„Hľadáme ľahké metódy učenia, hoci by sme sa mali skôr pričiniť, aby sa lenivosť vyhnala zo škôl“

Samuel Tešedík (1742–1820) bol evanjelický duchovný a pôsobil na Dolnej Zemi. Pritom sa intenzívne zaoberal otázkami poľnohospodárstva
Samuel Tešedík bol najvýraznejšou osobnosťou v slovenskej pedagogike v období osvietenstva. Narodil sa 20. apríla 1742 v obci Alberti, kde jeho otec bol evanjelickým farárom. Po otcovej smrti žil so svojou matkou v Bratislave.
Po skončení strednej školy (lýcea) sa venoval výchovnej práci ako domáci učiteľ v zámožných bratislavských meštianskych a šľachtických rodinách. Okrem filozofie a teológie sa venoval aj prírodným vedám aj lekárstvu. Cestovanie využíval ako metódu bezprostredného poznávania spoločenského žvota obyvateľstva, úrovne poľnohospodárstva a priemyslu.

Sociálna a školská reformná činnosť. Tešedíkova pedagogická práca vrcholí v Sarvaši, kde sa natrvalo usadil ako evanjelický farár. Za jednu z hlavných úloh si určil povzniesť uhorské školstvo na taký stupeň, aby mohlo držať krok s vyspelejšími europskými krajinami.
Rovnako chcel zvýšiť produktivitu remesiel a rozvíjať aj priemyselnú výrobu. Kľúčom k tomu mala byť vyššia vzdelanostná úroveň všetkých spoločenských vrstiev, ktorá sa mohla dosiahnuť len školskou reformou. Podporoval osvietenské snahy, aby sa školské vzdelanie sprístupnilo ľudu.
Zriadenie poľnohospodársko-priemyselnej školy. V roku 1779 založil v Sarvaši ústav, ktorý sa mal stať vzorom prenikavejších reforiem uhorského školstva. Cieľom ústavu bolo zdokonaliť upadajúce poľnohospodárstvo a remeslá výchovou rozumných a dobrých poľnohospodárov, remeselníkov, preimyselníkov, obchodníkov, riadiacich pracovníkov v ekonomike, úradníkov a učiteľov. Demokratický charakter Tešedíkovej reformy je v tom, že jeho ústav bol otvorený aj pre deti a mládež z chudobnejších rodín. To bola jedna z príčin, prečo ústav nedostával hmotnú podporu od majetných jednotlivcov a štátnych úradov.

Spojenie vyučovania s výrobnou prácou. Charakteristickými znakmi Tešedíkovej reformnej činnosti uskutočňovanej v ústave bolo zaradenie reálnych predmetov do obsahu vyučovania (aj na prvom stupni), spojenie vyučovania s výrobnou prácou. Na prvom stupni sa žiaci učili čítať, písať, počítať, v predmete čítania si osvojovali vecné poznatky, na druhom stupni to boli zemepis, prírodopis, fyzika, telocvik, zdravoveda, staviteľstvo, peňažníctvo, obchod, technológia poľnohospodárstva a pedagogika.

Základným princípom jeho reformy je spojenie vyučovania s výrobnou prácou. Preto mal ústav pozemok a remeselnícke dielne (niektoré mali podobu manufaktúr) tešedík obohatil vyučovanie o praktickú metódu čiže o prakticko-poľnohospodársko-priemyselnú reformu. Do učebného predmetu zaradil 60 druhov prác, pravda, na všetkých prácach sa žiaci nezúčastňovali. Boli rozdelené podľa ročných období. Tešedík dbal, aby sa deti nezaťažovali telesnými prácami, rešpektoval záujmy detí o druhy prác. Pri remeselných prácach sa používali najmä domáce plodiny, ktoré sa dopestúvali na pokusnom pozemku. Pri zadeľovaní prác dbal aj na to, aby dlho netrvala a bola rozmanitá. Organizáciu vyučovania založil na cyklickom striedaní teoretického a praktického zamestnania.
V roku 1782 Tešedík rozpracoval plán Prakticko-ekonomicko priemyselnej školy a predostrel ho vrchnosti. Jozef II. ocenil jeho prácu a v roku 1787 mu poslal zlatý prsteň a zlatú medailu.

Tešedíkova škola bola jediná svojho druhu v celom Uhorsku. Navštevovali ju deti, mládež i dospelí zo širokého okolia. Najväčšia návštevnosť bola v zimných mesiacoch, keď sa počet žiakov pohyboval okolo 900.
O Tešedíkov ústav sa zaujímala aj študijná komisia a vyjadrila sa pochvalne. Keď bol Tešedík na audiencii u Leopolda II., vyjadril sa uznanlivo o jeho ústave. Prisľúbil mu pomoc, ale sa jej nedočkal.
Sarvašský ústav zanikol v roku 1805 z nedostatku hmotných prostriedkov.

