referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Arnold
Sobota, 1. októbra 2022
John Ronald Reuel Tolkien: Životopis
Dátum pridania: 02.05.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: noodle
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 264
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 14.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 24m 40s
Pomalé čítanie: 37m 0s
 
1.1
Detstvo ( 1892 – 1904 )
John Ronald Reuel Tolkien sa narodil 3.januara 1892 v meste Bloemfontein v Afrike. Jeho otec Arthur Tolkien pochádzal z rodiny nemeckých prisťahovalcov a v Afrike pracoval ako správca pobočky Africkej banky v Bloemfonteine. Tolkienova matka Mabel Suffieldová pochádzala z hrdej a úctyhodnej stredoanglickej rodiny.
Tolkien žil v Afrike do roku 1895, keď sa zistilo, že africké podnebie neprospieva jeho zdraviu. Mabel teda zobrala Ronalda a jeho brata Hilaryho narodeného v roku 1894 a odišla naspäť do Anglicka do Birminghamu k rodičom. Arthur mal zatiaľ zostať v Afrike a pricestovať za ženou a deťmi neskôr. Zastavila ho však reumatická horúčka a neskoršie ťažké krvácanie , ktoré spôsobilo v roku 1896 jeho predčasnú smrť.

Ronald zostaval s matkou bývať v dome starých rodičov a zoznamoval sa so suffieldovskou časťou rodiny. V roku 1896 sa s matkou a bratom presťahoval do dedinky Sarehole. Prvé vzdelanie získaval Ronald od matky, ktorá ho učila čítať a písať. Už vtedy sa začínal prejavovať jeho záujem o jazyky. Tiež prejavoval kresliarsky talent, hlavne čo sa týkalo krajiny a stromov. Mimo výuky čítal veľa rozprávkových knižiek, z ktorých ho najviac zaujali príbehy o drakoch.
Život v Sarehole bol pre Ronalda idylický hlavne vďaka láske k matke a k okolitej prírode. K narušeniu dokonalého života prispela hlavne rodina Tolkienovej matky, ktorá sa nevedela zmieriť s tým, že Mabel zavrhla a anglikánsku cirkev a stala sa katolíčkou. Napätie medzi ňou a rodinou, a s tým spojená finančná tieseň však neotriasla jej vernosťou k novej viere a začala poučovať svojich synov o katolíckom náboženstve. V roku 1899 skladal Tolkien prijímačky na Školu krala Edwarda , ktorá bola najlepšia v Birminhame. Neuspel a skúšku zložil až o rok neskôr. Do školy nastúpil v roku 1900. Škola bola od Sarehole vzdialená 4 míle, a keďže si kvôli finančnej tiesni nemohli dovoliť cestovné na vlak musel chodievať pešo. Preto sa jeho matka rozhodla presťahovať do Moseley, a teda bližšie ku škole. Škola kráľa Edwarda bola preľudnená a hlučná, čo znamenalo pre Tolkiena prvotný šok. Postupne si však zvykol a začalo sa mu v škole páčiť, aj keď zatiaľ neprejavoval ako žiak mimoriadne schopnosti.

V nasledujúcich dvoch rokoch sa dvakrat presťahovali a Tolkien s bratom začali navštevovať školu svätého Filipa. V tomto období objavil Tolkien waleský jazyk, ktorý sa mu videl najpríťažlivejší zo všetkých. Jediné waleské knihy, ktoré sa mu podarilo zohnať boli pre neho zatiaľ nezrozumiteľné.
V novom prostredí na predmestí Edgbastonu sa Tolkienova rodina zoznámila s farným kňazom, otcom Francisom Xavierom Morganom. Rodina v ňom našla nielen dobrého kňaza, ale aj chápavého priateľa.
Neskôr začal Tolkien predbiehať svojich spolužiakov v Škole svätého Filipa a bolo jasné, že škola mu nemôže poskytnúť vzdelanie, aké potreboval. Znova sa teda učil doma a v jeseni 1903 získal na Škole kráľa Edwarda nadačné štipendium. V škole sa začal učiť po grécky. Triedny učiteľ George Brewerton vzbudil jeho záujem o anglickú literatúru. Zrodila sa jeho averzia k dielam W. Shakespeara a tiež jeho láska k stredoanglickému jazyku, s ktorým sa oboznámil Chaucerových Cantenburských poviedkach.

