Adolf Zika - fotograf

ADOLF ZIKA - PROFIL

Kariéra Adolfa Ziku začala na úplne inom poli než fotografickom. Od desiatich rokov v jeho živote hrali významnú rolu štyri magické písmenká - JUDO. Tento šport mu celkom učaroval a podľa jeho vlastných slov, keby sa ho niekto ešte v osemnástich opýtal na budúcnosť, odpoveď by mala stále a len štyri písmená. Ako člen Strediska vrcholového športu Praha si počas svojej kariéry na hruď pritláčal medaily z medzinárodných sútaží, ale aj z domácich majstrovstiev a v roku 1989 aj tú nejcennejšiu. Tento šport preňho znamenal jasnú budúcnosť. Nadmiera nadšenia sa mu však v roku 1990 stala osudnou, keď celkom sám a na vlastnú päsť odcestoval kurióznym spôsobom cez celé Rusko na Judo universitu do japonskej Katsury, aby po svojom návrate so svojim športom zo dňa na deň prestal. Pravé dôvody možno zostali niekde na ceste medzi Tokiom a Prahou. Z Prahy sa vrátil do rodných Prachatíc.

Začalo sa písať druhé obdobie jeho života, ktoré sa tomu predchádzajúcemu podobá snáď len v množstve vynaloženej energie. Učarovala mu hudba, gitara, umenie, ale aj cigarety, alkohol a všetko čo bolo s bohémským životom spojené. Možno logický postup mladého človeka, který dovtedy poznal len trojfázové tréningy šesťkrát do týždňa. Ako už bolo pre jeho osobu typické, zo svojho nasadenia nezľavil ani trochu, len ho preniesol do inej "stratosféry". Do roku deväťdesiatštyri stačil nahrať platňu, videoklip, zložiť piesne pre ostatné kapely a jednotlivcov, usporiadať niekoľko veľkých koncertov pod šírym nebom, napísať zbierku básní, kúpiť a zasa predať niekoľko amerických krížníkov ciest zo šesťdesiatych rokov, odsťahovať sa na dedinu, žiť bez ľudí a zasa sa ku všetkému vrátiť. To všetko dovtedy, než sa naposledy ocitol v nemocnici s dlho nevysvetliteľným množstvom chorôb. Výsledok bol jediný, totálna strata imunity a začiatok dlhodobého externého liečenia.

Polovica roku deväťdesiatštyri sa dá považovať za medzník v ceste za hľadaním jeho nového "športu". Do ruky sa mu dostal fotoaparát a od toho dňa sa ho už nezbavil. Behom niekoľkých málo dní si uvedomil, že našiel to, čo preňho znamenal šport. Asi to tak malo byť. Výpočet udalostí v jeho živote za tak krátke obdobie je totiž miestami k neuvereniu.

Čo asi tak treba dodať k faktu, že po roku známosti s odborom fotografia získal najväčšie ocenenie aké v Českej Republike profesionálny fotograf môže získať. Z rúk vtedajšieho ministra kultury Pavla Tigrida prebral v novembri 1995 prvú cenu v súťaži viac než tristo profesionálnych fotografov Czech Press Photo 95. A to hneď za najobsadzovanejšiu kategóriu Šport séria. Nasledoval grant vo forme materiálu od firmy Konica. Víťazná séria fotografií bola publikovaná v odborných časopisoch niekoľkých krajín Európy. Ako voľný fotograf sa okamžite usadil v reklame a módnej fotografii, kde začal zbierať skúsenosti takým spôsobom, ako keby už nikdy nemal prísť ďalší deň. Osemnásťhodinový pracovný deň nebol preňho v tom čase výnimkou. Jediné, čo ho trápilo, bolo jeho fotografické zameranie. Aj napriek tomu, že sa hneď od začiatku zaradil medzi nejlepších reportážnych fotografov tejto krajiny, lákala ho móda. Chcel dostať reportáž, náhodu a pohyb do módnych fotografií a hneď od samého začiatku sa mu to bohato vyplácalo. Na konci roku 1996 sa so všetkou drzosťou prihlásil do konkurzu módnej firmy Pietro Filipi, ktorá v tom čase hľadala stálého fotografa. Medzi zvučnými menami fotografov si ho vybrala šéfka reklamy a propagácie Klára Tománková (neskôr hlavná produkčná časopisu ELLE). Sám hovorí, že táto žena ho objavila ako módneho fotografa.

