Prvé pokusy o vraždu a vražda
Zo všetkých strán sa šírili pokusy o zlikvidovanie Rasputina. Niektoré boli náboženského charakteru, iné politicko-vojenského. Hlavný cirkevný hovorca tohto obdobia , kňaz Iliodor zaútočil na Rasputina v traktáte pod názvom "Svätý diabol", v ktorom ho okrem iného obvinili aj zo sexuálneho vzťahu s cárovnou.
Rasputin na nejaký čas odišiel zo Sankt Peterburgu . –V 1910 ho niekto chcel zraziť autom,no vyviezol bez škrabnutia. –Druhý organizoval generál Dumbadze.Tu ho zas zachránili jeho priatelia –Tretí organizoval minister vnútra Alexej Chvostov.Otrávil flaše vína určené pre Rasputina, no tomuto atentátu zabránili intrigánske vzťahy na ministerstve.Po tomto neúspechu chcel vymyslieť ďalší atentát,no ten zanikol už v zárodku. –Po týchto neúspechoch zmenili taktiku z atentátov na diskreditáciu..Pokúsili sa ho opiť vo Villa Rode a nútili ho hovoriť o cárovi.Následne ho chceli obžalovať za urážanie Majestátu.No to sa tiež nepodarilo. –Ako jeden z posledných pred jeho smrťou bol cestou do rodnej dediny sa ho pokúsila zavraždiť šialená prostitútka - Koňa Gusevová, oblečená za pútničku, ktorá prosila o almužnu. Keď Rasputin vyberal drobné, vytiahla nôž a pichla mu ho do brucha s výkrikom: " Zabila som antikrista!"

Gusevovú za ním poslali Iliodor a jeho verní. Na svoju obhajobu uviedla, že chcela náboženstvu vrátiť dôstojnosť a oslobodiť cára a cárovnú od zlého vplyvu. Po operácii bol Rasputin niekoľko týždňov medzi životom a smrťou. V tom čase sa cár pripravoval na I. svetovú vojnu. V roku 1912 presvedčil Rasputin Mikuláša, aby sa Rusko vyhlo veľkej vojne. Mnohé súvislosti naznačujú, že Rasputin, známy svojimi sympatiami k Nemecku, v rokoch 1915-1916 hľadal možnosti, ako uzavrieť mier. –Práve v tomto čase sa pracovné živly rozhodli zbaviť mnícha.Tak 30.(16) decembra 1916 bol usporiadaný kniežaťom Félixom Jusupovom, manželom cárovej netere a jeho spojencami Puriškevičom, veľkokniežaťom Dimitrijom Pavlovičom, doktorom Lazovertom a poručíkom Suchotinom večierok, ktorý znamenal Rasputinovu smrť. Okolo polnoci prišiel Rasputin do Jusupovho paláca, kde na nich čakala už trojica sprisahancov. Miestom Rasputinovej smrti, mala byť práve jedáleň, ktorá už bola vopred pripravená práve na túto udalosť. Na stole vedľa nádherného príborníka stála tácňa s koláčikmi s obsahom cyankáli. Hneď vedľa bola nachystaná madeira a pár pohárov s cyankáli, ktoré mali byť len poistkou, ak by Rasputin náhodou nechcel jesť.

Situáciu však skomplikovala akási Rasputinova predtucha, že bude zavraždený a nevedno, či práve z toho dôvodu nechcel ani jesť ani piť. Po dlhšom prehováraní, však pažravý mních nemohol odolať a zjedol skoro celú tácňu koláčov.Podľa doktora Lazoverta malo cyankáli pôsobiť okamžite. Rasputin však debatoval veselo ďalej o všeličom možnom, a tak mu knieža navrhol, či by neokúsil z vína z jusupovových krymských viníc. Tomu už Rasputin nemohol odolať, bola to predsa jeho obľúbená madeira. Víno však nič nespôsobilo, až na pár príznakov opilosti. To už bolo pre Jusupova nepochopiteľné a tak pod zámienkou vybehol z miestnosti aby sa dohodol, čo ďalej so svojimi sprisahancami. To, že na Rasputina cyankáli nereagovali bolo pre všetkých niečím nepochopiteľným. / Roku 1971 uverejnil odborný časopis Chimija i žizň článok, ktorého autor vysvetľuje záhadu neúčinnosti cyankáli jeho rozkladom atmosferickým oxidom uhličitým a vodou./Preto sa rozhodli pre revolver, ktorým chceli Rasputina odstrániť. Poslednou myšlienkou Jusupova pred zastrelením Rasputina bolo, či by mu mal streliť do hlavy a či do srdca.Guľka vletela do tela vo výške pŕs, prerazila hrudník v oblasti srdca a uviazla v ňom. Nikto nepochyboval, že Rasputin je mŕtvy.

