Životopis
Karel Čapek sa narodil Malých Svatoňovicích u Trutnova 9. januára 1890 v rodine banského lekára ako tretie dieťa. Mal staršiu sestru Helenu a staršieho brata Jozefa. Prevažnú časť svojho detstva prežil v Úpici v Podkrkonoší, kde navštevoval obecnú školu. Stredoškolské štúdiá začal Čapek na gymnáziu v Hradci Králové, ktoré musel opustiť za tajnú činnosť v študentskom debatnom spolku. V štúdiu pokračoval v Brne a nakoniec v Prahe kde v roku 1909 maturoval z vyznamenaním. Po ukončení gymnázia sa Karel Čapek zapísal na filozofickú fakultu Karlovej Univerzity. Počas štúdia bol spolu s bratom na študijných pobytoch v Berlíne a Paríži. V roku 1915 ukončil vysokú školu a bol menovaný doktorom filozofie. V tom istom roku bol z dôvodu choroby miechových nervov, niekoľkokrát neodvedený do prvej svetovej vojny.
Pred tým ako sa stal v roku 1917 redaktorom Narodních listů pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine. V roku 1920 dáva spoločne so svojim bratom Jozefom výpoveď z Národních listů pre nesúhlas s politickou líniou šéfredaktora listů. Prechádzajú na dobre platené miesto v pražskej redakcii Lidových novin. Vzápätí sa stal dramaturgom Městského divadla Královských Vinohrad, kde sa zoznámil s Olgou Scheinpflungovou, jeho budúcou manželkou a kde pôsobil až do roku 1923.
V roku 1922 bol prvýkrát osobne predstavený Tomášovi G. Masarykovi, s ktorým potom naviazal priateľstvo a napísal knihu rozhovorov. Bol členom pražského Penklubu, ktorého sa neskôr stal predsedom. V roku 1927 bol na zájazde československých spisovateľov v Paríži, kde sa stretol s kultúrnymi a politickými osobnosťami Francúzska. Spolu s bratom Jozefom dostal štátnu cenu za dramatické dielo za hru Adam Stvořitel. V tomto roku veľmi často navštevoval T. G. Masaryka na zámku v Topoľčiankach. V januári 1931 je Výborom pre rozvoj duševnej spolupráce pri Spoločnosti národov menovaný do stáleho výboru pre literatúru a umenie. V 1935 sa oženil s Olgou Scheinpflungovou na vinohradskej radnici. V novembri 1936 ho nórska tlač navrhla na kandidáta na Nobelovu cenu za literatúru. 1.6.1938 otvorene podpísal list členov československej sekcie medzinárodnej asociácie spisovateľov na obranu kultúry. Účastní sa kongresu svetového Penklubu v Prahe. Pomáha štylizovať prehlásenie, ktorým vláda oznamuje občanom prijatie podmienok francúzskej a anglickej vlády. 30.9., v deň mníchovského diktátu, podpisuje výzvu Obce československých spisovateľov K svedomiu sveta. V novembri až decembri musí Čapek znášať kampaň tlače proti svojej osobe. Odmieta evakuáciu do Anglicka, lebo chce zostať s národom. Od polovice decembra trpí chrípkou, potom dostane zápal obličiek a 25.12.1938 zomiera.
TVORBA
Karel Čapek, jeden z najvýznamnejších českých spisovateľov v období medzi dvoma vojnami a iste najviac prekladaný a na cudzích javiskách hraný český spisovateľ všetkých čias.
Karla Čapka a jeho generáciu navždy poznamenal ťaživý zážitok prvej svetovej vojny. V roku 1914 mal 24 rokov. Nebol síce odvedený, nezúčastnil sa priamo bojov na fronte, ale hrozivo pôsobili aj samotné správy z bojiska, oznamujúce stá tisíce mŕtvych, a celá atmosféra rozvratu, smrti a skazy, prinášajúca rozklad všetkých ľudských hodnôt; človeka zvieral strach o život blízkych a úzkosť o osud národa. Vojna, využívajúca najmodernejšiu techniku k bezohľadnému ničeniu a zabíjaniu ľudí, v Čapkovi asi navždy zanechala tragický tieň nedôvery k modernému svetu, k prevratným technickým vynálezom, ktoré môžu byť ľahko zneužité k ohrozeniu človeka a celého ľudstva. Za vojny sa taktiež po prvý raz vážne ozvala Čapkova choroba miechových nervov. Práve pre svoju chorobu si Čapek toľko vážil ľudský život, na ktorého hodnotu ľudia často zabúdajú. Každé jeho dielo, je naplnené hlbokou úctou k človeku a ľudskému životu, celá jeho tvorba je obranou človeka pred násilím, skazou a neľudskosťou.
