Sibírsky roľnícky chlapec (1871-1916) Narodil sa 10.1.1871 ako tretí syn Jefima Alexandroviča Rasputina v sibírskej dedinke Pokrovskoje. Pochádzal z roľníckej rodiny.Jeho matka bola mongolského povodu.Rasputinovi rodičia zomreli veľmi skoro.Jeho dvaja bratia sa utopili v rieke. Vyrastal ako iní chlapci na brehoch rieky Tury, nechodil do školy a aj domácim prácam sa vyhýbal.Ruskou ortodoxnou cirkvou bol pokrstený ako Grigorij Jefimovič Novych a až neskôr prijal meno Rasputin, čo v preklade znamená škaredý, mrzký a aj zhýralý. Toto označenie nosil s necudnou rozkošou.

Sibír odjakživa slúžila ako dočasné a často až doživotné pôsobisko vyhnancov - nepriateľov krajiny. Život v roztrúsených dedinkách tohto nekonečného priestoru bol tvrdý a častokrát krutý. Mimoriadne ťažký bol aj v dedinke Pokrovskoje, kde Rasputinovi rodičia obrábali kúsok neúrodnej pôdy a chovali len pár kusov dobytka. Už ako mladík mal povesť opilca a bitkára, ktorý si rád užíva s ľahkými ženami a to najmä cigánkami.Tento zlom nastal po jeho znásilneni, keď mal 16 rokov.(žena generála,Irina Danilovna Kubasova). Tým si niektorí ľudia vysvetľujú jeho brutalitu.Keď mal 17, zjavila sa mu Panna Mária. V dedine sa často ukazoval s prostitútkami. Vyslúžil si opovrhnutie, keď ho prichytili v miestnom rybníku šantiť s tromi dievčatami.Nie je jasné, aké iné schopnosti okrem nadpriemernej sexuálnej žiadostivosti Rasputin mal. Ale je zrejmé, že hypnóza a sugescia pre neho neboli cudzími pojmami.

Žena a putovanie po krajine Ako 20 ročný sa oženil v roku 1887(1895)s Praskiou Dubrovinovou. Mal s ňou tri deti, dcéry Máriu(Maxtrjona) a Varvaru a syna Dmitrija. Medzi dedinčanmi si získal povesť flamendra a záletníka. Veľa pil, syna vraj splodil opitý, a preto bol Dmitrij duševne zaostalý.Rasputin odchádzal z domu na dlhý čas, putoval po krajine, navštevoval kláštory a šíril svoje nezvyčajné evanjelium. Raz, vraj pomocou Božieho vnuknutia, odhalil zlodeja koňa, inokedy predvídal prírodnú pohromu. A mal aj schopnosť vyhnať chorobu z tela. Všetky tieto príhody boli dôvodom, že lenivý a bohémsky založený Grigorij sa rozhodol oddísť do miestneho kláštora a neskôr žiť životom potulného mnícha, ktorý koná zázraky. Pravda potulní mnísi mali žiť v chudobe a osamelosti, ale to Rasputinovi neprekážalo. Bol totiž príslušníkom tajnej sekty chlystov, ktorej ideológiou bolo, že človek sa môže znovuzrodiť „skrze hriech“.

Svoje pobožnosti končievali sexualnimi orgiami. A tak spojil Rasputin príjemné s užitočným No členstvo v tejto sekte mu nikdy nedokázali. Po určitom čase vyšiel spoza kláštorných múrov medzi dôverčivých veriacich už ako vyučený svätý. Rasputin si našiel pre svoj cieľ historický vzor, vydal sa na misijnú púť krajinou a dal sa do zdokonaľovania Radajevovho učenia. Rusko bolo zaostalou krajinou, myslenie mužíkov primitívne. Rasputin sa najskôr stáva autoritou na dedinách, potom sa jeho povesť šíri do malých miest, nakoniec je známy po celej gubernii. Zástupy roľníkov, mužov a žien sa mu hádzali k nohám, bozkávali jeho rúcho a volali ho " otec Grigorij, náš spasiteľ". Boží človek spieva sväté piesne, v špinavej sutane, neumytý, zarastený a neučesaný tiahne od dediny k dedine, stará sa len o slávu božiu. Nakoniec ho postavili pred koncil. On propaguje vlastné poňatie nevyhnutného hriechu z vôle božej a po ňom poriadne pokánie a dostáva od vysokých hodnostárov absolutórium. Dokonca aj nekompromisný svätý mních Ilidior, žijúci v Caricyne - najväčšia kapacita medzi žijúcimi svätými, uznáva, že Gríša Rasputin je stopercentný boží človek. A Iliodorove uznanie je legitimáciou, s ktorou sa šarlatán dostane do každého domu.

