Jozef Tomko životopis

- narodil sa v dedine Udavské pri Humennom

Po ročnom štúdiu teológie v Bratislave ho poslal košický biskup Jozef Čársky roku 1945 na štúdiá do Ríma. Za kňaza bol vysvätený 1949 v Lateránskej bazilike. Dosiahol tri doktoráty: teológie, sociálnych vied a cirkevného práva. Ako profesor prednášal na univerzite Pro Deo, na Gregoriánskej univerzite v Ríme a v súčasnosti pôsobí ako "Magnus Cancellarius" na Pápežskej Urbanovej univerzite. Viac ako 15 rokov bol vicerektorom v kolégiu Nepomucénum. Pracoval v kongregácii pre biskupov, viedol Doktrinálne oddelenie Kongregácie pre vieroučné otázky a roku 1967 ho ustanovili za sekretára biskupskej synody o miešaných manželstvách. Začiatkom sedemdesiatych rokov zastupoval Svätú Stolicu na ekumenických stretnutiach v Ríme, Štrasburgu, Madride a v Bazileji. V roku 1979 ho sám pápež vysvätil v historickej Sixtínskej kaplnke na sviatok patrónky Slovenska za biskupa. Bolo to priateľské gesto voči novému biskupovi, ale aj prejav obdivu k trpiacej cirkvi na Slovensku. Nasledovalo vymenovanie za arcibiskupa (1979). Roku 1985 bol prijatý do zboru kardinálov. Odvtedy ako prefekt vedie Kongregáciu pre evanjelizáciu národov, najťažšiu pri Svätej Stolici. Je druhým najvýznamnejším predstaviteľom Cirkvi po pápežovi v misijnom svete.

Jeho misijná práca sa dotýka 2/3 sveta. V súčasnosti mu podlieha 965 diecéz s viac ako 1100 biskupmi v asi 100 štátoch sveta. Za roky svojho pôsobenia pripravil zriadenie 65 nových diecéz a sám vysvätil do roku 1997 50 biskupov takmer na celom svete. Má na starosti 36 000 základných a 1100 stredných cirkevných škôl, vyše 200 veľkých seminárov so 17 000 poslucháčmi a 500 seminárov malých s asi 45 000 študentami. Pod jeho vedenie spadá 2 000 nemocníc a liečebných ústavov (len pre malomocných je ich 680) a 6 000 útulkov pre siroty.

Roku 1970 viedol zasadanie 13 ázijských biskupských konferencií na Filipínach, neskôr 4 konferencie v Oceánii a dve v Holandsku. Roku 1980 ako generálny tajomník organizačne riadil celosvetovú synodu biskupov v Ríme "O úlohe manželstva a rodiny v živote Cirkvi" a 1983 synodu o zmierení a pokání.

Uskutočnil vyše 40 ciest do Afriky, po asi desať do Ázie a Latinskej Ameriky, menej do Austrálie a Oceánie. Celkove do konca roka 1997 absolvoval 86 misijných ciest. Veľa ráz sprevádzal pápeža Jána Pavla II. po jeho cestách svetom.

Na Slovensko sa mohol vrátiť prvý raz až po 22 rokoch roku 1968 a potom až po doznievaní "normalizácie", v druhej polovici osemdesiatych rokov.

Kardinál J. Tomko je autorom viacerých knižných prác a to aj cudzojazyčných. Spomeňme aspoň niektoré: Miešané manželstvá, Kresťan a svet, potom v troch vydaniach Kristus včera i dnes, ďalej Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách, Na misijných cestách a ďalšie. Čestný doktorát mu udelila univerzita Hammond v USA, Fu-jen na Tchaj-wane, Katolícka teologická akadémia vo Varšave, Univerzita Komenského v Bratislave a Seminár sv. Vincenta v Latrobe (USA). Prezident SR mu udelil ako prvému najvyššie štátne vyznamenanie - Rad Bieleho dvojkríža 1. stupňa.

Napriek jeho celosvetovej orientácii Slovensko bolo a zostalo vždy záležitosťou jeho srdca. Do svojho biskupského znaku zakomponoval aj znak Slovenska. Zaslúžil sa veľkou mierou o vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Svoje hlboké národné cítenie vyjadril aj vo svojom prejave na zasadaní Slovenskej národnej rady 1991. Apeloval na jej členov a ich "vznešené poslanie" definoval ako úsilie o "mravnú obnovu národa", do ktorej zahrnul úsilie "obnoviť základné črty našej slovenskej povahy.. - srdečný ľudský vzťah..., - ľudskosť" a - "náboženské presvedčenie", ktoré je "dôležitou zložkou človeka, jedinca, rodiny a národa".