Osvietenstvo-pokrokové hnutie, ktoré v 18. stor. ovládlo Európu. Zakladalo sa na dôvere v osvietený rozum a na pravde poznanej buď rozumom alebo skúsenosťou (empíriou).

Znaky osvietenstva:- vzájomná súhra rozumu a citu. Zatiaľ čo prívrženci estetických noriem klasicizmu zdôrazňujú racionálny prvok umeleckej tvorby, t.j. rozum a rozvahu, neskorší preromantici vyzdvihujú na prvom mieste individuálnosť ľudského citu a inštinktu.

Osvietenský absolutizmus = jozefinizmus: podľa cisára Jozefa II. – slobodomyseľné hnutie v duchu zásad tohto cisára

Francúzsko

Francois-Marie Arouet(VOLTAIRE) – považuje sa za zakladateľa osvietenstva. Optimizmus- filozofická poviedka- každé zlo je na niečo dobré. Najďalej sa pri vlastnom filozofickom hľadaní dostal v poviedke Prostáčik. Hrdinom je naivný Huron, ktorý sa pozerá na okolitý svet dôverčivým pohľadom neskazeného divocha, čím sa oveľa viac dostávajú do zorného poľa čitateľa neduhy absolutistického Franc.

Postupne osvietenstvo prešlo aj na Slovesnko. V 18. stor. bolo Slovensko súčasťou R-U monarchie. Stúpencom osvietenských myšlienok bol aj panovník Jozef II. Pod vplyvom francúzskeho osvietenstva uskutočnil v R-U viaceré reformy:

1.zrušil nevoľníctvo
2.zaviedol tolerančný patent – zrovnoprávnil všetky vierovyznania
3.zrušenie žobravých reholí

Anton Bernolák

– rodák zo Slanice na Orave, teológiu študoval v Trnave, vo Viedni a v Bratislave. Tvorba:Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách – 1787
Grammatica slavica (slovenská gramtika)
Etymológia slovanských slov
Slovár Slovenské-Česko-Latinsko-Nemecko-Uhorské

Jozef Ignác Bajza

– katolícky kňaz,pôsobil na rôznych miestach naposledy v Bratislave, kde je aj pochovaný. Preslávil sa najmä prvým slovenským románom – René mládenca príhody a skúsenosti
- román má dobrodružný charakter, zobrazuje putovanie mládenca Reného so svojím učiteľom po krajinách blízkeho východu. Slovenské dvojnásobné epigramatá – obsahujú rýmované epigramy.
Bol zložitou osobnosťou, preto sa dostával do častých sporov v cirkevnej a kultúrnej oblasti.

Juraj Fándly

– bol kat. kňazom, písal najmä národno-buditeľskú a ľudovýchovnú lit. Bol podporovateľom Antona Bernoláka, celé svoje dielo napísal v Bernolákovčine. Diela:
Ľudovýchovná lit. – O úhoroch a včelách
Pilný domajší a poľný hospodár
Zelinkár
Umelá lit. – Dúverná zmluva mezi mníchem a ďáblem – týmto dielom podporil zrušenie žobravých reholí. Je napísané formou dialógu.

Ľudovít Štúr

– narodil sa v Uhrovci. Po gymnaziálnych štúdiach prišiel na bratislavské lýceum, kde sa stal šlenom spoločnosti Česko-Slovanskej. Neskôr na lýceu pôsobil ako zástupca profesora Pálkoviča na Katedre česko-slevenskej reči a literatúry. Neskôr si štúdia dopĺňal v Halle, po návrate združil okolo seba stúpencov slovenskej myšlienky a vytvoril generáciu štúrovcov. Ich najvyznamnejší čin bol uzákonenie spisovnej slovenčiny. Došlo k nemu r. 1843 po porade s Jánom Hollým na fare v Hlbokom. Za základ spis. Jazyka vybrali stredoslovenské nárečie z okolia Martina. Pravopis jazyka bol fonetický. Štúr napísal o tom dve diela: Nárečja slovenskuo a potreba písanja v tomto nárečí
Náuka reči slovenskej (gramatika jazyka)
Ako novinár začal v r. 1843 redigovať SLOVENSKJA NÁRODŇJE NOVINI. Po roku boli noviny zakázane.
Štúrovci stáli na čele národnooslobodzovacieho hnutia v r. 1848. Aj napriek veľkému snaženiu bolo toto hnutie neúspešné. Žiadosti slovenského národa neschválila ani viedenská, ani maďarská vláda.
Štúr ako politik zastupoval mesto Zvolen v Uhorskom sneme. Známe sú jeho viaceré prejavy, v ktorých obhajoval slovenský jazyk a národ.
Ako básnik vydal dve básn. Zb.:Dumky večerní
Spevy a piesne
Známe sú jeho teoretické diela: O národních písních a pověstech plemen slovanských – porovnáva ľudovú tvorivosť slavanských národov. V diele Slovanstvo a svet budúcnost vykresľuje budúcnosť slovanov, ktorích záštitou by malo byť Rusko.
Po porážke revolúcie v r. 1848 žil Štúr pod policajným dozorom v Modre a umrel na následky poranenia na poľovačke.