Pedagogické názory S. Tešedíka. Praktická pedagogická činnosť S. Tešedíka sa zakladala na hlbokých teoretických vedomostiach a pedagogických smeroch, ktoré ovplyvňovali pedagogické myslenie na prelome 18. a 19. storočia. Nadväzoval na reformné sociálne a pedagogické snahy veľkého učiteľa národov J. A. Komenského, rozvíjal ich v nových podmienkach. Úzky vzťah ku Komenskému vyjadril aj tým, že vydaltlačou reč, ktorú komenský predniesol z príležitosti otvorenia zreformovanej školy v Šaršskom Potoku pod názvom Oratorio de cultura ingeniorum (1791). Tešedík sa uvedomele hlásil k pedagogickému realizmu. Zo školy chcel mať takú výchovnú inštitúciu, ktorá by bola ja vzdelávacím obsahom spojená so životom. Vychádzal z hesla, že nie pre školu, ale pre život sa učíme. Efektívnosť vyučovania očakával od učiteľa, jeho prípravy a spoločenského postavenia. Učitelia podľa tešedíka sú aj ľudovými vychovávateľmi, sú soľou krajiny, majú sa aktívne zúčastňovať na osvetovej činnosti na vidieku i v mestách. Prihovára sa k tomu, aby učiteľov platil štát. Kritizuje biedne hmotné postavenie učiteľov, ktoré odrádza schopných jednotlivcov od tohto povolania.
Za cieľ výchovy pokladá rozvoj telesných a duševných schopností. Ako stúpenec prirodzenej výchovy žiada, aby vo výchove brali do úvahy osobitosti žiakov a ak si to okolnosti vyžadujú, treba aj individuálne pristupovať k chovancom. V Tešedíkových názoroch sa odrážajú dobové pomery, z ktorých vzniká osvietenské hnutie v Uhosku, ako aj príslušnosť k duchovnému stavu. U Tešedíka sa skĺbuje výchova kresťanská s osvietensko-racionálnou. Aj keď požadujú novú morálku, ktorá by lepšie zohľadňovala životné potreby, v náboženstve vidí hlavný prostriedok mravnej výchovy.
Názory na reformu školstva, výchovu a vzdelanie vyjadril v diele Roľník v Uhorsku, čím je a čím by mal byť (1780), v ktorom sa venoval otázkam vidieka na území vtedajšieho Uhorska, urobil ich analýzu a predložil návrhy na riešenie. Z hľadiska sídelnej štruktúry vidieka Tešedík pokladal za nevýhodné malé dediny (niže 100 domov). Podľa jeho názoru takéto dediny nie sú príťažlivé pre remeselníkov a bez nich obyvateľstvo bude žiť na nižšej úrovni. Veľké dediny (vyše 500 domov) pokladal za nevýhodné preto, lebo v ich rozsiahlom chotári sú polia príliš vzdialené.

Verejnosti predložil vlastný ideový, podrobne premyslený plán „regulovanej dediny“, ktorý nakreslil jeho najstarší syn Samuel. Plán je spracovaný v zmysle prísneho poriadku, s pravouhlým systémom ulíc a parcel. Pre roľnícku usadlosť so záhradou a poľom sa tu rátalo s plochou 25 48–50 siah. Plocha pre remeselníka mala mať polovičnú výmeru. Cesty mali mať šírku najmenej 13 siah, hlavné ulice 20–24 siah. V technickej správe k tomuto ideálnemu plánu Tešedík pripúšťal aj možné odchýlky. Novú dedinu žiadal založiť v zdravej polohe s dostatkom pitnej vody, bez ohrozenia záplavami. Dedina podľa neho musí ležať uprostred chotára.

Ulice musia byť priame a po oboch stranách vysadené stromami. Domy nesmú navzájom súvisieť, musia byť oddelené. Studne majú byť spoločné pre niekoľko domov. Každý hospodár musí mať pri dome záhradu. Aj role a lúky majú byť podľa možnosti blízko. Okrem roľníckych domov Tešedík rátal na dedine s obecným domom, domami verejných zamestnancov, panským dvorom, kostolom, farou, školou, chudobíncom, domom lekára, nemocnicou, hostincom, domami remeselníkov, atď. Tešedík bol pravdepodobne prvým slovenským (aj keď neprofesionálnym) urbanistom.

Pre potreby školy napísal učebnicu Knižečka k čítaní a k prvním začátkum vzdělání školských dítek (1780). Táto školská príručka plnila aj úlohu učebnice reálií. Napísal 140 prác z rozličných odborov. Hoci sa na konci svojho života dožil veľkého sklamania a neporozumenia, jednako sa trvale zapísal do dejín ako priekopník novodobého školstva, nadšený a obetavý pracovník za kultúrne, spoločenské a ekonomické povznesenie dedinského ľudu. V diele Novi annales (1794) – periodickej publikácii protestanských cirkví v rakúskych krajoch – uverejnil oznámenie, že má záujem o zakúpenie didaktických diel Komenského.

Samuel Tešedík bol aj členom Krajinskej študijnej komisie, ktorá mala uskutočniť revíziu Ratia educationis a pripraviť návrh na reformu školstva. Tešedík podal komisii svoj návrh: „Dvanásť paragrafov o uhorskom školstve“. Jeho návrh kladne ocenili ako vec veľmi želateľnú, ale v tomto čase nerealizovateľnú.
Žiadal , aby sa súkromná prakticko-ekonomická priemyselná škola v Békešskej župe povýšila na verejnú krajinskú vysokú školu, na ktorej by sa zaškoľovali aj učitelia. Potom žiada zriadiť ešte štyri podobné školy v rozličných častiach krajiny.
Povesť Tešedíka bola známa i v zahraničí. Dva razy ho pozvali do Ruska. Doma ho povýšili do šľachtického stavu. Ale i pri takom všestrannom uznaní nenašiel porozumenie v najbližších kruhoch.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Samuel Tešedík: Životopis