Michail Sergejevič Gorbačov životopis

Narodil sa v roľníckej rodine v obci Privolnoje na sev. Kaukazu. Vyštudoval najskôr právo na univerzite v Moskve, potom poľnohospodársky inštitút v Stavropole. Do komunistickej strany vstúpil v roku 1952. Postupoval v straníckej hierarchii, bol menovaný prvým tajomníkom stavropolskej organizácie KSSZ a v roku 1978 sa stal tajomníkom ÚV KSSZ pre polnohosp. Od roku 1980 bol členom politbyra a v r. 1985 po vládnutiach Andropova (1982-1984) a Černenka (1984-1985) bol zvolený do funkcie generálneho tajomníka strany. Hlasovanie bolo tajné a jeho protikandidát bol konzervatívny Viktor Grišin. Gorbačovove úsilie o ekonomickú a sociálnu reformu spoločnosti známe ako perestrojka (prestavba) viedlo k liberalizácii režimu a technologickej modernizácii aj iných odvetví ako kozmonautiky. Obmedzila sa moc komunistickej strany. Bol zrušený 6. Článok ústavy, kt. Zakotvoval vedúci postavenie KSSZ v štáte. Rozhodol sa stiahnuť sovietske vojská z Afganistánu. Spolu s ministrom zahraničných vecí Eduardom Ševarnadzem viedol jednanie s USA. S Ronaldom Reganom prezidentom USA sa stretol niekoľkokrát.
V roku 1987 sa vo Washingtone dohodli na odstránení rakiet stredného doletu v Európe.
Vo vnútri ZSSR zahájil politiku glasnosti (otvorenosti). Sovietsky občania sa dozvedeli pravdu o zločinoch proti ľudskosti, kt. Sa dopustil Stalinov režim.
Tlak na zbrzdenie reforiem zosilnel v r. 1989 keď sa zrútil berlínsky múr a systém sovietskych satelitov vo vých. Európe. Napätie ešte vzrástlo v r. 1990 vďaka úsiliu republík ZSSR o nezávislosť.
Gorbačov bol ostro kritizovaný konzervatívnymi členmi strany a znepokojenou generalitou sov. Armády. KSSZ ho však znovu zvolila generálnym tajomníkom a zjazd ľudových poslancov ZSSR na základe pozmenenej ústavy v r. 1990 za prvého prezidenta ZSSR. Zostavil prezidentskú radu poverenú urýchlením zásadnej reformy sov. Ekonomiky. V tom istom roku schválil na jednaniach s nemeckým kancelárom Kohlom členstvo zjednoteného Nemecka v Nato.
Po neúspešnom puči v r. 1991 jeho pozícia slabla a faktickým vodcom sa stal Boris Jelcin, kt. Urýchlil zánik ZSSR pred koncom roku 1991. Gorbačov bol donútený odísť do ústrania. Použitá literatúra:

Marek Pečenka, Petr Luňák a kolektiv : Encyklopedie moderní historieň
Peter Teed : Moderní oxfordský slovník 20. století.