Duchovia
Usporadúvanie špiritistických seansí však nebolo výsadou iba členov Čierneho salóniku. Mnohí príslušníci vyšších vrstiev našli v pokusoch o nadviazanie spojenia so záhrobným svetom istý zdroj vzrušenia a zábavy. Však práve poverčivosť, fatalizmus, viera v duchov, bigotnoť neboli žiadnou novinkou na cárskom dvore. A to sa potvrdilo práve vyhlásením Mikuláša II. A jeho manželky, že v Zimnom paláci straší, a to nie hocikto, ale zosnulý otec Mikuláša, Alexander III. Nuž nečudo, že sa palácu cár aj cárovná z ďaleka vyhýbali.Cár Mikuláš sa snažil kŕčovito dodržat poriadok, ktorý v Rusku vládol.Tento poriadok bol biedou a utrpením pre chudobných a naopak hojnosťou, bohatstvom a pôžitkárstvom pre bohatých. A práve to druhé bolo predsa dôvodom, ktorý priťahoval Rasputina, ktorý o sebe šíril, že je „bohom zoslaný“ a má schopnosť liečiť. Celé Rusko obchádzali legendy o jeho „prikladaní rúk“, ktoré vykonával na ľuďoch v mestách a dedinách, ktorými prechádzal
Rasputinov príchod do Petrohradu Asi ako 35 ročný / presný vek nie je známy / sa objavil v Petrohrade. Vďaka jeho dobrej pamäti ho vymenovali za „starca“Bolo to koncom roku 1903.

Objavil sa medzi stálymi hosťami Čierneho salónu, ktorí boli v úzkom spojení nielen s Ivonom Kronštadtským / najváženejšia duchovná osoba mesta /, ale aj s ďaľšími predstaviteľmi pravoslávnej cirkvi, boli baštou ruských konzervatívcov, skupinou, ktorá bojovala všetkými prostriedkami proti zanášaniu západných vplyvov do Ruska. Opierali sa o ortodoxnú cirkev, o členov cárskej rodiny, ale neprekážala im ani pomoc ľudí z nižších vrstiev, ktorí boli schopní plniť niektoré úlohy. Medzi nich takto prišiel i prostý sibírsky mužík Grigorij Rasputin, ktorého nevzrušilo stretnutie s pánmi, neznepokojilo nezvyčajné prostredie, naopak, zástup distingvovaných aristokratov on priviedol do pomykova neokrôchanými spôsobmi , smelým, až bezočivým vystupovaním, výrazmi i tónom, akým sa s nimi zhováral. Bolo vidieť, že tomuto človeku je jedno, či hovorí s kniežaťom, grófom, ministrom alebo samotným cárom.Tu sa zoznamil aj s tromi duchovnými otec Teofán,Patriarcha Hermogri a knňaz Iliodor V tom čase si Rasputin získaval stále väčšiu a väčšiu obľubu celej petrohradskej spoločnosti. Usadil sa v byte na poprednej ulici. Deň, čo deň ho v jeho dome obklopovali mladé dámy, ktoré nazýval učeníčky.