Opak bol však pravdou, keď sa chcel Jusupov načisto uistiť o jeho smrti, Rasputin otvoril svoje prenikavé modré oči a začal knieža škrtiť. Šokované knieža si ani neuvedomilo, že Rasputin sa snaží opustiť miestnosť, a tak jediné na čo sa zmohol bol výkrik, ktorým upozornil sprisahancov, že niečo nie ja v poriadku. Prvý sa spamätal Puriškevič, a keď zbadal, že Rasputin opúšťa jedáleň, pustil sa s revolverom v ruke za ním. Rasputin mal pred Puriškevičom niekoľko metrový náskok. Puriškevič zamieril a sústredenou rukou stlačil kohútik. Vyletela guľka, ktorá zasiahla Rasputina odzadu do chrbta. A práve táto guľka mu bola podľa všetkého osudnou aj keď niektoré zdroje tvrdia, že Rasputin bol nažive ešte keď ho hádzali do rieky Nevy.Cárovná bola šokovaná správou o smrti Rssputina a ešte viac tým, kto ho zavraždil. Rasputin totiž v deň svojej smrti napísal niečo, čo bolo neskôr pomenované ako jeho testament. Stálo v ňom: „ V Pertrohrade píšem tieto riadky. Cítim, že môj život sa skončí ešte pred 1. januárom.

Chcem, aby báťuška, máťuška a deti a celá ruská krajina sa dozvedeli a pochopili, čo sa musia dozvedieť a pochopiť.Ak ma zabijú obyčajní vrahovia, najmä ak to urobia moji bratia, ruskí mužíci, Ty, cár Ruska, sa nemáš čoho báť. Zostaneš na tróne a môžeš byť pokojný. Tvoji potomci budú vládnuť ešte stáročia. Ale ak ma zabijú bojari, šlachtici, ak ich ruky poškvrní moja krv, dvadsaťpäť rokov ju nezmijú zo seba. Opustia Rusko. Budú sa nenávidieť a navzájom sa povraždia a po dvadsiatich piatich rokoch v Rusku nebude nijakej šľachty.Cár celého Ruska, až začuješ hlahol zvonov, ktorý Ti oznámi, že Grigorija zavraždili, vedz:Ak moju smrť zavinili Tvoji príbuzní, tak do dvoch rokov nezostane nažive ani jeden člen Tvojej rodiny - ruský ľud sa s nimi poráta.Zabijú ma. Už nie som medzi živými. Modli sa, buď silný a mysli na svoju rodinu.Grigorij.“Kráľovská rodina bola uväznená na Sibíri a všetci členovia zastrelení. Bolo to osemnásť mesiacov po Rasputinovej smrti. Rasputin bol bezpochyby pre Rusko dôležitou figúrkou s dôležitými funkciami, ktorá ovplyvnila životy Rusov v tom období. Nezabudlo sa na neho ani po smrti. Stal sa hrdinom serióznej literatúry a jeho život bol štrnásťkraát sfilmovaný / z toho raz ako erotický film /. Takisto na neho nezabudli ani výrobcovia ruského alkoholu, pomenovali po ňom vodku.Bývalý ruský prezident, Boris Jelcin(Yeltsin), prehlásil, že pozostatky rodiny Romanovcov, ktoré boli nájdené v roku 1991 na Sibíri, budú slávnostne pochované v zime roku 1996.Ruská pravoslávna cirkev odmieta z politických dôvodov povoliť pohrebný obrad.Pozostatky cára Mikuláša, cárovnej Alexandry, ich troch dcér, lekára a služobníctva, doteraz čakajú na miesto svojho posledného odpočinku. Pozostatky cároviča Alexeja neboli nikdy nájdené.

Smrť
Správa o Rasputinovom zavraždení zdrvila milióny roľníkov. Cárovná prikázala, aby telo pochovali neďaleko kaplnky cárskeho paláca v Puškine. Je ťažké predvídať, akú úlohu mohol zohrať Rasputin, ak by sa bol dožil revolučného vrenia v roku 1917, ale jeho veštba sa splnila: " Ak zomriem, cár čoskoro príde o korunu." Princ Jusupov a jeho manželka pred revolúciou ušli a zmierili sa s rezidenciami v Londýne, Paríži a New Yorku. Až v roku 1967 dal princ súhlas na rekonštrukciu vraždy v televízii. Zomrel však skôr, ako bola zaradená do televízie.Po pitve sa zistilo že telo neobsahovalo žiaden jed a príčinou úmrtia bolo utopenie.To znamená že spis o tom čo sa v osudný ďeň stalo,nieje totožný s pravdou.Existujú o tom aj dôkazy a to že priebeh vraždy sa veľmi podobá na vraždu z 6.decembra 1883 a sedí aj dátum.A druhým dôkazom je výpoveď svedka doktora Lasowert.Na smrtelnej posteli priznal, že im neposkytol jed,ale neškodnú látku.A tretím dokazom je,že strelné rany sa našli na chrbte a v spise sa hovorí o streľbe z prebu.Priamo do hrude.

O Rasputinovej rodine O Rasputinovej rodine sa zachovalo len málo správ. Jediný o kom sa vie, je jeho najstaršia dcéra Maria Grigorievna. Vydala sa za ruského bielogvardejského dôstojníka a ušla pred revolúciou do Paríža. Neskôr pôsobila ako krotiteľka v cirkuse pod názvom "dcéra šialeného mnícha." V roku 1945 získala americké občianstvo a zaoberala sa písaním pamätí z cárskeho Ruska. Pred svojou smrťou v roku 1977 uverejnila knihu Rasputin: Muž zbavený mýtov. Dielo podáva detailný obraz otcových sexuálnych schopností.