„Každý raz bude pätnásť minút slávny,“ znie slávna veta kráľa pop-artu Andyho Warhola. Umelca, pri ktorého hodnotení zlyhávajú všetky zaužívané kritériá. Bledý muž s plachými očami, v čiernom roláku a v striebornej parochni bol totiž na správnom mieste v správnom čase. Potomok rusínskych rodičov nič neobjavoval a nepredpisoval. Avšak tomu, čo upútalo americkú verejnosť, sa venoval s vytrvalosťou pitbula. Vo svojich dielach položil na oltár konzumného trhu fetiše spoločnosti, ktoré rozmnožoval so spolupracovníkmi vo svojej Factory - fabrike na umenie. Dnes uplynie 75 rokov od jeho narodenia.

Kto to vlastne bol Andy Warhol? „Ako dieťa pozorne počúval rozprávanie našej matky Júlie o krajine jeho predkov,“ povedal jeho starší brat Paul. „Veľmi chcel ísť na Slovensko, no nikdy sa tam nedostal. Ach, Andy, Andy. Bol presvedčený, že jeho talent prichádza zhora. Bol to zlatý človek, ktorý chcel, aby ho ľudia milovali. Každý prejav neuznania ho vedel veľmi zraniť. Vtedy na dlhé dni utekal od ľudí a zostával sám. Museli sme ho presviedčať, že jeho snaženie má zmysel a spolu s ďalším bratom Johnom sme ho nenechali klesnúť na tvrdú dlážku života,“ spomína Paul Warhola, ktorý si zamaľoval aj so svojím slávnejším bratom. „O jednom obraze nebol celkom presvedčený a žiadal ma o radu. Namiesto slov som naň niečo namaľoval a on to tam už nechal. Ten obraz mám u seba.“

Andy Warhol sa narodil 6. augusta 1928 v Pittsburghu, zomrel 22. februára 1987 v New Yorku. „Stačilo to na to, aby urobil všetko podstatné,“ povedal o Warholovi jeho osobný priateľ Salvador Dalí, ktorý ho prežil o dva roky. „Aj tá najbláznivejšia vec mala v jeho podaní zmysel. V tomto smere som svojmu menu zostal v mnohom dlžný. Andy bol nenapodobniteľný. Raz mu to ešte poviem.“

Vlani uplynulo štyridsať rokov, čo Warhol vystavil svoju sériu plechoviek Campbellovej polievky. Vtedy to bol bežný predmet dennej spotreby, no pod Warholovými rukami sa premenil na kultovú vec. Ako prvý výtvarne zmedializoval portréty známych ľudí. Rafinovanou manipuláciou so zmyslami a vedomím diváka sa mu podarilo odhaliť masové pudy človeka, ktorý sa začal klaňať novým božstvám. Z Lenina, Mao Ce-Tunga či Campbellovej polievky sa stali megastars podobné Elvisovi, Marilyn Monroe, Liz Taylorovej či Mickovi Jaggerovi.

Warhol sa celkovo zaoberal objektmi, ktoré sú všeobecne známe a zobrazil ich v novej, ale pritom klasickej rovine a pohľade, vytvoril z nich kultové predmety svojej doby aj vďaka svojmu osobitému spôsobu vykreslenia doteraz nepovšimnutej skutočnosti na spôsob reklamného plagátu. Zámerne zvolil tie úplne najbežnejšie predmety, s ktorými Amerika denne prichádzala do styku, stvoril z nich symboly modernej doby a konzumnej spoločnosti, aby ukázal ako sa dajú využiť pre umenie aj komerčné výrobky, ktorým vdýchol svoje čaro a stali sa predmetom jeho umeleckej tvorby. Z komerčného objektu utvoril komerčné umenie, pretože jeho diela boli ľahko zapamätateľné a šíriteľné, tlačené vo veľkých nákladoch sa stali nesmierne populárne u všetkých vrstiev spoločnosti najmä svojou blízkosťou konzumentovi predmetov, ktoré zobrazoval. To umožnilo spotrebiteľovi (tento názov som použil kvôli charakteru tohoto umenia) spoľahlivejšie absorbovať obrazy, na ktorých sa vyskytli iné, inovované zobrazenia americkej každodennej skutočnosti.

Jeho Cambell’s tomato soup sa stali v USA natoľko populárne, až sa raz v New Yorku zjavil vagón metra pomaľovaný plechovkami od polievky Cambell (fotografiu je možné nájsť v publikácii od autorov: Henry Chalfant, Martha Cooper: Subway art). Tak sa jeho polievky stávali populárnejšie, dostávali sa do nesmierne širokého povedomia spoločnosti a vytvoril sa z nich univerzálny symbol ako Ameriky, tak aj jednoduchosti, konzumnosti a aj Warhola samotného
Svoju manipuláciu dotiahol až tak ďaleko, že sa stal takmer jej obeťou. Tretieho júna 1968 spáchala naňho militantná feministická spisovateľka Valerie Solanas neúspešný atentát. „Už som to nevydržala. Cítila som, že Warhol ovláda moje myslenie. Musela som sa oslobodiť,“ povedala po atentáte psychicky labilná Valerie Solanas, ktorá hrala vo viacerých Warholových filmoch. Warhol sa po tejto udalosti uzatvoril do seba. „Uvedomil som si, že všetko, čo robím, súvisí so smrťou,“ vyznal sa neskôr.

Andy Warhol ako jedna z kľúčových ikon výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia sa vo všeobecnosti chápe ako súčasť mohutného umeleckého riečiska zvaného pop-art. Avšak na rozdiel od Rauschenberga, Lichtensteina či Johnsa, ktorí spoluurčovali tvár populárnej kultúry na rozmedzí 50. a 60. rokov, Warhol cez svoju hľadačskú vytrvalosť nezostával ani v zlatom období pop-artu iba v súradniciach výtvarného umenia.

Jeho presahy do hudby, fotografie, filmu, ale i reklamy vytvorili z neho multimediálnu osobnosť s neutíchajúcou kreativitou. „Nie je život len sériou meniacich sa obrazov, ktoré sa neustále opakujú?“ pýta sa Warhol a jeho umenie a život mu dávajú za pravdu.

Podarilo sa mu to, čo len máloktorému výtvarníkovi - dočkal sa uznania od človeka z ulice. Podobne ako Picassovi, Dalímu, Pollockovi - výpočet rozhodne nie je dlhý. O jeho diela sa bijú aukčné siene, meno Andy Warhol je istotou na svetovom trhu. Už dnes je jasné, že jeho pätnásť minút slávy presiahlo 15 minút.