Rok 1997 bol pre tohoto mladého fotografa asi rokom nejdôležitejším. Vo svojom rodnom meste úplnou náhodou stretol nemeckého reklamného fotografa českého pôvodu, Paula Stephana Vierova. Z hodiny rozhovoru sa vykľulo priateľstvo a dôležité obdobie v jeho fotografickom vývoji . Vďaka jemu začal fotografovať rutinné, ale veľmi dôležité technické fotografie pre nemeckú cestovnú kanceláriu a jeho cesty do Kolína nad Rýnom a krátka doba strávená s týmto fotografom boli zlomom v pohľade na techniku a základy profesionálnej fotografie. Adolf Zika se učil dvakrát rýchlejšie, než by ktokoľvek čakal a nie je tajomstvom, že na reklamnej a módnej fotografii se dajú zarobiť slušné peniaze..., a preto ich priateľstvo ochladlo spolu s narastajúcim úspechom mladého fotografa . "Nikdy som sa nedozvedel, prečo sme spolu prestali komunikovať, ale Paul bol ďalší človek, bez ktorého by som ja ako fotograf nebol. Je totiž veľmi ťažké pozerať sa na to, ako sa z učňa stává profesionál a prerastá majstrovi cez hlavu so všetkým luxusom, ktorý k životu fotografa patrí. Pochopil som to až dnes“.
Po tejto perióde života nasledovala Praha. Bez známej duše, s naivným pohľadom chlapca z malého mesta, ale s veľkou dávkou sebavedomia, schovaného za slušné vystupovanie ako zvyšku vlastnosti zo šumavských kopcov a hlavne bez strechy nad hlavou. Tú mu, pre niektorých úplne nepochopiteľne, ponúkol fotograf, ktorý sa pre svoje kvality a manažerské schopnosti neteší práve obľube druhých kolegov z odboru - Jadran Šetlík. "Náš vzťah se dá len velmi ťažko pochopiť. Dal mi zvyšok fotografického vzdelania a napriek tomu ma nezaťažoval žiádnym štýlom. Svoje prvé veľké objednávky som fotil na jeho "pôdě", požičal mi všetko, čo som chcel a poradil všetko, čo som potreboval, ale cestu som si musel vyšliapať svoju. Keď som sa osamostatnil, bral to ako samozrejmosť a nešlo o žiádnu pózu. Nakoniec, dnes robíme aj pre rovnakých klientov a naše štúdiá sú od seba vzdialené len niekoľko málo metrov. Naša práca je však od seba vzdialená „niekoľko kilometrov“. Má na tom všetkom svoj podiel a je to úplne v pohode.“ Jadran Šetlík dnes pôsobí hlavne v Moskve a je jedným z najvyhľadávanejších fotografov v Rusku.

Adolf Zika si pravdepodobne pre svoju bezprostrednosť čoskoro získal stálych klientov. V začiatkoch bolo tým najväčším klientom nemecké vydavateľstvo EUROPRESS, pre ktoré nafotil takmer stovku dvojstránkových reportáží a módy, viac než 5000 publikovaných fotografií!.

Zaujímavá ponuka prišla v jeseni 1997. Na konkrétne obdobie jedného roka sa stal "riaditeľom reklamy a propagácie" kozmetickej firmy Australian Bodycare, ktorá v tom roku zvýšila svoj obrat o veľa percent. Pre firmu vyrobil dva exkluzívne kalendáre a kontroverzné billboardy, ktoré sa pro svoj obsah dostali na stôl Rade pre reklamu, aby boli následne ocenené tlačou ako "umenie v reklame".

Adolf Zika bol hlavným fotografom cestovnej kancelárie FISCHER a leteckej spoločnosti FISCHER AIR. Osobné priáteľstvo so senátorom Václavom Fischerom bolo preňho vraj jednou z najväčších životných skúseností. Výtvarne a fotograficky sa podieľal na vytvorení módnej značky Fischer Collection.

Vytváral fotografie pre české zastúpenie Giani Versace, Lancome, Speedo, Reebok. Dlhodobo spolupracoval s nemeckou produkčnou firmou Silverstone Production, pre ktorú vytváral katalógy na nemecký a švajčiarský trh.

V roku 1998 realizoval týždennú spoluprácu s redakciou MTV EUROPE, SKY NEWS a CNN INTERNATIONAL, ako kameraman na 33. Filmovom festivale v Karlových Varoch. Nakrútil tu krátké dokumenty z filmového festivalu s Michaelom Douglasom, Ornelou Muttiovou či Lou Reedom.S príchodom nového milénia, sa rozrástla tvorba Adolfa Ziku tiež na medzinárodné pole a stal se uznávaným svetovým fotografom.

V roku 2000 bol zaradený firmou LEICA ACADEMY GERMANY medzi šiestich fotografov sveta, ktorí boli prezentovaní s touto značkou na výstave Photokina v Kolíne nad Rýnom. Z toho vyplýva aj jeho spolupráca na jubilejnom celosvetovom kalendári k 80. výročiu firmy LEICA. O pár mesíacov neskôr bol zaradený medzi 10 svetových fotografov tejto spoločnosti na www.leica.com.
Na začiatku roku 2000 založil firmu ZIPO FILM a prevzal kompletnú produkciu českej nezávislej celovečernej snímky „24“, ktorá mala premiéru 4. januára 2001 ako prvý český film nového tisícročia. Okrem natáčania reklám sa spoločnosť Zipo film tiež produkčne podieľala na príprave celosvetovej DVD premiéry filmu Miloša Formana – „Amadeus– The Director´s Cut -Tribute to Miloš Forman and Saul Zaents“, ktorá vyvrcholila 21.10.2002 v Stavovskom divadle v Prahe, nielen samotným krstom za účasti médií a celebrít z celého sveta(CNN, BBC, etc), ale zároveň prebehla oslava narodenín producenta Saula Zaentse.

