referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hugo
Streda, 1. apríla 2020
Samuel Tešedík: Životopis
Dátum pridania: 19.01.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: carmen
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 200
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.8
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 8m 0s
Pomalé čítanie: 12m 0s
 
Za cieľ výchovy pokladá rozvoj telesných a duševných schopností. Ako stúpenec prirodzenej výchovy žiada, aby vo výchove brali do úvahy osobitosti žiakov a ak si to okolnosti vyžadujú, treba aj individuálne pristupovať k chovancom. V Tešedíkových názoroch sa odrážajú dobové pomery, z ktorých vzniká osvietenské hnutie v Uhosku, ako aj príslušnosť k duchovnému stavu. U Tešedíka sa skĺbuje výchova kresťanská s osvietensko-racionálnou. Aj keď požadujú novú morálku, ktorá by lepšie zohľadňovala životné potreby, v náboženstve vidí hlavný prostriedok mravnej výchovy.
Názory na reformu školstva, výchovu a vzdelanie vyjadril v diele Roľník v Uhorsku, čím je a čím by mal byť (1780), v ktorom sa venoval otázkam vidieka na území vtedajšieho Uhorska, urobil ich analýzu a predložil návrhy na riešenie. Z hľadiska sídelnej štruktúry vidieka Tešedík pokladal za nevýhodné malé dediny (niže 100 domov). Podľa jeho názoru takéto dediny nie sú príťažlivé pre remeselníkov a bez nich obyvateľstvo bude žiť na nižšej úrovni. Veľké dediny (vyše 500 domov) pokladal za nevýhodné preto, lebo v ich rozsiahlom chotári sú polia príliš vzdialené.

Verejnosti predložil vlastný ideový, podrobne premyslený plán „regulovanej dediny“, ktorý nakreslil jeho najstarší syn Samuel. Plán je spracovaný v zmysle prísneho poriadku, s pravouhlým systémom ulíc a parcel. Pre roľnícku usadlosť so záhradou a poľom sa tu rátalo s plochou 25 48–50 siah. Plocha pre remeselníka mala mať polovičnú výmeru. Cesty mali mať šírku najmenej 13 siah, hlavné ulice 20–24 siah. V technickej správe k tomuto ideálnemu plánu Tešedík pripúšťal aj možné odchýlky. Novú dedinu žiadal založiť v zdravej polohe s dostatkom pitnej vody, bez ohrozenia záplavami. Dedina podľa neho musí ležať uprostred chotára.

Ulice musia byť priame a po oboch stranách vysadené stromami. Domy nesmú navzájom súvisieť, musia byť oddelené. Studne majú byť spoločné pre niekoľko domov. Každý hospodár musí mať pri dome záhradu. Aj role a lúky majú byť podľa možnosti blízko. Okrem roľníckych domov Tešedík rátal na dedine s obecným domom, domami verejných zamestnancov, panským dvorom, kostolom, farou, školou, chudobíncom, domom lekára, nemocnicou, hostincom, domami remeselníkov, atď. Tešedík bol pravdepodobne prvým slovenským (aj keď neprofesionálnym) urbanistom.

Pre potreby školy napísal učebnicu Knižečka k čítaní a k prvním začátkum vzdělání školských dítek (1780). Táto školská príručka plnila aj úlohu učebnice reálií. Napísal 140 prác z rozličných odborov. Hoci sa na konci svojho života dožil veľkého sklamania a neporozumenia, jednako sa trvale zapísal do dejín ako priekopník novodobého školstva, nadšený a obetavý pracovník za kultúrne, spoločenské a ekonomické povznesenie dedinského ľudu. V diele Novi annales (1794) – periodickej publikácii protestanských cirkví v rakúskych krajoch – uverejnil oznámenie, že má záujem o zakúpenie didaktických diel Komenského.

Samuel Tešedík bol aj členom Krajinskej študijnej komisie, ktorá mala uskutočniť revíziu Ratia educationis a pripraviť návrh na reformu školstva. Tešedík podal komisii svoj návrh: „Dvanásť paragrafov o uhorskom školstve“. Jeho návrh kladne ocenili ako vec veľmi želateľnú, ale v tomto čase nerealizovateľnú.
Žiadal , aby sa súkromná prakticko-ekonomická priemyselná škola v Békešskej župe povýšila na verejnú krajinskú vysokú školu, na ktorej by sa zaškoľovali aj učitelia. Potom žiada zriadiť ešte štyri podobné školy v rozličných častiach krajiny.
Povesť Tešedíka bola známa i v zahraničí. Dva razy ho pozvali do Ruska. Doma ho povýšili do šľachtického stavu. Ale i pri takom všestrannom uznaní nenašiel porozumenie v najbližších kruhoch.
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: Mátej, J. a kol.: Dejiny českej a slovenskej pedagogiky, SPN, Bratislava 1976, Srogoň, T. a kol.: Dejiny školstva a pedagogiky, SPN, Bratislava 1986
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.