referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vendelín
Streda, 20. októbra 2021
Ján Hus
Dátum pridania: 22.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Gladiator
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 555
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 2m 40s
Pomalé čítanie: 4m 0s
 
Ján Hus

Ján Hus bol kľúčovou osobnosťou reformného hnutia v Čechách. Narodil sa v roku 1372 v Husinci ako syn chudobných českých rodičov. Študoval na pražskej univerzite a stal sa správcom Betlehemskej kaplnky, ktorú založil bohatý kupec, aby slúžila ako stredisko reformného kazateľstva. Denne tu odzneli dve kázne. Reformné hnutie preniklo do Čiech z Anglicka cez Viklifove spisy. V Čechách dochádzalo k sporom medzi tými, ktorí chceli Viklifa a jeho učenie zatratiť a medzi tými, ktorí sa ho zastávali. Hus sa považoval za Viklifovho stúpenca, aj keď neprijal všetky jeho názory. Napr. Viklifov útok na transsubstanciáciu (lat. - premena podstaty, premena materiálu. Katolícke učenie o premene chleba a vína pri Eucharistii na telo a krv Krista pri zachovaní ich vonkajšej formy) sa u Husa stretol s malým porozumením a táto vernosť cirkevnému učeniu bola vlastná väčšine českých reformátorov.

Hus sa však stotožňoval s Viklifovým útokom na predaj odpustkov a duchovných privilégií. Z Viklifovho učenia prijímal tiež prenesenie váhy z inštitucionalizovanej, hierarchizovanej cirkvi na neviditeľnú cirkev vyvolených. Odmietol uznať autoritu skazených cirkevných vodcov a postavil Bibliu nad cirkev. Hus sa stal rektorom pražskej univerzity. Pápež vydal zákaz kázať v súkromných kaplnkách a tým aj v Betlehemskej kaplnke. Hus odmietol poslúchnuť tento príkaz a arcibiskup ho exkomunikoval a dal spáliť 200 kusov Viklifových spisov. Hus sa postavil na Viklifovu obranu. Situácia sa vyhrotila, keď pápež Ján XXIII. vyhlásil krížovú výpravu proti neapolskému kráľovi a sľuboval úplné odpustenie hriechov všetkým, ktorí ho podporia. Hus bol rozhorčený, že pápež využíva duchovné prostriedky na podporu vlastných cieľov a vystúpil proti predaju odpustkov. Rím ho za to exkomunikoval a na Prahu, kým sa tam Hus bude zdržiavať, uvalil interdikt. Ten znamenal zákaz akýchkoľvek náboženských obradov vrátane krstov a pohrebov.

Hus opustil Prahu a odišiel do južných Čiech, kde napísal dve zo svojich najdôležitejších spisov: O cirkvi a Knižky o svätokupectve. Hus žil v dobe veľkej schizmy, kedy bola Európa rozdelená medzi troch pápežov, ktorí nad sebou vyniesli navzájom tvrdé kliatby. V roku 1414 sa v Kostnici zišiel koncil, ktorý mal túto schizmu ukončiť. Na koncil pozval cisár Žigmund Luxemburský aj Husa, ktorému sľúbil ochranný glejt na cestu tam aj späť. Hus sa po istom váhaní rozhodol ísť. Neuplynul však ani mesiac a prívrženci Jána XXIII. ho zajali a uväznili. Napriek glejtu bol v Kostnici postavený pred súd a uznaný vinným z kacírstva. Mnohé obvinenia, ktoré proti nemu koncil vzniesol, boli nepravdivé. Posudzované a ako kacírske odsúdené boli aj niektoré názory, ktoré skutočne hlásal, najmä o cirkvi. Hus ich odmietol odvolať a preto bol 6. júla 1415 v Kostnici upálený. Na mieste, kde stála hranica, je dnes pamätný kameň
 
Galéria k článku [1]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.