Začiatok roku 1904 nebol pre rodinu dobrý. Ronald a jeho brat ochoreli a ich matka sa ocitla v nemocnici, kde jej diagnostikovali cukrovku. Chlapci boli odoslaní k príbuzným a Mabel sa liečila v nemocnici. V lete bola prepustená a spolu so synmi odišla na prázdniny do Rednalu. Prostredie sa podobalo Sarehole, ktoré Tolkien tak miloval a leto bolo pre rodinu naozaj idylické.

S príchodom školského roku Ronald znova začal chodiť do školy. Mabelin stav sa začal zhoršovať tak rýchlo, že si to jej synovia ani nestihli všimnúť. Na začiatku novembra upadla do diabetickej kómy a šesť dní nato zomrela. Smrť matky Tolkiena veľmi poznačila a ovplyvnila. Po jej smrti katolícke náboženstvo vyplnilo priestor, ktorý predtým zaberala ona: „Moja drahá matka bola naozajstná mučedníčka a nie každému Boh dopraje tak ľahkú cestu k svojim veľkým darom ako Hilarymu a mne, keď nám dal matku, ktorá sa upracovala a utrápila k smrti, len preto aby zaistila, že zachováme vieru." napísal Tolkien deväť rokov po matkinej smrti. Matkina smrť v ňom utvrdila tiež záujem o štúdium jazykov a poznačila jeho osobnosť. Stal sa z neho pesimista, čosi ako rozdvojená osobnosť. Od prírody mal rád rozhovory, bol veselý s veľkou chuťou do života. Pesimistická stránka jeho osobnosti prevažovala v jeho denníkoch a listoch a viedla k záchvatom hlbokého zúfalstva. V týchto chvíľach mal predtuchu blížiacej sa smrti, mával pocit , že nič nepotrvá a nikdy nemôže vyhrať raz a navždy.

1.2
Mladosť ( 1904 – 1914 )
Za poručníka pre synov Mabel určila otca Francisa Morgana. Tolkien a jeho brat boli ubytovaní u svojej tety v tmavom dome v Birminghame. Ronaldovi sa prostredie nepáčilo a láske k prírode sa uňho začala spájať s láskou k matke. Ronald naďalej navštevoval Školu kráľa Edwarda. V triede medzitým získal prvé miesto a javil zreteľné predpokladu pre akademickú dráhu. Prejavoval hlavne jazykové nadanie a vďaka triednemu profesorovi sa začal rozvíjať jeho záujem o všeobecné princípy jazyka. Tolkien hľadal prvky spoločné všetkým jazykom, a tým vlastne študoval filológiu. V tomto období sa začína zaoberať anglosaštinou. Postupne objavuje básne v anglosaštine, neskôr strednej angličtine a starej nórštine a získava pozoruhodne jazykové znalosti. Tie využíva na vytváranie vlastných jazykov. K tejto tvorbe ho poháňala túžba „spísať všetky svoje obľúbené zvuky". Jeho prvý jazyk sa zakladal na španielčine a neskôr na gótštine.

Cez prázdniny sa otec Francis rozhodol chlapcov presťahovať, pretože postrehol , že u tety nie sú šťastní. Presťahovali sa k rodine Faulknerových, s ktorými bývala tiež 19-ročná Edith Brattová. Bola tiež sirota ako Ronald a vynikala hrou na klavír. Rýchlo sa s bratmi
Tolkienovými spriatelila a rozumela si najmä s Ronaldom. V roku 1909 usúdili, že je to láska, tajne sa stretávali a chodili na výlety na bicykli. Keď sa o týchto stretnutiach dozvedel otec Francis, vzťah Ronaldovi zakázal až do jeho 21.Toto násilné odlúčenie spôsobilo premenu detskej lásky na vážny celoživotný vzťah „Nič iné by asi tak neutvrdilo volu aby taký vzťah (aj keď to skutočne bola láska) vytrval.“ V tom čase sa Tolkien neúspešne pokúsil získať štipendium na Oxforde.
Nasledujúce tri roky prežíval vo výlučne mužskej spoločnosti svojich priateľov zo školy. Založili si neoficiálny klub T.C.B.S. (Tea club Barrovian society), ktorého trvalé jadro spočívalo v osobách Tolkiena, Christophera Wisemana a Roberta Gilsona. Všetkých spájala znalosť gréckej a latinskej literatúry a dopĺňali sa vedomosťami v iných oboroch. Ronald sa vyznal vo filológii a germánskych jazykoch, Wiseman bol matematik a prírodovedec, Gilson sa zaujímal o maliarstvo. Neskôr k nim pribudol Geoffrey Bache Smith, ktorý priviedol ostatných členov k poézii.