Prednášal im o tajomnom znovuzrodení, ktoré nasleduje po každom hriechu. Vďaka jeho hypnotickým schopnostiam si naklonil mnoho žien.1.11.1905 bol predstavený cárovi.Zoznámili ho dve intrigánky „čierny mor“ Milica a Stana.Povráva sa o intímnom pomere medzi ním a Annou Vyrubovou.Ona aj otvorila dvere Rasputinovi do cárskej rodiny.No v tomto čase ochorela Rasputinová manželka a tak hradné panie hradili jej výdavky na jej príchod do Petrohradu.Po jej odchode začal zase piť a striedať ženy.Hovorí sa, že vďaka svojej hypnoze zviedol dve veľmi veriace ženy a jedna bola dokonca mníška...No tých žien bolo viac ako len 3.Operné speváčky nemohli spievať kým pred tým nepodstúpili „očistu“.

Choroba a Rasputinov príchod na cársky dvor Práve na základe týchto, „bohom zoslaných“ danností, cárovná získala svojho najvernejšieho „priateľa“.A čím si vlastne Rasputin získal tú nevyjadriteľnú vďačnosť a oddanosť cárovnej? Alexandra Fiodorovna bola síce cárovnou, ale zároveň aj matkou. Práve ona musela znášať toľké utrpenie, lebo práve jej syn, princ Alexej, trpel na hemofíliu - zákernú, nevyliečiteľnú chorobu. A tak vlastne trpela dvojnásobne - prvýkrát ako matka, ktorá sa bojí o svoje dieťa a druhýkrát, práve ako osoba, ktorá bola vinná za cárovičove trápenie. Hemofília, spontánna krvácavosť, respektíve neschopnosť organizmu zastaviť krvácanie, je choroba známa po stáročia. Už v starom Egypte nesmela viac rodiť žena, ktorej dieťa vykrvácalo. V novodobých dejinách sa stala známou najmä tým, že sa stala kráľovskou chorobou, nie veľmi presne „chorobou Habsburgovcov“. Choroba postihuje len mužských potomkov, dievčatá sú iba prenášačkami.Alexandra Fiodorovna ešte za slobodna vedela o tejto „rodinnej“ chorobe. Umrel na ňu jej strýko Leopold i braček Frederik. Takisto o nej vedel aj Mikuláš už pred sobášom, ale s lekármi sa neradil. Obidvaja boli jednoducho presvedčení, že závisí len od božej vôle, či riadenia osudu, či niekto túto tajomnú chorobu zdedí alebo nie.Drobná ranka, škrabnutie, malý úder, či len nepatrné zakopnutie, to všetko ohrozovalo život malého cároviča. D
Dieťa, ani pri nesmiernej starostlivosti, nemohlo byť vždy ustrážené a nie raz sa stalo, že život cároviča visel iba na vlásku. Preto kráľovná využila služby každého, kto mohol jej malému Aľošovi, čo i len trošku zmierniť bolesť alebo inak pomôcť.Tak jedného dňa na odporúčanie veľkokňažnej Anastázie, zastal pri lôžku chorého cároviča Grigorij Rasputin, ktorý si v hlavnom meste za krátky čas získal povesť zbožného človeka, „starca“, ku ktorému sa možno utiekať a zveriť so svojimi starosťami, trápeniami, hovoriť mu o svojich hriechoch a dostať radu, či poučenie.A čo to boli za slová, ktoré otvorili Rasputinovi brány do Alexandrovského paláca? „Povedzte cárovnej, aby už neplakala, ja jej chlapca vyliečim!“Keď sa Rasputin zjavil prvýkrát v Zimnom paláci, chlapec práve silno krvácal a doktori si nevedeli rady. Rasputin položil ruky na chlapcovo čelo, modlil sa za neho a rozprával nekonečnú sibírsku rozprávku o hrbatých koňoch a beznohých jazdcoch. Chlapec sa po chvíli začal s Rasputinom rozprávať, bolesti a opuchy ustúpili. Vždy, keď u cároviča nastalo vnútorné krvácanie, zavolali k nemu Rasputina. Intímne styky Alexandry Fiodorovny s temperamentným svätým mužom boli pravým dôvodom, prečo urodzená dáma na slovo počúvala primitívneho mužíka, ba že sa Rasputinovi podarilo zviesť dokonca i cárove dcéry. Čoskoro vďačná a poverčivá cárovná Alexandra vydala nariadenie, ktoré mu umožňovalo slobodný prístup ku dvoru. Mučivá bolesť, ktorá prenasledovala malého pacienta pominula a krvácanie sa zastavilo.

