Martin Luther King bol americkým Gándhím. Bez násilia chcel zmeniť Ameriku na krajinu, ktorá rešpektuje čiernych rovnako ako bielych. Jeho zásluhou naozaj americkí černosi dostali základné práva. A nebyť smrtiaceho výstrelu z pušky vraha, King by aj dnes dbal o to, aby sa Amerika zbavila rasizmu. Dnes by sa dožil 75 rokov.

Syn pastora baptistickej cirkvi pochádzal z južanskej Atlanty. Po otcovi zdedil nielen odvahu, ale aj nesmiernu výrečnosť. Od matky zasa cit pre spravodlivosť. Ako jeden z mála vtedajších černochov vyštudoval vysokú školu a takto vyzbrojený sa dal na dráhu kazateľa a vstúpil do verejného života Ameriky. Pre černochov v historicky zlomovej chvíli.

Čoskoro sa stal jedným z najznámejších bojovníkov za ich občianske práva. Od začiatku chcel svoj sen o rasovej rovnosti dosiahnuť nenásilným bojom.

Popularitu získal v rokoch 1955 - 1956, keď viedol úspešný bojkot mestskej hromadnej dopravy v Montgomery. King rozpútal akciu, ktorá presiahla hranice mesta, keď Rosa Parksová odmietla sedieť v autobuse na mieste vyhradenom pre černochov a za to ju zatkli. Rosu prepustili z väzenia a Najvyšší súd rozhodol o neústavnosti rasovej segregácie v autobusoch.

S nesmiernou húževnatosťou obchádzal celú Ameriku a pokračoval v nenásilných pochodoch. Jeho hnutie malo stále viac prívržencov a v auguste roku 1963 za Martinom Lutherom Kingom kráčalo stredom Washingtonu k Lincolnovmu pamätníku až dvestotisíc černošských, ale aj belošských demonštrantov.

Historici sa zhodujú, že King na zhromaždení predniesol jeden z najpamätnejších prejavov storočia, v ktorom vykreslil svoj sen o Amerike bez rasových predsudkov. „Mal som sen... Jedného dňa sa synovia bývalých otrokov a bývalých otrokárov zídu pri jednom stole bratstva!"

Dva týždne po washingtonskom pochode vybuchla v alabamskom Birminghame bomba a zabila štyri černošské dievčatá. King napriek tomu nezaváhal a aj teraz odmietol násilie, po ktorom túžila časť černošských bojovníkov. Nesúhlasil s vodcom radikálnej Čiernej moci - Malcolmom X, ktorý hlásal nenávisť voči belochom.

Neustále rastúca podpora Kingovho hnutia prinútila konať aj prezidenta J. F. Kennedyho. Ten presadil v Kongrese zákon o občianskych právach, ktorý zakazoval rasovú diskrimináciu vo verejných zariadeniach. Zákon už podpísal Kennedyho následník Lyndon Johnson a ten presadil aj zákon, ktorý dal černochom rovnaké volebné právo ako bielym. Kongres totiž zrušil skúšky gramotnosti, pomocou ktorých biele volebné komisie škrtali čiernych voličov zo zoznamov.

Kingove úspechy však mnohých zlostili. Tak radikálnych černochov, ako aj južanských belochov, ktorí sa nedokázali rozlúčiť so spoločnosťou, kde černosi boli len otrokmi.

Martin Luther King, ktorý v tom čase už dostal Nobelovu cenu mieru, sa niekoľkokrát stal terčom pokusu o atentát. Svojho sna sa však nevzdal.

V apríli 1968 sa zúčastnil na proteste sanitárnych pracovníkov v Memphise. Ráno vyšiel na terasu motela Lorraine. King sa na chvíľu zastavil, chytil rukou predné zábradlie a zhlboka sa nadýchol. Kdesi pred ním v rovnakej chvíli zaznel výstrel. Kým sa jeho ozvena dostala k uchu celej skupiny, guľka sa už zavŕtala do Kingovho srdca. Nebolo pomoci.

O pár dní neskôr sa agentom FBI podarilo vraha vystopovať. Išlo o štyridsaťročného kriminálnika, recidivistu a známeho belošského rasistu Jamesa Earla Raya. Na puške, ktorú odhodil, sa našli odtlačky jeho prstov. A dokonca sa aj k činu priznal. Odsúdili ho na 99 rokov väzenia, kde pred časom zomrel na rakovinu.

Correta, vdova po reverendovi, ale ani jeho deti dodnes neveria, že vrahom bol tento muž. Strieľať mal akýsi Earl Clark, belošský policajný dôstojník na pokyn Lloyda Jowersa, majiteľa barov a známeho mafiána.