Pestrofarebné a mnohotvárne barokové umenie malo pôvodne slúžiť náboženstvu. Úmyslom bolo diváka povzniesť, ohromiť a vtiahnuť do sveta zázrakov a okamžikov kresťanských úspechov. V 17. storočí bolo Taliansko stále najdôležitejším centrom umeleckých myšlienok a ich zobrazovania. Predovšetkým to bol Rím, ktorý priťahoval mnohých maliarov a sochárov z celej Európy. Štýly zrodené v Taliansku sa šírili po celom svete. V 16. storočí vystriedal umelecký smer manierizmus, vrchol renesancie. Mal krátke trvanie, ale jeho nástupca dynamický barok (z portugalského slova barocco - veľká perla nepravidelného tvaru) trval celé 17. a časť 18. storočia a rozšírilo sa po celej katolíckej Európe aj cez oceán do Latinskej Ameriky. Jeho vznik podnietili turecké vpády a náboženské rozpory. Charakteristické znaky baroka sú prezdobenosť, veľkoleposť, nepravidelnosť, dynamika, zložitosť, prelínanie línií a tvarov a nevyváženosť detailov. Barok delíme na náboženský (katolícky a protestantský) a svetský (šľachtický, meštiansky a ľudový). Náboženský sa prejavoval najmä v Taliansku, Španielsku a vo Francúzsku. No hlavne sa presadil svetský. Zasiahol čiastočne Rusko a Turecko. Cieľom baroka bol útok na ľudské zmysly, city a zložité metafory a alegórie. Prejavoval sa v architektúre, literatúre, divadle, hudbe sochárstve a najmä maliarstve.
Najvýznamnejším predstaviteľom flámskeho baroka bol nizozemský maliar PETER PAUL RUBENS. Narodil sa 28. júna 1577 vo vestfálskom meste Siegen ako syn flámskych vysťahovalcov. Jeho starý otec z otcovej strany bol veľmožným lekárnikom v Antverpách a otec, Ján Rubens, študoval právo. Nakoniec bol prenasledovaný vládou španielskych okupantov, pretože ho podozrievali, že prestúpil na kalvínsku vieru. Keď mal Peter Paul desať rokov, otec mu zomrel a jeho matka, Mária Pypelincoxová, zostala sama so šiestimi deťmi. Vrátila sa s nimi naspäť do Antverp, kde Peter Paul niekoľko mesiacov navštevoval veľmi dobrú latinskú školu. Keďže Mária nemala veľa peňazí, Peter Paul ako štrnásťročný slúžil ako páža u grófky Margarite de Ligne d’Arenberg. Peter Paul sám čoskoro opustil takúto pokorujúcu službu a v roku 1590 ho dala matka, nie veľmi nadšená so snom jej syna za učňa do dielne miestneho maliara, Tobiasa Verhaechta. Musel čistiť štetce, drviť farby a upratovať v ateliéri. Neskôr od neho odišiel a našiel si ďalších učiteľov.
Všetci majstri vplývali na jeho ranú tvorbu. Nie je celkom jasné, ale Peter Paul sa už po ôsmich rokoch maľovania, keď mal dvadsaťjeden rokov, úplne osamostatnil. Odišiel do Mantovy, a tam pôsobil na dvore vojvodu Vicenza Gonzagu. O niekoľko rokov spolu s flámskym maliarom Fransom Pourbusom pôsobil na dvore Gonzagovej švagrinej Márie Mediei, ktorá sa vydala za Henricha IV. a stala sa francúzskou kráľovnou. Navštívil Rím, pretože sa túžil stretnúť s bratom Philipsom a súčasne tam študoval Raffaelove, Michelangelove diela a súdobých talianskych maliarov.
Do Antverp sa vrátil v roku 1608, kde sa oženil s Isabellou Brantovou, stal sa dvorným maliarom arcivojvodu Alberta a Isabelly a začal zariaďovať rozsiahlu dielňu. Súčasne sa vyhraňoval Rubensov štýl okrem portrétov najmä v oltárnych obrazoch, v ktorých zmäkčoval kontrasty svetla a tieňa a premieňal farebnú tonalitu nahradzajúc hlboké tmavé tóny svetlými, jasnými farbami. Slávny dvojprtrét so svojou manželkou Isabellou Brantovou namaľoval maliar krátko po svojom sobáši. Maliar v ňom jasne syntetizoval svoj ideál pokojného manželského šťastia s dôrazom na „spoločenskú klímu“, v ktorej túžil žiť a skutočne aj žil. Akoby honosným oblečením, dôstojným držaním tela chcel ukázať, že nie je len obyčajným remeselníkom, ale váženým zámožným pánom, ktorý maľuje.
