Jeho figurálna tvorba má v pozadí aj traumatizujúce podnety- najmä ťažké ochorenie a potom smrť jeho otca. V motívoch maliarovej neskorej tvorby je badateľná duševná rozorvanosť, otázky života a smrti, priam chorobné zaujatie naturalistickými obrazmi umierania, ale aj fantazmagorické vízie ťaživých snových výjavov. Vo figurálnej oblasti sa stal jeho veľkou témou človek z periférie ľudskej spoločnosti. Zobrazoval dedinských paholkov, kočišov, tulákov. Získali si ho svojou prostotou, nenútenosťou a voľnosťou pohybu. Idealizoval si ich povahové vlastnosti a bol presvedčený o rýdzosti ich charakteru.

Napriek vysokému veku narukuje dobrovoľne na front prvej svetovej vojny ako frontový maliar. Používa techniku vhodnú pre rýchly záznam, kresby ceruzou a tušom, akvarel zachytávajú v skratkovito dianie, osudy vojska aj jednotlivca. Záujem o typických spoločenských outsiderov poukazoval viac na existencionálny než sociálny údel človeka, na individuálne zložitosti jeho tajomného vnútorného života. Kolorizmus je podriadený významovo jednoznačným monochrómiam hnedých a okrových farieb, prirodzené rozptýlené svetlo je nahradzované reflektoristickým, zároveň znejasňujúcimi a vysvetľujúcimi snopmi blúdiacich svetelných lúčov. Hlavne však kresbová osnova štetcového rukopisu reagovala na dramatizujúce zmeny maliarovho osobného života. Stáva sa čoraz skicoviťejšou, expresívnejšou, len stručne znakovo opisujúcou figurálne komponenty obrazovej scény. Prejavila sa dominancia základného farebného tónu určujúceho atmosféru obrazu, ktorá bola vystupňovaná a dotvorená dynamikou rukopisu.

Bola mu vlastná nielen kresba v úlohe štúdie, prípravy k obrazom, ale aj ako samostatná umelecká výpoveď v zmysle ukončeného definitívneho diela. Kresba opisuje veľký oblúk životnej púte autora od jeho detského prejavu, v ktorom sa zrkadlí idylické rodinné prostredie až po strhujúcu výpoveď starnúceho umelca o najtemnejších stránkach ľudského bytia.
Medňanského kresba zdieľa spoločný tematický okruh s jeho maľbou, venovanou krajinárskym a figurálnym motívom. V krajinách objavíme autorov citlivý vzťah k prírode a jeho schopnosť odhaľovať jej vnútorný život a lyriku. Akýkoľvek motív ho zaujal len pôsobením nálady, ktorú sa snažil verne zachytiť.
Ladislav Medňanský vytvoril veľkolepé maliarske a kresbové dielo.

Spoločným menovateľom celej tvorby je umelcova mimoriadna vnímavosť, ktorá poznamenala jeho dielo. Umelec ako neobyčajne vnímavý pozorovateľ, ktorý prostredníctvom kresby udržiaval a obnovoval kontakt so skutočnosťou a zároveň sa v nej odohrával jeho intímny tvorivý zápas, s ktorým nepredstupoval pred verejnosť. Zachované diela svedčia o autorovej spontánnej umeleckej reakcii na realitu, nedotknutú ešte maliarskou transpozíciou v obrazoch.