Pre cárovnú to bol zázrak a človek, ktorý bol jeho tvorcom bol pre ňu požehnaním.Od toho dňa bol osud dynastie Romanovcov bezprostredne spätý s týmto šarlatánom.A nie len osud kráľovskej rodiny,ale aj osud celého Ruska.Rasputin sa stal kráľovniným dôverníkom. A cárovná bola ženou, ktorá mala veľký vplyv na svojho manžela, a tým pádom aj na dianie v Rusi. Už v prvých mesiacoch po vypuknutí prvej svetovej vojny sa cárovná usilovala zapojiť Rasputina nepriamo aj do riešenia závažných štátnických, vojenských a hospodárskych problémov. Pokladala ho za bohom poslaného radcu a „priateľa“. Týmto posledným titulom ho označovala aj v korešpodencii s mužom. Naivne si predstavovala, že otec Grigorij, ako mužík preklenie obrovskú priepasť medzi panovníkom a ľudom, ktorá sa následkami vojny ešte väčšmi prehĺbila. Jeho drsné spôsoby oceňovala ako úprimnosť, spontánnosť sa zaprisahávala manžela, ktorý nebol vždy nadšený Rasputinovými radami, aby ho počúval, argumentujúc, že tohto človeka im poslal boh.

„Ver iba otcovi Grigorijovi! Buď pevný a spoľahni sa na radu nášho priateľa!“ „Daj sa viesť Bohom a otcom Grigorijom“- to sú výzvy, ktorými sa hmýri kráľovnina korešpondencia s mužom z vojny. Alexandra dokonca verila, že jej svätec ovláda prírodné sily. Na jeseň roku 1915 ho vážne požiadala, aby modlitbami odstránil hmly, ktoré ruským vojskám bránili rozvinúť vojenské akcie. Rasputin to prisľúbil.
Vplyv Rasputina na cára cez cárovnu
Cár sa napokon dostal pod vplyv hysterickej, bigotnej ženy. Prostredníctvom Alexandry sa onedlho aj hlúpy cár Mikuláš II. začal spoliehať na Rasputina a radil sa s ním o štátnych záležitostiach.

Rasputin rýchlo zmenil kráľovskú náklonnosť na výnosný podnik a otvoril si v Sankt Peterburgu "vykupiteľské centrum", kde dostával lukratívne žiadosti o politickú priazeň. Jeho súkromné komnaty boli vždy plné žien zo všetkých vrstiev, ale Rasputin dával prednosť aristokratkám. Manželia cudzoložných dám sa skoro dočkali lepšieho miesta, dôstojníci boli na Rasputinov príhovor povyšovaní, dosadzoval a zosadzoval ministrov a generálov, ako sa mu zachcelo. Cár ho slepo počúval. Občas nejaká žena obvinila Rasputina zo znásilnenia, ale tajná polícia takéto výroky ignorovala, pretože cárovná nezniesla kritiku na záchrancu jej syna.
Cár sa obaval o ženiné zdravie. Nervové záchvaty, ktoré sa oficiálne označovali ako záchvaty srdcovej slabosti sa opakovali. Najbližší spolupracovníci Mikuláša II., členovia vlády a vysokí štátni úradníci sa báli odmietať desiatky prosebníkov, ktorí prichádzali k nim s povestnými odporúčajúcimi lístočkami od Rasputina.

