Český a nemecký panovník. Syn českého kráľa Jána Luxemburga a Elišky Přemyslovny, pôvodne sa volal Václav, meno si zmenil počas pobytu vo Francúzsku. Od roku 1341 sa stal otcovým spoluvládcom, v roku 1346 bol korunovaný za českého kráľa, v roku 1347 za nemeckého kráľa a v roku 1355 za cisára Svätej rímskej ríše nemeckého národa. V roku 1355 vydal Zlatú bulu, ktorou potvrdil v nemeckej ríši tamojšie poriadky a usporiadanie, v roku 1361 vojensky potlačil pokus svojho zaťa Rudolfa Rakúskeho zbaviť ho cisárskej koruny. Za svoje sídlo a hlavné mesto ríše si zvolil Prahu. Všestrannú pozornosť venoval predovšetkým českým krajinám ako mocenskej základni rodu. Pripojil k nim Dolnú Lužicu, Brandenbursko, časť Sliezska, a tak sa české kráľovstvo stalo najväčším štátnym útvarom v strednej Európe. Usiloval sa o posilnenie kráľovskej moci. Odpor českých pánov proti tejto politike sa mu však nepodarilo úplne potlačiť, v roku 1355 stavovský snem odmietol prijať jeho návrh krajinského zákonníka. Pod jeho vládou české krajiny zaznamenali hospodársky, politický a kultúrny rozkvet, ku ktorému sám prispel podstatnou mierou. Nechal obnoviť Pražský hrad, začal stavať Chrám svätého Víta, v roku 1348 založil Nové Mesto pražské, nechal vybudovať kamenný most cez Vltavu (Karlov most), v údolí Berounky hrad Karlštejn a i ..., v roku 1348 založil prvú univerzitu v strednej Európe (Karlovu univerzitu), napísal vlastný životopis (Vita Caroli). Na jeho podnet povýšil v roku 1344 pápež pražské biskupstvo na arcibiskupstvo. Jeho zásluhy o rozvoj českého kráľovstvá natrvalo uchovali v českej historickej tradícii, v ktorej ho nazývali i otcom vlasti.