Ku koncu roka 2000 ešte stačil vytvoriť a dostať do pevného tvaru a podoby publikáciu, ktorá na českom fotografickom trhu nemá doteraz obdobu. Dal dohromady 126 profesionálnych fotografov (Jan Saudek, Robert Vano, Jadran Šetlík a další) z celej ČR, aby ich dňa 10.10.2000 nechal fotografovať obyčajný deň v Českej republike. Výsledok potom nazval Poslednou knihou storočia, alebo jeden deň v živote Českej republiky. Ďalšia z jeho publikácií mala názov Osobnosti súčasnej českej reklamnej a módnej fotografie, ktorá mapovala scénu po revolučnom roku 1989.

Od roku 2000 tiež maximálne prehlbuje spoluprácu so zastúpením Francúzskeho módneho domu Hermés, či mobilným operátorom Orange. Ako producent a režisér reklamných spotov vytváral medzinárodné reklamy pre Aprilia, Sonax, Ford, Mercedes AMG, SIXT a ďalších. Za réžiu reklamných spotov dostal aj niekoľko ocenení.

Adolf Zika už viac než 6 rokov pracuje pre časopis Playboy, kde vytvoril veľa pictoriálov a titulných strán a priviedol na svet pekný počet Playmate. Jeho aktové fotografie sú zastúpené v mnohých súkromných zbierkach po celom svete, ale aj vo významných galeriách. V roku 2003 zaznamenal nemalý úspech, keď ako jeden z najmladších fotografov na Paris Photo v parížskom Leoveru, predal celú svoju kolekciu, ktorá tu reprezentovala Leica Gallery Prague.
V roku 2004 se jeho fotografie vrátili po štyroch rokoch do Kolína nad Rýnom na svetovú výstavu Photokina, tentokrát však v digitálnej podobe. Spoločnosťou Olympus bol vybratý a jeho fotografie boli zaradené do International Olympus E-systém Gallery, ktorá mala premiéru práve v Nemecku a ďalej putovala do Japonska a USA.

Vo svojich tridsiatichdvoch rokoch stačil dvakrát obletieť zemeguľu a vidieť viac než tridsať krajín. Aj napriek tomu, že se vytrvalo hlási k svojmu rodnému juhočeskému kraju a Prachaticiam, žije už 8. rok v Prahe.

Adolf Zika je inštinktívna povaha, ktorá si všetko dôkladne pripraví dopredu do poslednej bodky, aby mávnutím ruky dané zrušil a veci zrazu urobil inak. Riadi sa citom, čo nie je vždy ideálne pre jeho okolie, ale v konečnom výsledku bývá vždy úspešný a túto vlastnosť tiež odovzdáva ďalej na svojich workshopoch. Improvizácia je celý jeho život i práca, nikdy sa totiž nemôžete v jeho prítomnosti nudiť a vzhľadom k tomu, že jeho najväčšou životnou vášňou sú športové autá, nikdy nič v jeho blízkosti se nebude diať pomaly.

Adolf Zika patrí k významným českým fotografom, medzi jeho klientov patria: veľká nadnárodná spoločnosť Orange, Ford, Pietro Filipi, Oskar, česká TV Nova, Renault a mnoho ďalších. Fotografoval množstvo slovenských, českých ale aj svetovo známych celebrít ako sú napríklad - Michael Douglas, Lou Reed, Ornela Mutti, D.J.Bobo, Jiří Korn, Václav Fischer, Jaromír Jágr, Alena šeredová, Simona Krainová, Kateřina Stočesová, Mahulena Bočanová, Dara Rolinc, Dan Bárta, Dan Hůlka, Dan Landa, Janek Ledecký či skupina Chinaski.V rokoch 2003 a 2004 nafotil pre mobilného operátora Orange kalendár. V roku 2001 nafotil exkluzívny kalendár spoločnosti Leica, pre ktorý firma Leica vybrala šesť fotografov z celého sveta, medzi nimi sú mená ako: Claudine Doury, Maik Scharfscheer, Claus Bjorn Larsen, Pall Stefansson a Bryan Adams.

V septembri 2004, po dlhšej době, prijal Adolf Zika billboardovú kampaň. Ako sám hovorí, jedným z hlavných dôvodov bolo oslobodiť sa a zabudnúť na mediálny humbuk, ktorý vznikal v posledných mesiacoch okolo jeho osoby. Táto práca mu dala možnosť zabudnúť na úbohé jednanie médií a dodala opäť chuť do reklamnej práce. Kampaň bola veľmi úspešná a dokonca sa stala na čas najväčšou fotografiou (12 x 20m) v centre Prahy a to priamo vedľa architektonickej stavby Tančíciho domu. Bola predaná do siedmych zemí světa.

V roku 2004 spoločnosť PRESCO GROUP po prvýkrát vydáva nástenný kalendár Adolfa Ziku – Woman, ktorý bolo možné zakúpiť v kníhkupectvách po celej Českej republike. Prvý náklad bol vypredaný a v súčasnosti sa uvažuje o dotlači.