Okolo roku 1615 v Rubensovom vývoji skončí obdobie hľadania a experimentovania. Zahrnutý mnohými objednávkami začal organizovať kolektívnu dielenskú prácu. Zamestnával špecialistov pre jednotlivé maliarske druhy – napríklad I. van Uden a J. Wildeus maľovali v jeho obrazoch krajiny, F. Snyders zvieratá a zátišia, J. Brughel kvety. V spolupráci so svojím priateľom Janom Brueghelom namaľoval Rubens portrét veľkovojvodu Alberta. Tento portrét nadväzuje na tradíciu oficiálneho flámskeho portrétu. Túto pôsobivú kompozíciu akoby narušovala krajina a veľkolepým vodným zámkom, ktorá má iný ráz ako ľavá polovica obrazu. Jeho najvýznamnejším spolupracovníkom bol Anton van Dyck, ktorý pracoval v Rubensovej dielni aj po dosiahnutí majstrovskej hodnosti. Vývoj dielne postupoval v znamení uvoľňovania farby z väzby šerosvitu, v uplatňovaní živých farebných tónov v zložitých harmóniách alebo vo výrazných kontrastoch.
Peter Paul Rubens dodával dielni návrhy, ale pracoval aj samostatne, tvoriac prevažne obrazy naplnené dramatickým napätím – poľovnícke (Poľovačka na levy) a bitkové scény – Bitka Amazoniek alebo aj obrazy zo života - Posledný súd, Henrich IV. v Bitke pri Martin d’Eglise. Obraz Henrich IV. v Bitke pri Martin d’Eglise je rozmerné dielo zachytávajúce francúzskeho kráľa na rozľahlom bojovom poli, veľkolepo skomponovaný symfóniou farieb. Zdôrazňoval telesnosť a dynamiku pohybu postáv, ktorú prenášal i do mytologických obrazov (Únos dcér Leukippových, Návrat z lovu, Opitý Silén, Nymfy a satyrovia). Jedným z jeho mytologických obrazov je Venuša pred zrkadlom, ktorý patrí k Rubensovým najpôsobivejším kompozíciám. Mytologický námet, stvárnený v barokovom štýle u vyznieva ako oslavná hymna na život. Namaľoval 21 obrazov zo života Márie Medicejskej pre Luxemburský palác v Paríži. V Paríži navrhol kartóny gobelínov na objednávku Ľudovíta XII.
Po manželkinej smrti cestoval po svete, čo malo vplyv na jeho neskorú tvorbu. Ako päťdesiattriročný sa oženil s Helenou Fourmentovou, ktorá bola potom jeho častým modelom. V poslednej fáze jeho života maľoval obrazy menších rozmerov, najmä krajiny, mytologické aj ľúbostné scény (Záhrada lásky) a žánrové výjavy (Tanec dedinčanov). Obraz Tri Grácie namaľoval Rubens na sklonku života. Obraz akoby syntetizoval jeho ideál ženskej krásy. Traduje sa, že maliar v ňom spodobil obidve svoje manželky. Helenu Fourmentovú vľavo a Isabellu Brantovú v pravo. Zmyselnosť a bujnosť ženských tiel v zlatistom a striebristom svetle Helenu tak dráždila, že v roku 1640, po manželovej smrti „hriešny“ obraz takmer spálila.
Peter Paul Rubens patrí medzi najväčších svetových maliarov. Jeho tvorba je spojenie domácej nizozemskej tradície a benátskej maľby. Kresliarskou a maliarskou virtuozitou, časovosťou umeleckého názoru a štýlu pôsobilo jeho rozsiahle dielo po celej barokovej Európe. Dal svetu veľmi veľa žiakov, medzi ktorými boli van Dyck, Jordaens, Snyders, a Cornelis de Vos.
