slovenského. A v roku 1855 vydal Skladbu jazyka českého a slovenského. V máji roku 1861 bol vymenovaný za profesora slavistiky na univerzite v Prahe. O rok neskôr ho postihla vážna pľúcna choroba. To malo nepriaznivý vplyv na vývin Hattalovej osobnosti a na jeho vedeckú prácu. Hattala neskôr vypracoval
dvojdielnu Mluvnicu jazyka slovenského. Toto nové spracovanie slovenskej gramatiky vzniklo na vyzvanie vlády. Táto gramatika nadväzuje na Srovnávaciu mluvnicu.

Historický význam M. Hattalu v dejinách spisovnej slovenčiny spočíva v tom, že v období, keď bol ohrozený osud spisovnej slovenčiny, dokázal zjednotiť v spoločnej spisovnej reči dve základné verzie spisovnej slovenčiny - bernolákovčinu štúrovčinu. Hodžovsko - hattalovská úprava zostala v podstate základňou spisovnej slovenčiny až do súčasnosti.