Ten sa nepridržiaval rád svojich manipulátorov z radov petrohradskej aristokracie, ale zastával triezve názory, v podstate zhodné s túžbami mnohých jeho krajanov.V tomto období mal už Rasputin takú moc, že zasahoval priamo do vojnových akcií, do priebehu ofenzív! Občas však svojim stanoviskom nahrával aj druhej strane, a preto sa po Petrohrade klebetilo o jeho spojení s nemeckým generálnym štábom. Skutočne vystríhal pred haličskou ofenzívou, predpovedal, že sa skončí neúspechom. O to väčšmi si znepriatelil generála Alexejeva, náčelníka generálneho štábu, ktorý musel poslúchnuť kráľov rozkaz na zastavenie skvele sa rozvíjajúcej ofenzívy v Haliči. Netušil, že sa cár sa so všetkým, o čom sa v Mogiľove radí, zdôveruje v listoch svojej žene, a to nielen s vyslovene vojenskými problémami. Napĺňa ich aj svojskými informáciami o ľuďoch, ktorí ho obklopujú. Takisto Rasputinov názor na Brusilovu ofenzívu sa odrazil v liste cárovnej manželovi: „Náš priateľ je celý bez seba, že Brusilov nerešpektoval Tvoj rozkaz a nezastavil postup vojsk! Zasa tie zbytočné straty.“

Rasputin sa zaslúžil aj o to, aby Mikuláš odvolal veľkoknieža Nikolaja Nikolajeviča z funkcie hlavného veliteľa vojsk. Nikolaj dávno túžil po vojnovom konflikte, vedel, že je jediným kanditátom na funkciu hlavného veliteľa ruských vojsk a bude môcť konečne predviesť svoje vodcovské schopnosti. Mikuláš ho naozaj vymenoval do tejto funkcie aj, keď kolovali chýry, že strýko smeruje ešte vyššie, po tróne.
Celá táto temná kariéra pologramotného mužíka zo Sibíri, zasahujúceho do osudu veľkej ríše, vyvrcholila v decembri roku 1916, keď Rusko stálo na pokraji zrútenia a túto pravdu pochopili i najvyššie dvorné kruhy, ktoré boli presvedčené o tom, že vinníkom tejto skazy je práve Rasputin.Verilo sa, že keď bude cár zbavený zlého vplyvu Rasputina, situácia sa zmení.
Prvé pokusy o vraždu a vražda
Zo všetkých strán sa šírili pokusy o zlikvidovanie Rasputina. Niektoré boli náboženského charakteru, iné politicko-vojenského. Hlavný cirkevný hovorca tohto obdobia , kňaz Iliodor zaútočil na Rasputina v traktáte pod názvom "Svätý diabol", v ktorom ho okrem iného obvinili aj zo sexuálneho vzťahu s cárovnou.
Rasputin na nejaký čas odišiel zo Sankt Peterburgu . –V 1910 ho niekto chcel zraziť autom,no vyviezol bez škrabnutia. –Druhý organizoval generál Dumbadze.Tu ho zas zachránili jeho priatelia –Tretí organizoval minister vnútra Alexej Chvostov.Otrávil flaše vína určené pre Rasputina, no tomuto atentátu zabránili intrigánske vzťahy na ministerstve.Po tomto neúspechu chcel vymyslieť ďalší atentát,no ten zanikol už v zárodku. –Po týchto neúspechoch zmenili taktiku z atentátov na diskreditáciu..Pokúsili sa ho opiť vo Villa Rode a nútili ho hovoriť o cárovi.Následne ho chceli obžalovať za urážanie Majestátu.No to sa tiež nepodarilo. –Ako jeden z posledných pred jeho smrťou bol cestou do rodnej dediny sa ho pokúsila zavraždiť šialená prostitútka - Koňa Gusevová, oblečená za pútničku, ktorá prosila o almužnu. Keď Rasputin vyberal drobné, vytiahla nôž a pichla mu ho do brucha s výkrikom: " Zabila som antikrista!"

