Ladislav Medňanský (tiež Mednyánszky,23.4. 1852 Beckov – 17.4. 1919 Viedeň)
Patrí k najvýznamnejším umelcom, ktorí sa narodili, alebo žili na území Slovenska. Jeho dielo významom presahuje geografické ohraničenie krajiny.
Je možné ho konfrontovať s najaktuálnejšími európskymi maliarskymi prúdmi druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. Jeho tvorba korešpondovala s tvorbou jeho najvýznamnejších stredoeurópskych súčasníkov. S tou generáciou, ktorá definitívne prelomila obmedzenia akademizmu v duchu zásad plenairového realizmu.

Narodil sa v barónskej rodine. Študoval na gymnáziu v Kežmarku, spoznáva krásu Tatier, prejavujú sa u neho maliarske sklony.
1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T.Endera, 1872-73študoval na AVU v Mníchove (prof. Strahuber, Seitz), 1873-75 Ecole des Beaux Arts (prof. I. Pils), 1877 1. pobyt v Barbizone (O.Redon, K. Bodmer), 1878 štúdijná cesta do Talianska, návrat na Slovensko, Beckov,prenajal si ateliér v Budapešti, pravidelne sa vracal na Beckov, na jeseň 1898 odchádza do Paríža, Brbizone, Bretónsko, 1895 smrť otca, posledná cesta do Paríža, usadí sa v Budapešti, pravidelne chodí na Slovensko a do Viedne, 1898 zoznámil sa s obchodníkom s obrazmi s J.Wolfnerom, ktorý ho finančne podporuje, cesty po Uhorsku (Budín, Balatón, Sedmohradsko), 1914 odchádza ako dobrovoľník na front –frontový výtvarník, ruský, neskôr taliansky front.

Okrem iného študoval polytechniku v Zurichu a na Akadémii v Mníchove.
Mal ateliér na parížskom Montmartri. Striedal pobyt v Strážkach, v Beckove, v Paríži, vo Viedni a v Budapešti. Neskôr putuje za umením po Taliansku. Po roku 1882 ho ľudia stretávajú v Beckove ako zádumčivého samotára, ktorý maľuje opilcov, tulákov a ubiedených sedliakov. Počas vojny vystavuje v Budapešti a Viedni. Zomrel osamotený roku 1919 vo Viedni.
V 1990 sprístupnila SNG stálu expozíciu umelcovho diela v zrekonštruovanom kaštieli Strážky.

Pobyty v Paríži a Barbizone, poznanie súdobej francúzskej maľby a krajinomaľba C. Corota napomohli autorovi zmeniť zaužívaný model stvárnenia krajiny v stredoeurópskom priestore v dobe biedermayeru. Krajinomaľba s náladotvornými motívmi z počiatočného obdobia sa rozvíja po pobyte v Paríži vplyvmi impresionizmu.

Žil vo Viedni a Budapešti a neustále sa vracal na Slovensko, kde nachádzal námety pre svoje obrazy poetických krajín.
Medňanský čerpal krajinárske inšpirácie v povodí Váhu a Popradu a v tatranskej prírode. (Diela Večer na pastve, Mesačná krajina s jazdcom, Čln na rieke Poprad, Belianske Tatry, Odmäk v horách.) Venoval sa aj figuralistike, najmä v poslednom období svojej tvorby.

Až do sedemdesiatych rokov prevažuje lyrická krajina. Časté sú priehľady do krajiny cez stromy, neurčité lesné interiéry, nočná krajina. Zachytáva atmosferické efekty, hmlu, súmrak. Medňanský hranicu náladovej krajinomaľby nikdy neprekročil, pre neho obraz nemal byť rovnocenný dojmu, mal byť šifrou, dramatickým symbolom metafizických nápovedí. Výsledkom jeho pokusov bolo aj celkom nové poňatie dokončenosti obrazu. Medňanský predvádzal svoju maľbu v rukopisnej odkrytosti a ponechával ju v štádiu náčrtu. Zaujali ho a ovplyvnili generačný maliari svetového mena ako Gauguin, van Gogh, ale aj novšie objavy secesnej, protoexpresívnej a symbolickej výtvarnej scény Klimt, Munch, Vuillard, Denis.

