ZÁVER

Che Guevara raz povedal: „Doba sa mení a s ňou i hrdinovia.“ Svojím spôsobom mal pravdu, ale táto jeho veta sa netýka jeho samého, pretože doba sa už dávno zmenila, ale jej hrdina nie. Ešte dnes vidno po celom svete pri ľavicových (dokonca aj pri niektorých pravicových) demonštráciách pochodovať ľudí s jeho portrétom na hrudi, vlajke, alebo transparente.

Hneď po jeho smrti obleteli svet dve na sebe nezávisle urobené fotografie, ktoré sú dodnes súčasťou jeho legendy. Tú prvú mladšiu vytvoril Freddy Alborta, keď bolo Guevarovo telo vystavené vo Vallegrande a Che na nej pripomína obraz mŕtveho Ježiša Krista čakajúceho na svoje zmŕtvychvstanie. Tú druhú, slávnejšiu vytvoril svetoznámy fotograf Alberto Korda na ceremónii v Havane roku 1960. Vtedy ju noviny nepoužili, ale o šesť rokov neskôr sa v Havane zastavil taliansky vydavateľ Giangiacomo Feltrinelli a túto fotografiu od Kordu získal. O pár mesiacov, keď Che zomrel, tak túto fotografiu vydal ako plagát. Alborta svojou snímkou ľuďom Guevaru zobral, Korda im ho živého vrátil späť.

Che si pravdepodobne cestu smrti vybral preto, lebo bol mizerným politikom. Počas svojej málo úspešnej politickej kariéry si rozhneval oba tábory vtedajšieho bipolárneho sveta, a tak sa jeho cesta vidí ako tá najlepšia, po ktorej sa mohol vydať. Tá cesta z neho spravila nesmrteľnú ikonu, čiže akési svojské zmŕtvychvstanie. Rok 1997, keď v Bolívii objavili jeho pozostatky, bol tlačou dokonca nazvaný rokom „Che“.
Na záver sa najviac hodí vyjadrenie jeho priateľa Jeana-Paula Sartra: „Che bol najskutočnejšou ľudskou osobnosťou nášho veku.“

POZNÁMKOVÝ APARÁT:

1 Napríklad sú to práce: Guevara Lynch, E.: Mi hijo el Che. Barcelona 1981; Rodríguez, H.D.: Che Guevara. Aventura o revolucion? Barcelona 1968; Lavretskij, J.: Ernesto Che Guevara. Moskva 1976; Cormier, J.: Che Guevara. Paríž 1995; Gambini, H.: El Che Guevara. Buenos Aires 1968; Gadea, H.: Che Guevara, Aňos decisivos. Mexico City 1972; Iglesias, J.: Mis vivencias con el Che. In: Verde Olivo, 13.októbra 1974, s.7; Nuňez Jiménez, A.: El Che en combate. La campaňa guerillera en Cuba central. Havana 1995; Pardo Llada, J.: Fidel y el Che. Barcelona 1989;Debray, R.: La guerilla del Che. Mexico City 1975.
2 Napríklad: Guevara, E.: Escritos y discursos. Havana 1977; Ten istý: Mi primer gran viaje, de la Argentína a Venezuela en motocicleta. Buenos Aires 1994; Ten istý: Cartas inéditas. Montevideo 1968; Ten istý: Tactica y estrategia de la revolucion latinoamericana. In: Verde olivo, 6.októbra 1968, s.16; Ten istý: Pasajes de la guerra revolucionaria. (el Cuba) Havana 1963, (el Congo) – tento druhý zväzok vznikol v roku 1966, ale pravdepodobne už bol publikovaný v Havane v roku 2003.
3 Castaňeda, J.: Compaňero. Život a smrt Che Guevary. Praha 2003; Osaďan, R.: Che Guevara. In: Historická revue XIII, 2002, č.5, s.23
4 Borovik, G.-Goriunov, D.: Stalo sa na Kube. Bratislava 1963; Más Martin, L.: Povstalci ze Sierry Maestry. Praha 1960.
5 Guevara, E.: Partyzánska válka. Praha 1961; Ten istý: Bolívijský denník. Bratislava 1980.
6 Kokošin, A.A.-Rogov, S.M.: Šedé eminencie Bieleho domu. Bratislava 1986; Baďura, B.-Janáček, V.: Diplomacie bez rukaviček. Praha 1962; Tarasov, K.: Tajná vojna USA v Latinskej Amerike. Bratislava 1981; Debray, R.: Revoluce v revoluci?. Praha 1970.
7 Jeho otec tvrdí, že za astmu môže matka, ktorá ho jedného chladného rána zobrala kúpať sa do rieky a keď k nim prišiel, tak sa chlapec triasol na brehu od zimy v mokrých plavkách. Castaňeda, c.d., s.23
8 V roku 1937 si na stenu vylepil mapu Španielska, na ktorej sledoval pohyb frontu a dokonca si v záhrade postavil miniatúrne bojové pole so zákopmi a horami. Tamže, s.28
9 Mlynová spojka je spojovacím článkom medzi obrancami a útočníkmi, zahajuje útok a vydáva rozkazy hráčom vpredu, ale na prospech jeho astmy sa veľa nenabehá.