Gusevovú za ním poslali Iliodor a jeho verní. Na svoju obhajobu uviedla, že chcela náboženstvu vrátiť dôstojnosť a oslobodiť cára a cárovnú od zlého vplyvu. Po operácii bol Rasputin niekoľko týždňov medzi životom a smrťou. V tom čase sa cár pripravoval na I. svetovú vojnu. V roku 1912 presvedčil Rasputin Mikuláša, aby sa Rusko vyhlo veľkej vojne. Mnohé súvislosti naznačujú, že Rasputin, známy svojimi sympatiami k Nemecku, v rokoch 1915-1916 hľadal možnosti, ako uzavrieť mier. –Práve v tomto čase sa pracovné živly rozhodli zbaviť mnícha.Tak 30.(16) decembra 1916 bol usporiadaný kniežaťom Félixom Jusupovom, manželom cárovej netere a jeho spojencami Puriškevičom, veľkokniežaťom Dimitrijom Pavlovičom, doktorom Lazovertom a poručíkom Suchotinom večierok, ktorý znamenal Rasputinovu smrť. Okolo polnoci prišiel Rasputin do Jusupovho paláca, kde na nich čakala už trojica sprisahancov. Miestom Rasputinovej smrti, mala byť práve jedáleň, ktorá už bola vopred pripravená práve na túto udalosť. Na stole vedľa nádherného príborníka stála tácňa s koláčikmi s obsahom cyankáli. Hneď vedľa bola nachystaná madeira a pár pohárov s cyankáli, ktoré mali byť len poistkou, ak by Rasputin náhodou nechcel jesť.

Situáciu však skomplikovala akási Rasputinova predtucha, že bude zavraždený a nevedno, či práve z toho dôvodu nechcel ani jesť ani piť. Po dlhšom prehováraní, však pažravý mních nemohol odolať a zjedol skoro celú tácňu koláčov.Podľa doktora Lazoverta malo cyankáli pôsobiť okamžite. Rasputin však debatoval veselo ďalej o všeličom možnom, a tak mu knieža navrhol, či by neokúsil z vína z jusupovových krymských viníc. Tomu už Rasputin nemohol odolať, bola to predsa jeho obľúbená madeira. Víno však nič nespôsobilo, až na pár príznakov opilosti. To už bolo pre Jusupova nepochopiteľné a tak pod zámienkou vybehol z miestnosti aby sa dohodol, čo ďalej so svojimi sprisahancami. To, že na Rasputina cyankáli nereagovali bolo pre všetkých niečím nepochopiteľným. / Roku 1971 uverejnil odborný časopis Chimija i žizň článok, ktorého autor vysvetľuje záhadu neúčinnosti cyankáli jeho rozkladom atmosferickým oxidom uhličitým a vodou./Preto sa rozhodli pre revolver, ktorým chceli Rasputina odstrániť. Poslednou myšlienkou Jusupova pred zastrelením Rasputina bolo, či by mu mal streliť do hlavy a či do srdca.Guľka vletela do tela vo výške pŕs, prerazila hrudník v oblasti srdca a uviazla v ňom. Nikto nepochyboval, že Rasputin je mŕtvy.

Opak bol však pravdou, keď sa chcel Jusupov načisto uistiť o jeho smrti, Rasputin otvoril svoje prenikavé modré oči a začal knieža škrtiť. Šokované knieža si ani neuvedomilo, že Rasputin sa snaží opustiť miestnosť, a tak jediné na čo sa zmohol bol výkrik, ktorým upozornil sprisahancov, že niečo nie ja v poriadku. Prvý sa spamätal Puriškevič, a keď zbadal, že Rasputin opúšťa jedáleň, pustil sa s revolverom v ruke za ním. Rasputin mal pred Puriškevičom niekoľko metrový náskok. Puriškevič zamieril a sústredenou rukou stlačil kohútik. Vyletela guľka, ktorá zasiahla Rasputina odzadu do chrbta. A práve táto guľka mu bola podľa všetkého osudnou aj keď niektoré zdroje tvrdia, že Rasputin bol nažive ešte keď ho hádzali do rieky Nevy.Cárovná bola šokovaná správou o smrti Rssputina a ešte viac tým, kto ho zavraždil. Rasputin totiž v deň svojej smrti napísal niečo, čo bolo neskôr pomenované ako jeho testament. Stálo v ňom: „ V Pertrohrade píšem tieto riadky. Cítim, že môj život sa skončí ešte pred 1. januárom.

