Patril k predstaviteľom robotníckeho krídla KSČ – pôvodným povolaním bol stolár. Politický činný od roku 1912 kedy začína pracovať v Sociálno – demokratickej mládeži, vo Viedni. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bojoval v rokoch 1915 – 1918 ako rakúsko – uhorský vojak na východnom fronte. Od roku 1918. kedy dezertoval sa skrýval až do vzniku ČSR. Tu slúžil ako vojak Česko – slovenskej armády až do roku 1920. Potom pracoval krátko ako stolár v továrni. Tu vstúpil do radov stúpencov marxistickej ľavice. Zúčastnil sa decembrového generálneho štrajku. V roku 1921 sa stal jedným zo zakladateľov KSČ. Od tohto roku až do roku 1926 pôsobil ako funkcionár KSČ na Slovensku. Tu vydával komunistické noviny Pravda chudoby a Hlas ľudu, spolu s časopisom Spartakus. Od roku 1925 sa stal Klement Gottwald členom Ústredného výboru (ÚV) – riadiaci orgán. Tu bol predsedom propagačného oddelenia. V roku 1926 – 1929 stál Gottwald v čele boja za prekonanie vnútrostraníckej krízy a presadzoval boľševizáciu strany. Prispel k víťazstvu tejto myšlienky na piatom zjazde KSČ 1929, na ktorom bol zároveň zvolený za generálneho tajomníka strany. Pod jeho vedením sa strana zúčastnila zápasov v období svetovej hospodárskej krízy na začiatku 30. rokov aj boja na obranu republiky pred nacistami. Kvôli ním pôsobil od roku 1934 – až do roku 1936 v Moskve, tu sa zúčastnil na rozpracovaní odboja proti fašistom a vojne. Až do roku 1938 bol hlavným hovorcom demokratických a vlasteneckých síl proti kapitulácii a prijatí mníchovského diktátu. 9.11.1938 odišiel z rozhodnutia strany do Moskvy, kde až do oslobodenia ČSR riadil prácu KSČ. Po vojne 4.4.1945 bol menovaný za námestníka predsedu vlády a predsedom Národného Frontu (NF). Vo februári sa zaslúžil o víťazstvo komunistov vo voľbách v roku 1948 – Víťazný február. Český a slovenský komunisti s podporou stalinského Soviestského zväzu viedli situáciu v krajine s cieľom zmocniť sa vlády. Stupňovali svoje požiadavky až sa rozhodli nekomunistickí ministri vo vláde K. Gottwalda podať demisiu. Komunisti trvali na tom, aby prezident Beneš demisiu prijal a dvanástich ministrov nahradil novými. Toto sa udialo 25.2. 1948 a nová vláda bola plne kontrolovaná komunistami. Bol to začiatok vyše 40. ročnej vlády komunistickej totality v Česko – slovensku. Jednalo o tzv. nekrvavý prevrat. No už dva mesiace po tomto politickom prevrate sa v Česko – slovensku začali prvé procesy s odporcami nastolenej diktatúry, podľa sovietskeho vzoru.