2.4 Napoleon ako konzul
Po porade so svojím bratom Lucienom (predsedom Rady päťsto) a Sieyesom (najvplyvnejším členom Direktória) usporiadal 18. brumaira (9. novembra ) 1799 štátny prevrat, ktorý sa stal klasickou ukážkou nekrvavého prevzatia moci. Rada starších ho vyhlásila za veliteľa ozbrojených síl Paríža a okolia. Moc prešla do rúk 3 konzulov - Napoleona, Rogera Ducasa a Sieyesa. Napoleon však vydal ústavu, v ktorej si konzulát zabezpečil na ďalších desať rokov a nielen to... Neskôr sa stal doživotným konzulom. Snaha Napoleona zblížiť sa s pápežom priniesla v tomto období ovocie. Dňa 15.7.1801 bol podpísaný konkordát s Piom VII., ktorým bolo obnovená katolícka cirkev vo Francúzsku ako štátom podporovaný kult. Tým vo Francúzsku zostala v platnosti zvrchovanosť štátu nad cirkvou. Zároveň bol čiastočne obnovený cirkevný štát.
Boje na čas utíchli. Roku 1802 s Anglickom podpísal Amienský mier, ktorý však narušovali francúzske snahy získať Indiu. Hoci sa Francúzsko v rokoch 1803 a 1804 označovalo za republiku, v skutočnosti už ňou nebolo. Šlo o obdobie príprav na vyhlásenie cisárstva. Samozrejme, tento proces neprebiehal ľahko.
2.5 Napoleon ako cisár
Na jar 1804 sa Paríž dozvedel o novom royalistickom sprisahaní. Napoleon nechal uniesť a popraviť vojvodu d´Enghien, emigranta, aby dokázal ľuďom, že si neželá návrat kráľa. Na to sa 2. decembra 1804 Napoleon sám korunoval za cisára v parížskom chráme Notre - Dame, keď pápežovi Piovi VII. vytrhol korunu z rúk a sám si ju nasadil na hlavu. Napoleon vydáva v r. 1804 Občiansky zákonník (Code civil), v ktorom zhrnul buržoázne zákony:
- zrušil niektoré privilégiá šľachty,
- zaviedol prísny policajný režim,
- posilnil ústrednú vládu,
- dal základ pre rozmach agrárnej buržoázie,
- znížil nezamestnanosť zadávaním štátnych objednávok.
Jeho Veľká armáda (premenovaná Anglická armáda) po víťazstve pri Ulme nad Rakúšanmi v seprembri 1805 sa blížila k Viedni. Keď sa Napoleon dozvedel o porážke francúzskeho loďstva pri Trafalgare anglickým loďstvom vedeným Horaciom Nelsonom, jeho túžba poraziť Rakúšanov - zvíťaziť aspoň na suchozemskom fronte - v tejto vojne sa zväčšila. Pri Slavkove v bitke 3 cisárov 2. decembra 1805 Napoleon víťazí a 26. decembra bol podpísaný Bratislavský mier.
Prusko sa po dlhom váhaní nakoniec pridalo do koalície proti Napoleonovi. Roku 1806 Napoleon víťazstvami nad Prusmi získal stredné Nemecko, zaviedol tu veľké clá, rozmiestnil armádu po celom území a žiadal rozchod s Ruskom. Vyhlásil tiež blokádu Britských ostrovov. Ruský cár Alexander I. sa v snahe pomôcť Prusku stretol s Napoleonom v jednej z najkrvavejšćh bitiek pri Preussisch - Eyalau ( január 1807; Napoleon s vojskom prezimoval vo Waršave).
Napoleon tiež podpísal so Španielskom dohodu o rozdelení Portugalska, no v skutočnosti sa oň deliť nechcel so španielskymi Bourbonovcami, ktorí neustále bojovali medzi sebou o nástupníctvo na trón. Ponúkol sa, že situáciu vyrieši a prinútil Bourbonovcov vzdať sa nárokov na trón. Španielskym kráľom sa stal jeho starší brat Jozef. Aj ostatné krajiny sa obávali zvrhnutia svojej moci a pridávali sa do stále sa zväčšujúcej protinapoleonovskej koalície. Úsilie Napoleona ovládať nepriamo aj Španielsko vyústilo do španielskeho všeľudového povstania tzv. dos de mayos a do zajatia padlo 18 000 francúzskych vojakov. Kapitán bol nútený podpísať mier. Onedlho vypuklo povstanie aj v Portugalsku, kde sa vylodili anglickí vojaci. Francúzi museli znovu kapitulovať a vedomie neporaziteľnej armády pomaly, ale isto ustupovalo... Pomaly sa začalo prebúdzať aj Nemecko. Napoleon počítal s povstaním Rakúska, preto sa snažil uzavrieť spojenectvo s Ruskom (september - október 1808 v Erfurte). Napoleon sa postavil na čelo armády v Španielsku a 4. decembra vstúpil do Madridu. No svojich vojakov opustil, lebo sa dozvedel o veľkej sile Rakúšanov sústredenej na bavorsko - talianskych hraniciach. Jedna z jeho najúspešnejších bitiek sa odohrala 5. a 6. júna pri Wagrame. Neobyčajne krutá vojna, veľké straty na životoch na oboch stranách - aj v rakúskej aj vo francúzskej armáde. 14. októbra 1809 bol v Schönbrunne podpísaný mier. Jeho podmienky diktované Napoleonom boli dosť kruté a rakúsky cisár František I. musel vydať svoju dcéru Máriu Lujzu za Napoleona 1. apríla 1810.