Tolkien sa začal venovať písaniu básní neboli však ničím výnimočné až na námety škriatkov a elfov, ktoré boli pre 18-ročného hráča rugby predsa len nezvyčajné. Znova sa pokúsil o štipendium na Oxforde a tentoraz bol úspešný.
Exeterská univerzita, na ktorú ho prijali síce nebola ta najkrajšia, ale Tolkien bol rozhodnutý, že tam bude šťastný. Dostal sa do prostredia, kde neboli výrazné sociálne rozdiely medzi študentmi. Rýchlo si zvykol a získal nových priateľov. Študoval klasické jazyky, ďaleko viac ho však teraz zaujímala germánska literatúra. Taktiež ho zaujala porovnávacia filológia pod vedením Josepha Wrighta. Pod jeho vplyvom sa začal zaoberať keltštinou (walesky jazyk) a objavil fínštinu, ktorá ovplyvnila vo veľkej miere jeho vlastný jazyk.

V roku 1913, v deň jeho 21. narodenín napísal po troch rokoch list Edith, v ktorom ju žiadal o ruku. Edith sa však medzitým zasnúbila s bratom svojej priateľky, lebo nedúfala, že Ronald by o ňu mohol mat po takej dlhej dobe záujem. Po Tolkienovom liste sa so snúbencom rozišla a zasnúbila sa s Ronaldom.
Ten v Oxforde medzitým získal titul z klasickej filológie. Skúšku mohol pri jeho schopnostiach zložiť lepšie, ale upútal bezchybnou pracou z porovnávacej filológie. Jeho záujem o strednú a starú angličtinu a germánske jazyky podmienil prestup na anglistiku. Na začiatku letného semestra teda zanechal klasické jazyky a začal sa venovať štúdiu angličtiny. Na anglistike si vybral špecializáciu „jazyk“ (starú a strednú angličtinu a filológiu), študenti ale boli nútení čítať aj diela modernej anglickej literatúry (teda literatúru od Chaucera po 19. storočie). Tolkien skoro ovládal latku veľmi dobre a písal rozsiahle eseje tykajúce sa angličtiny ako „Dĺženie samohlások v staro a stredoanglickej dobe“ a „Anglonormanský prvok v angličtine“. Rozširoval si znalosť západomidlandského nárečia v strednej angličtine, pretože mu pripomínalo detstvo a jeho predkov. Vplyv na jeho budúce dielo mala nórska literatúra , ktorú študoval ako špeciálny predmet. Bola to predovšetkým Mladšia Edda (alebo Prozaická) a Staršia Edda ( alebo Poetická) a vďaka týmto dielam narazil na zásobáreň islandských mýtov a legiend.

Starosti Tolkienovi robila aj otázka náboženstva Edith. Ak sa chceli zosobášiť, musela prestúpiť na katolícku vieru. Presťahovala sa so sesternicou do Warwicku, kde ju vyučoval katolícky kňaz. Ronald prišiel na návštevu za nimi. Keď boli s Edith spolu nebol ich vzťah vždy ideálny, museli ustupovať jeden druhému, aby si porozumeli. Čiastočne to bolo spôsobené Tolkienovym oddeľovaním života, ktorý viedol v škole s priateľmi a domáceho života. Aj napriek tomu však bolo jasne, že medzi nimi vládne skutočná láska a porozumenie a po prijatí Edith do katolíckej cirkvi sa oficiálne zasnúbili v kostole.

Po návšteve vo Warwicku podnikol cestu do Francúzska, kde sa prehĺbila jeho averzia voči všetkému francúzskemu, ktorá neskôr prerástla do nenávisti.
V tej dobe jeho štýl ovplyvnil W. Morris používaním archaizmov a básnických inverzií, čím sa pokúšal vytvárať zdanie legendy. Vzniká počiatok Tolkienovej vlastnej mytológie- báseň o hviezdnom námorníkovi Earendelovi (neskôr čitateľom známy ako Eärendil).

