Ruský cár Alexander I. sa začal obávať, že Napoleon chce obnoviť Poľsko. 24. júna 1812 vstúpila armáda do Ruska cez rieku Nemen. Napoleonove vojsko prechádzala cez prázdne dediny. Miestni obyvatelia opúšťali svoje domy a ničili všetko, čo by sa mohlo stať korisťou nepriateľa. Napoleonovi vojaci zomierali od hladu. Z pôvodných 600 000 ich ostalo len asi 250 000. Napoleon sa však neplánoval vrátiť. 1. september znamenal začiatok jeho konca. Hoci bitku pri Borodine vyhral, bola to však predohra k jeho pádu. O týždeň na to vstúpil do ľudoprázdnej Moskvy, ktorú dal generál Kutuzov na vlastnú zodpovednosť vyprázdniť. Bola to súčasť premysleného plánu. 14. septembra ju dal dokonca vypáliť. V Moskve sa Napoleon zdržal s vojskom 24 dní a 19. októbra Moskvu s vojskom opustil. Snažil sa o uzavretie mieru s Alexandrom I., no ten na jeho výzvy nereagoval. Uzimenú a zúfalú armádu 24. októbra pri Malojaroslavci napadli Rusi a úplne ju zničili. Napoleon sa vrátil do Paríža a za pár mesiacov sa mu podarilo znovu vybudovať armádu, s ktorou získal napríklad Sasko.
Protifrancúzska koalícia sa však zväčšovala. Vstúpilo do nej aj Rakúsko a švédske ozbrojené sily. 14. a 15. augusta sa odohrala bitka pri Drážďanoch, kde Napoleon naposledy vyhral. Už v nasledujúcej bitke pri Lipsku 16.-18. októbra 1813 Francúzi utrpeli zdrvujúcu porážku. Začiatkom roku 1814 sa vojna preniesla na francúzske územie. 31. marca 1814 vstúpili nepriateľské vojská na čele s Alexandrom I. do Paríža. Napriek tomu, že Paríž padol, Bonaparte sa nemienil vzdať. Zhromaždil šesťdesiattisícovú armádu a chcel vytvoriť protiútok. Najvyšší generáli však jeho plán odmietli a Napoleon bol nútený podpísať abdikáciu. Po tom, ako odstúpil, zostal na zámku Fontainebleau so svojimi najbližšími a služobníctvom. 12. apríla 1814 sa pokúsil o samovraždu.
2.7 Napoleonova tragická dohra
Spojenci uzavreli s Napoleonom dohodu, ktorou sa vzdal nároku na trón. Napoleon bol deportovaný na ostrov Stredozemnom mori - Elba (28. apríla) a do Francúzska sa vrátili Bourbonovci - Ľudovít XVIII. (3. mája). Napoleon do vyhnanstva dostal dva milióny renty, 400 mužov a zostal mu titul cisára. Vo vyhnanstve Napoleon premýšľal o dňoch cisárstva a svojich úspechoch. Sledoval tiež politické dianie v Európe a veľmi ho pohoršili rokovania Viedenského kongresu. 1. marca 1815 Napoleon z Elby ušiel a na francúzskom pobreží sa vylodil s tisíckou mužov. Ako sa približoval k Parížu, pridávali sa k nemu oddiely francúzskej armády. 10. marca dosiahol Lyon. Z 19. na 20. marca kráľ musel utiecť a nasledujúci deň vstúpil Napoleon za jasotu do Paríža. Napoleon oslovil koalíciu - Anglicko, Rakúsko, Rusko a Prusko. Navrhol im mier a chcel sa vzdať všetkých nárokov. Bol však považovaný za nepriateľa ľuďstva. Vojská postupovali k Francúzsku a Napoleon sa musel pripraviť na boj. Hoci prvé dve bitky vyhral, v osudnej bitke 18. júna 1815 pri Waterloo utrpel zdrvujúcu porážku. Porazený sa vrátil do Paríža a zveril sa do rúk Angličanov, ktorí ho deportovali na ostrov Svätej Heleny v Atlantickom oceáne, kde 5. mája 1821 zomrel, sám a potupený, len so svojimi myšlienkami a spomienkami na časy svojich víťazstiev.
3 Otrávený Napoleon?
V poslednej štúdii švajčiarskych vedcov sa ako príčina smrti francúzskeho cisára uvádza rakovina žalúdka. Existujú však aj dohady o tom, či nebol otrávený. Vo vnútri jeho vlasov sa totiž našli stopy jedovatej látky – arzénu. Mnohí sa prikláňajú k teórii, že arzén sa do jeho tela dostal z vína. Totiž zvykom vinárov bolo čistiť sudy látkou, obsahujúcou tento smrteľný jed. Ako však vieme, Napoleon pil víno len málo, často dokonca zriedené s vodou. A navyše, francúzske červené víno obsahuje tanín, ktorý s kovmi ako je aj arzén vytvára nerozpustné zlúčeniny. Aby arzén mohol pôsobiť musí byť rozpustný, čo v prípade tanínu možné nie je. Ako to v skutočnosti bolo, sa však bohužiaľ už nedozvieme.
Diskusia
Meno Napoleon Bonaparte v nás nepochybne evokuje mnohé myšlienky – mňa napadali slová ako francúzsky cisár, vojenský stratég,... To bolo pred tým ako som sa začala zaoberať hlbšie jeho životom, hoci nemôžem povedať, že to bolo detailné štúdium. Informácií o ňom a jeho živote je veľa, názory na neho sa rôznia. Mladý Napoleon a Napoleon cisár bol jeden a ten istý človek, no predsa v ňom bolo niečo iné. Vplyvom udalostí najmä na rodnej Korzike sa z nespoločenského chlapca stal prispôsobivý vojak s výnimočným hereckým talentom, ktorý skoro vytriezvel z mladíckej rojčivosti a zanietenosti. Na vlastnej koži sa presvedčil, aké je byť chudobný, ale zároveň zistil, čo všetko obnáša sláva. Keď ako malý chudobný chlapec chodil všade s knihami a využil každú voľnú minútu na vzdelávanie, lebo len cestu vzdelanej mysle a osvietenských myšlienok pokladal za správnu, ešte netušil, že jeho meno bude tak veľa znamenať pre Francúzsko, ale aj celú Európu. Ako cisár sa dostal k moci a obával sa, že všetko to, čo získal, stratí a znovu bude chudobným Napoleonom Bonaparte. Jeho hrdosť to však nemohla pripustiť. Aj keď skončil vo vyhnanstve, pre mňa bude vždy symbolom odvahy a úspechu.