10 Castaňeda, c.d., s.33 tvrdí, že jeho zlé známky spôsobilo mnoho mimoškolských aktivít (šport, šach, zamestnanie), ale pravdepodobnejšie je, že to spôsobil jeho nezáujem o niektoré predmety.
11 Tamže, s.36; On tento Guevarov názor aj dobre okomentoval: „Skôr než predzvesť revolučného poslania Che, alebo dokonca sklon k násilnosti, v jeho šestnástich rokoch naznačuje tento incident neurčitú bojachtivosť a určitú predstavu o mocenských vzťahoch: nebojujte, keď nemôžete zvíťaziť. On opakovane bude.“
12 Osaďan, c.d., s.23 kladie počiatky jeho antiamerikanizmu až do jeho núteného pobytu v Miami roku 1952, čo nie je pravda, lebo tam sa už iba rozvinul.
13 Castaňeda, c.d., s.41
14 Napriek tomu však z tejto Guevarovej cesty vznikol „Motocyklový denník“, ktorý bol v roku 2004 dokonca sfilmovaný.
15 Na tomto Valnom zhromaždení, navzdory kritike zo strany USA, obhajoval popravy batistovských pohlavárov a kontrarevolucionárov: „…popravovali sme, popravujeme a budeme popravovať.“ www.marxists.org
16 Castaňeda, c.d., s.66
17 V tej dobe ešte netušil, že táto revolúcia, ktorú príde o 13 rokov zachrániť sa mu stane osudnou, a že bolívijská zem sa stane na 30 rokov miestom jeho posledného odpočinku.
18 Castaňeda, c.d., s.68
19 Bola to cestopisná esej o Machu Picchu.
20 Osaďan, c.d., s.23 tvrdí, že Che odmietol vstúpiť do komunistickej strany a z toho dôvodu nemohol vykonávať lekársku prax.
21 Castaňeda, c.d., s.75
22 Che o tom napísal esej – Videl som Arbenzov pád. – ale tá sa nedochovala.
23 Castaňeda, c.d., s.83
24 Tamže, s.84

25 Guevarov otec tvrdí, že tieto výstupy, dokonca ešte pred stretnutím s Castrom, boli jeho prípravou na partizánsky boj. Tamže, s.94
26 Tamže, s.85 to správne postrehol, keď napísal, že „…prišla šanca na stretnutie, ktoré znamenalo zmenu z prostej nudy na epos.“
27 Che si stretnutie s Fidelom zapísal do svojho cestovného denníka takto: „Stretnúť sa s Fidelom Castrom, kubánskym revolucionárom, mladým mužom, ktorý je inteligentný, veľmi sebaistý a pozoruhodne drzý, je politickou udalosťou. Myslím, že vznikli vzájomné sympatie.“ Tamže, s.91
28 Napr., keď ho v apríli 1956 vymenoval za vedúceho personálu vo výcvikovom tábore, vyvolal tým nespokojnosť Kubáncov. Tamže, s.95
29 Do denníka si Che poznamenal: „Tieto Fidelove osobné postoje k ľuďom, ktorých si váži, sú kľúčom k fanatizmu, ktorý v nich prebúdza… Tamže, s.97
30 Osaďan, c.d., s.23
31 Borovik, - Goriunov, c.d., s.29
32 Castaňeda, c.d., s.110
33 Tamže, s.110