1.3
1. svetová vojna (1914 – 1918 )
V dobe, keď Tolkien začal vyvíjať svoju vlastnú mytológiu Anglicko vyhlásilo vojnu Nemecku. Mnoho tisíc mladých mužov sa hlásilo do armády, Tolkien ale zmýšľal úplne odlišne. Jeho hlavným cieľom bolo zostať v Oxforde a dokončiť štúdium. V jeseni sa vrátil na Oxford: „Je to strašné. Naozaj si myslím, že nebudem môcť pokračovať: študovať sa zdá úplne nemožné. Nie je tu jediný človek, ktorého poznám...“ Prihlásil sa na program, podľa ktorého absolvoval bojovú prípravu na univerzite a nástup k vojsku odložil, pokiaľ nedoštuduje.

Koncom roku 1914 sa konalo stretnutie T.C.B.S. kde sa Tolkien rozhodol, že je básnikom, našiel „hlas pre všetko, čo som mal uzavreté v sebe“. Hneď po stretnutí začal písať básne. Týkali sa jeho mytológie, k svojmu vymyslenému jazyku začal tvoriť dejiny. Básne celkovo neboli pozoruhodne a rozhodne nešetrili slovami. Christopher Wiseman básne prirovnal „k dáme, ktorá si rada navlieka všetky šperky hneď po raňajkách“.
V roku 1915 obdržal Tolkien titul prvej triedy zo záverečnej skúšky z anglického jazyka a literatúry a nastúpil v hodnosti podporučíka k Lancashirským strelcom. Na počiatku roku 1916 sa rozhodol pre špecializáciu signalizačného dôstojníka.
Nalodenie do Francúzska sa blížilo a tak sa s Edith rozhodli, že sa vezmú. Svadba sa konala vo Warwicku 22.3. 1916.Rozhodli sa, že Edith nebude mat stály domov, ale bude bývať čo najblizsie Ronaldovho tábora.

Tolkien sa dostal do tábora v Etaples. Po troch týždňoch sa vydali na front. Prvý deň zajali Nemci 20 000 spojeneckých vojakov. Tolkienov prápor zostaval v zálohe. Mal starosť o svojich priateľov Gilsona a Smitha, ktorí obaja odišli priamo do boja. Smith sa vrátil a spolu s Tolkienom čakali na správy o Gilsonovi. V piatok 14.7. sa Tolkienova stotina vybrala do boja. Pretrpel dlhy nočný pochod a ubytovanie v zákopoch. Signalistov ako on čakalo sklamanie v podobe nefungujúceho zariadenia zákazu používania telefónov pre záväzné odkazy, pretože na linky sa napojili Nemci. Signalisti sa museli spoliehať na svetla, zástavy, bežcov a poštové holuby. Tolkiena poznačili najmä mŕtvoly, ktoré sa váľali v každom kúte, rozkladajúce sa tela v zákopoch a doničené stromy a príroda v okolí. Prvým útokom prešiel Tolkien bez zranenia.

Pri návrate z boja ho čakala sprava o smrti Roba Gilsona, ktorý zahynul v La Boiselle, keď viedol svojich mužov do boja hneď v prvý deň bitky.
27. 10 dostal Tolkien takzvanú „zákopovú horúčku“, ktorú prenášali vsi a prejavovala sa vysokými teplotami. Odviezli ho vlakom do nemocnice a keď mu horúčky neklesali, bol transportovaný do Anglicka do nemocnice v Birminghame. Stretol sa s Edith a jeho stav sa zlepšil natoľko, že mohol stráviť Vianoce v Great Haywoode.
Tam dostal list od Christophera Wisemana o smrti G. Smitha. Zomrel pri výbuchu granátu. Nedlho predtým napísal Tolkienovi: Mojou hlavnou útechou je , že ak to dnes v noci dostanem- za par minút idem na front- stále ešte zostane jeden člen veľkej T.C.B.S., aby vyjadril to, o čom som sníval a na čom sme sa všetci zhodli. Som totiž pevne presvedčený, že smrť jedného z členov nemôže T.C.B.S. rozpustiť. Smrť z nás ako z jednotlivcov môže urobiť niečo hnusného a bezmocného, ale nemôže skoncovať s nesmrteľnou štvorkou! To je objav, ktorý odovzdám dnes Robovi, až dnes večer pôjdem. A ty to napíš tiež Christopherovi. Nech ti Boh žehná, môj drahý John Ronald, a hovor to, čo som sa pokúšal povedať ja, dlho po tom, čo ja tu nebudem, ak mi to je súdené.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
John Ronald Reuel Tolkien: Životopis 2.9812 905 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.