Začal používať aj špachtlovú techniku a inšpirovaný van Goghom farbami viac kreslil ako maľoval. Dynamika ťahu nadobudla obsahový význam.
Pod vplyvom biedermeirovskej produkcie vo Viedni zjasňuje svoju paletu, maľuje romantizujúce krajiny a západy slnka. Od konca osemdesiatych rokov sa podstatne uvoľňuje jeho rukopis, náčrtovo zachytáva krajiny, ladené do striebrosivej, akoby prekryté závojom. Pobyt v Tatrách sa odrazí v maľbe konkrétnych výrezoch horskej krajiny. Kompozícia sa stáva dynamickejšou, rukopis sa uvoľňuje, nové farebné videnie využíva jasné farby. Koncom storočia sa venuje aj pochmúrnym témam smrti a umierania, spracúvajúc traumatické zážitky z rodinného prostredia. Naturalistické zobrazenia choroby a umierania sa prelínajú s fantastickými víziami, mysticizmom. Ťaživým námetom je podriadená aj farebnosť, ladená monochrómne v tmavých tónoch.
Jeho figurálna tvorba má v pozadí aj traumatizujúce podnety- najmä ťažké ochorenie a potom smrť jeho otca. V motívoch maliarovej neskorej tvorby je badateľná duševná rozorvanosť, otázky života a smrti, priam chorobné zaujatie naturalistickými obrazmi umierania, ale aj fantazmagorické vízie ťaživých snových výjavov. Vo figurálnej oblasti sa stal jeho veľkou témou človek z periférie ľudskej spoločnosti. Zobrazoval dedinských paholkov, kočišov, tulákov. Získali si ho svojou prostotou, nenútenosťou a voľnosťou pohybu. Idealizoval si ich povahové vlastnosti a bol presvedčený o rýdzosti ich charakteru.

Napriek vysokému veku narukuje dobrovoľne na front prvej svetovej vojny ako frontový maliar. Používa techniku vhodnú pre rýchly záznam, kresby ceruzou a tušom, akvarel zachytávajú v skratkovito dianie, osudy vojska aj jednotlivca. Záujem o typických spoločenských outsiderov poukazoval viac na existencionálny než sociálny údel človeka, na individuálne zložitosti jeho tajomného vnútorného života. Kolorizmus je podriadený významovo jednoznačným monochrómiam hnedých a okrových farieb, prirodzené rozptýlené svetlo je nahradzované reflektoristickým, zároveň znejasňujúcimi a vysvetľujúcimi snopmi blúdiacich svetelných lúčov. Hlavne však kresbová osnova štetcového rukopisu reagovala na dramatizujúce zmeny maliarovho osobného života. Stáva sa čoraz skicoviťejšou, expresívnejšou, len stručne znakovo opisujúcou figurálne komponenty obrazovej scény. Prejavila sa dominancia základného farebného tónu určujúceho atmosféru obrazu, ktorá bola vystupňovaná a dotvorená dynamikou rukopisu.

Bola mu vlastná nielen kresba v úlohe štúdie, prípravy k obrazom, ale aj ako samostatná umelecká výpoveď v zmysle ukončeného definitívneho diela. Kresba opisuje veľký oblúk životnej púte autora od jeho detského prejavu, v ktorom sa zrkadlí idylické rodinné prostredie až po strhujúcu výpoveď starnúceho umelca o najtemnejších stránkach ľudského bytia.
Medňanského kresba zdieľa spoločný tematický okruh s jeho maľbou, venovanou krajinárskym a figurálnym motívom. V krajinách objavíme autorov citlivý vzťah k prírode a jeho schopnosť odhaľovať jej vnútorný život a lyriku. Akýkoľvek motív ho zaujal len pôsobením nálady, ktorú sa snažil verne zachytiť.
Ladislav Medňanský vytvoril veľkolepé maliarske a kresbové dielo.

Spoločným menovateľom celej tvorby je umelcova mimoriadna vnímavosť, ktorá poznamenala jeho dielo. Umelec ako neobyčajne vnímavý pozorovateľ, ktorý prostredníctvom kresby udržiaval a obnovoval kontakt so skutočnosťou a zároveň sa v nej odohrával jeho intímny tvorivý zápas, s ktorým nepredstupoval pred verejnosť. Zachované diela svedčia o autorovej spontánnej umeleckej reakcii na realitu, nedotknutú ešte maliarskou transpozíciou v obrazoch.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Ladislav Medňanský: Životopis