34 Kolóne velí podľa povstaleckého rebríčka major a jej ideálny početný stav je 100 mužov. Ďalej sa kolóna delí na čaty, ktorým velia kapitáni a čaty na družstvá pod velením poručíkov. Družstvo je akčnou jednotkou v partizánskej vojne. Na Kube boli vypustené poddôstojnícke hodnosti, ako symbol diktátorskej moci. Guevara, Partyzánska, s.48
35 Debray, s.61
36 Castaňeda, c.d., s.116 sa o zničení jeho stálej základne vôbec nezmieňuje, ale pravdou je, že k nemu došlo. Stálejšiu základňu sa im podarilo zriadiť až v apríli 1958. Debray, c.d., s.61
37 Debray, c.d., s.78 uvádza, že Che odišiel zo Sierry Maestry so 120 mužmi.
38 Operovalo tam niekoľko práporov Hnutia 26. júla, Revolučného študentského direktoriátu, Ľudovej socialistickej strany (PSP) a Druhého frontu Escambray. Castaňeda, c.d., s.123
39 Nepriaznivý terén je terén nie príliš členitý, bez lesov a s mnohými dopravnými spojmi. Guevara, Partyzánska, s.26
40 Camilo Cienfuegos pochodoval na sever provincie Las Villas iba 31 dní. Más Martin, c.d., s.33
41 Dobytie tohto vlaku sa taktiež stalo súčasťou Guevarovej legendy. Castaňeda, c.d., s.136
42 Ten v rozhlasovom vyhlásení tvrdil, že v Oriente dosiahol dohodu s Fidelom Castrom. Tamže, s.138
43 Počet popravených sa pohybuje od 200 do 700, ale vraj samotný Guevara sa pred svojou vlastnou popravou priznal agentovi CIA F. Rodríguezovi , že ich na smrť poslal 1500. Tamže, s.145

44 Tamže, s.167
45 Che Guevarov poradca Valtr Komárek sa k tomu vyjadril takto: „Štátna správa vyzerala tak, že tam pobehovalo dvanásť komandantov s koltmi pri pásoch.“ Osaďan, c.d., s.24
46 Vyzdvihuje však význam ozbrojenej mimomestskej zložky odboja, pretože „v hospodársky málo rozvinutej Latinskej Amerike bude ozbrojený boj prebiehať predovšetkým na vidieku.“ Guevara, Partyzánska, s.9
47 Kokošin – Rogov, c.d., s.38
48 Jeho bočným prínosom bolo, že od roku 1960 bol v jeho rukách výcvik milicionárov. Castaňeda, c.d., s.195
49 Tamže, s.196
50 Guevara bol od začiatku konferencie stredobodom záujmu účastníkov, novinárov, ale aj verejnosti. Baďura-Janáček, c.d., s.95
51 Tamže, s.97
52 Bolo to počas prejavu v Organizácii pre afro-ázijskú solidaritu v Alžírsku vo februári 1965, kde Sovietsky zväz označil za „tichého spoločníka imperializmu“. Osaďan, c.d., s.24

53 Tamže, s.25 tvrdí, že ich bolo 120.
54 Castaňeda, c.d., s.265
55 „Chlapci z domu boli u Argaňaraza… a on na nich znovu naliehal, aby mu dovolili zúčastniť sa na výrobe kokaínu.“ Guevara, Bolívijský, s.44
56 Tamže, s.59
57 Debray, c.d., s.107
58 „Benjamín trochu zaostal… Keď som Urbanovi vravel, aby ho išiel upozorniť, že mu z batoha vypadávajú veci, spadol do vody. Nevedel plávať… Bol to dengľavý a neobratný chlapec, ale mal pevnú vôľu zvíťaziť.“ Guevara, Bolívijský, s.83
59 „Ďalšia tragédia pred začatím boja… Prišli sme tak o niekoľko batohov, takmer všetky náboje, šesť pušiek a jedného muža – Carlosa.“ Tamže, s.91
60 Castaňeda, c.d., s.346
61 Guevara, Bolívijský, s.176

62 Tamže, s.197
63 Tarasov, c.d., s.134
64 „bandu bradatých vychudnutých strašidiel…“. Castaňeda, c.d., s.373
65 Paradoxne to bol ten Willy o ktorom si Guevara v mesačnej bilancii za september poznačil do denníka: „Pochybujem iba o Willym. Pravdepodobne sa pokúsi využiť nejaký zmätok a zdúchne, ak sa s ním neporozprávam.“ Guevara, Bolívijský, s.193
66 Tarasov, c.d., s.136 uvádza Rodrígueza pod kricím menom Ramos a tvrdí, že vlastným menom sa volal Gustavo Villoldo Sampera.
67 Kokošin-Rogov, c.d., s.165