Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, bol básnikom, prekladateľom, publicistom, národným umelcom. Prispel výrazným podielom k obohateniu slovenskej poézie o nové básnické videnie sveta. Počas svojho života sa venoval rôznorodým činnostiam, môžem teda povedať, že vo svojom živote okúsil mnohé.
Pôvodne sa vyučil za obchodníckeho pomocníka, jeho život poznačila prvá svetová vojna, na ktorej sa aktívne zúčastnil. Okrem bolesti, utrpenia a nezmyselného umierania tých, s ktorými len nedávno hovoril, mal možnosť vidieť a spoznať cudzie krajiny, odlišných ľudí ako tu, doma. Bol to dravý publicista, ktorému išlo predovšetkým o rozšírenie vzdelanosti a o zvýšenie záujmu pospolitého ľudu o dianie okolo nich. Uverejňoval aktuality z kultúrnej a literárnej oblasti, čím chcel čitateľom rozšíriť obzor.

Patril do prvej poprevratovej generácie autorov, ktorí priniesli so sebou nové tvorivé výboje do vtedajšej literatúry. Konkrétne, jeho básnickú tvorbu zaraďujeme do literárneho smeru, ktorý sa nazýva vitalizmus. Vitalita, chuť žiť, naplno, bez prestávky, neustále sa hrnúť dopredu, neotáčať sa, užívať si radovánok, ktoré ponúka mladosť, ukázať svetu tie najjasnejšie a najkrajšie zákutia života, radovať sa z neho. Jeho básnické začiatky sú spojené s domácim a európskym symbolizmom.
Pomerne dosť času venoval prekladateľskej činnosti. Svoje preklady zahraničných vrstovníkov uverejňoval prevažne vo svojom časopise Elán. 1 Štúdium a prvé kontakty s publicistikou

Narodil sa 16. 10. 1898 v maloroľníckej rodine v okrese Trenčín, v Zemianskom Lieskovom. Do ľudovej škole začal chodiť v Kochanovciach (1904). Keď mu v roku 1907 zomrel otec, vzali ho na výchovu do evanjelického sirotinca v Modre, kde mu venoval starostlivosť Samuel Zoch. Ako pätnásťročný chlapec sa presťahoval do Petrovca. V rodine Jozefa Godru sa vyučil za obchodníckeho pomocníka (1913-17). Potom krátko pracoval Ružomberku v ob-chode Fedora Houdka (1917), odkiaľ narukoval do Budapešti k delostreleckému pluku. Po polročnom vojenskom výcviku sa dostal s rakúsko-uhorskou armádou do Carihradu (Istambul) a na front do Palestíny (1918). Ochorel tam na maláriu a po liečení v Damasku, v Alepe a Kadikoji (predmestie Carihradu) sa vrátil cez Odesu, Ukrajinu, Bukovinu a Halič do Budapešti (1919). Potom študoval v Modre na učiteľskom ústave (1919-21).

Už ako stredoškolák sa stal z podnetu Štefana Krčméryho spolupracovníkom Národných novín v Martine, kde cez letné prázdninové mesiace praxoval (1920, 1921) a publikoval články, besednice, správy atď. Po maturite sa zapísal na evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Pobudol tam len šesť semestrov (1921-24), pretože ho celkom zaujala novinárska práca. V roku 1924 vstúpil do redakcie Slovenského denníka v Bratislave a onedlho sa stal redaktorom Národných novín v Martine (1925-29). Od polovice dvadsiatych rokov redigoval v pražskom Mazáčovom nakladateľstve Edíciu mladých slovenských autorov. Spočiatku ju redigoval z Martina, no v roku 1930 sa presťahoval do Prahy. Neskôr začal vydávať literárny časopis Elán, ktorý vychádzal až do povojnových čias. Po prechode do Bratislavy sa tento časopis stal orgánom Spolku slovenských spisovateľov (1939-44). Pri Eláne založil aj Komornú knižnicu Elánu, ktorú redigoval v rokoch 1941 až 1949. Viedol ju aj po roku 1950, kedy ju prevzalo nakladateľstvo Slovenský spisovateľ pod názvom Nová komorná knižnica Elánu. Vo vojnových rokoch sa venoval literárno-organizačnej práci. V roku 1954 dostal štátnu cenu K. Gottwalda a v roku 1966 bol vymenovaný za národného umelca.

Čo možno -určite- neviete, alebo Ako sa Ján Smrek poetom stal:...
-až po smrti tohto národného umelca sa zistilo, že bol homosexuál...neviem prečo sa za to hanbil, veď
napríklad ja som tiež asi pred mesiacom zistila že som vlastne lesbička...no, ale to už je z iného súdka...
-bol to pivár ako sa patrí...podľa dôveryhodných zdrojov pil 2-3 denne, ale na kvalite si teda potrpel...
...len české najkvalitnejšie pivá, to jest: Budweiser, 12 percent, svetlý ležiak + Pillsner Urqell, 12 perc.,
svetlý ležiak,...a najviac vraj neznášal stredoslovenskú žbrndu menom Steiger/Sitňan/Kachelmann...
-jeho život bol naozaj bohatý, nielenže sa navždy zapísal do análov slovenskej poézie ale bol dokonca priekopníkom paraglidingu v Československu...a čo vie skutočne málokto, je udalosť ktorá bola dlho utajovaná...v auguste 1919 – teda, vtedy mal J. Smrek 21 rokov – sa vybral so svojim dobrým priateľom na tradičný zoskok z brala pri rodnej dedinke...mohol sa mu však stať osudným a bol by iste osudným pre celú slovenskú literárnu pospolitosť...chvalabohu, na naše, no najmä na maestrovo šťastie sa to skončilo až neuveriteľne dobre... pán Ján sa pozeral smrti rovno do očí, možno až do samého vnútra jej očnej bule..už-už pocítil jej vábivú chuť priamo na svojej koži, ba už sa ani nebránil, zmieril sa so svojim krutým osudom, keď tu zrazu sám onen Osud zakročil...maestro píše vo svojom tajnom denníku: „...A vtedy som začul ten prapodivný hlas. –Ešte nenadišiel tvoj čas, ty v živote veľa dokážeš, ty musíš veľa dokázať, bo to vôľa moja je!- riekol prísnym hlasom otcovi-matke podobným...a tak proti mojej vôli básnikom ja stal som sa...“
-no čo sa vlastne stalo? Pri zoskoku sa mu neotvoril padák a bol Janči bol čistý...no ako ste sa mali možnosť dočítať vyššie, Osud zariadil aby ho zachránil hustý košatý smrek, resp. jeden z jeho silných konárov...a preto na počesť tohto vzácneho ihličnanu, dal si Majster meno „Smrek“...
...aké poetické, všakže???...