Chcem, aby báťuška, máťuška a deti a celá ruská krajina sa dozvedeli a pochopili, čo sa musia dozvedieť a pochopiť.Ak ma zabijú obyčajní vrahovia, najmä ak to urobia moji bratia, ruskí mužíci, Ty, cár Ruska, sa nemáš čoho báť. Zostaneš na tróne a môžeš byť pokojný. Tvoji potomci budú vládnuť ešte stáročia. Ale ak ma zabijú bojari, šlachtici, ak ich ruky poškvrní moja krv, dvadsaťpäť rokov ju nezmijú zo seba. Opustia Rusko. Budú sa nenávidieť a navzájom sa povraždia a po dvadsiatich piatich rokoch v Rusku nebude nijakej šľachty.Cár celého Ruska, až začuješ hlahol zvonov, ktorý Ti oznámi, že Grigorija zavraždili, vedz:Ak moju smrť zavinili Tvoji príbuzní, tak do dvoch rokov nezostane nažive ani jeden člen Tvojej rodiny - ruský ľud sa s nimi poráta.Zabijú ma. Už nie som medzi živými. Modli sa, buď silný a mysli na svoju rodinu.Grigorij.“Kráľovská rodina bola uväznená na Sibíri a všetci členovia zastrelení. Bolo to osemnásť mesiacov po Rasputinovej smrti. Rasputin bol bezpochyby pre Rusko dôležitou figúrkou s dôležitými funkciami, ktorá ovplyvnila životy Rusov v tom období. Nezabudlo sa na neho ani po smrti. Stal sa hrdinom serióznej literatúry a jeho život bol štrnásťkraát sfilmovaný / z toho raz ako erotický film /. Takisto na neho nezabudli ani výrobcovia ruského alkoholu, pomenovali po ňom vodku.Bývalý ruský prezident, Boris Jelcin(Yeltsin), prehlásil, že pozostatky rodiny Romanovcov, ktoré boli nájdené v roku 1991 na Sibíri, budú slávnostne pochované v zime roku 1996.Ruská pravoslávna cirkev odmieta z politických dôvodov povoliť pohrebný obrad.Pozostatky cára Mikuláša, cárovnej Alexandry, ich troch dcér, lekára a služobníctva, doteraz čakajú na miesto svojho posledného odpočinku. Pozostatky cároviča Alexeja neboli nikdy nájdené.

Smrť
Správa o Rasputinovom zavraždení zdrvila milióny roľníkov. Cárovná prikázala, aby telo pochovali neďaleko kaplnky cárskeho paláca v Puškine. Je ťažké predvídať, akú úlohu mohol zohrať Rasputin, ak by sa bol dožil revolučného vrenia v roku 1917, ale jeho veštba sa splnila: " Ak zomriem, cár čoskoro príde o korunu." Princ Jusupov a jeho manželka pred revolúciou ušli a zmierili sa s rezidenciami v Londýne, Paríži a New Yorku. Až v roku 1967 dal princ súhlas na rekonštrukciu vraždy v televízii. Zomrel však skôr, ako bola zaradená do televízie.Po pitve sa zistilo že telo neobsahovalo žiaden jed a príčinou úmrtia bolo utopenie.To znamená že spis o tom čo sa v osudný ďeň stalo,nieje totožný s pravdou.Existujú o tom aj dôkazy a to že priebeh vraždy sa veľmi podobá na vraždu z 6.decembra 1883 a sedí aj dátum.A druhým dôkazom je výpoveď svedka doktora Lasowert.Na smrtelnej posteli priznal, že im neposkytol jed,ale neškodnú látku.A tretím dokazom je,že strelné rany sa našli na chrbte a v spise sa hovorí o streľbe z prebu.Priamo do hrude.

O Rasputinovej rodine O Rasputinovej rodine sa zachovalo len málo správ. Jediný o kom sa vie, je jeho najstaršia dcéra Maria Grigorievna. Vydala sa za ruského bielogvardejského dôstojníka a ušla pred revolúciou do Paríža. Neskôr pôsobila ako krotiteľka v cirkuse pod názvom "dcéra šialeného mnícha." V roku 1945 získala americké občianstvo a zaoberala sa písaním pamätí z cárskeho Ruska. Pred svojou smrťou v roku 1977 uverejnila knihu Rasputin: Muž zbavený mýtov. Dielo podáva detailný obraz otcových sexuálnych schopností.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Jefim Alexandrovič Rasputin: Životopis