Krištof Kolumbus

Narodil sa 29.8.1451. Tieto informácie však nemusia byť pravdivé. Nie je známe kde a kedy sa presne narodil. Keď sa tento deň viac-menej ustálil, tak začali podaktorí španielski akademici tvrdiť, že Colón a Colombo boli dve rozličné postavy. Colón bol vraj španielsky žid a Colombo Talian. O niečo neskôr túto verziu spochybnil renomovaný historik Luis Ulloa, podľa ktorého je Kolumbus pôvodom z Katalánska. Nuž a aby špekulácií nebolo málo, tak madridská Kráľovská historická akadémia v roku 1926 napísala, že „Colón sa mohol narodiť nielen v Katalánsku, Janove, ale dokonca aj v Pontevedre - v Galícii na severozápade Španielska“.Neistotu do života Krištofa Kolumba ako prvý vniesol jeho syn Fernando v knihe Život admirála (1571). Napísal, že otec si želal, aby jeho vlasť i pôvod nikto nepoznal. „Keď otec žil, tak som nemal odvahu sa ho na takéto veci pýtať,“ napísal Fernando.

Kolumbus bol pôvodne faktor významného bankového domu v Janove a námorník pochádzal z Janovskej rodiny skromných tkáčov a obchodníkov s látkami. Čítať a písať sa naučil v otcovom obchode. Do roku 1478 uskutočnil prvé plavby po Atlantiku. Jednu pozdĺž Írska na Island a druhú na ostrov Madeira. Behom týchto dobrodružstiev sa vzdelával v umení navigácie a pozorne prečítal zemepisné a cestopisné diela a pozorne prečítal zemepisné a cestopisné diela. Študoval vraj v Piave a istejšie je až to, že sa v roku 1479 usadil v Portugalsku, kde sa o rok neskôr oženil s Felipou Monizovou. V najzápadnejšej krajine Európy sa prvýkrát objavil ako samouk kartografie a astronómie.V polovici 15. storočia sa Turci zmocnili Konštantinopolu a Európa nemala ako obchodovať s Áziou.Preto sa Európania rozhodli hľadať novú námornú cestu do Ázie.Námornú cestu do Ázie ako prví hľadali Portugalci. Kolumbus bol teda v správnej krajine. Práve Kolumbus dostal nápad hľadať túto cestu západným smerom.Najprv navštívil portugalského kráľa a požiadal ho o povolenie k uskutočneniu takejto plavby.Ten však jeho návrh zamietol kvôli nedôveryhodnosti a zlej finančnej situácii.V tej istej dobe navštívil jeho brat Anglicko.

To bolo síce tiež oslabené ale cestu povolilo.Kryštof ju však odmietol.V roku 1485 sa presťahoval do Španielska kde bol prvýkrát odmietnutý.Kráľovná Izabela ho však nakoniec vypočula a jeho návrh povolila.Kolumbus vyžadoval titul guvernéra miesto kráľa a 1/10 zisku.V Španielsku strávil sedem rokov,počas ktorých pripravoval uskutočnenie svojho plánu.Už 3. augusta 1492 tak mohla z juhošpanielskeho Palosu vyplávať malá flotila, pozostávajúca z troch lodí-Niny,Pinty a Santa Marie.Dohromady šlo menej ako sto mužov.Na Kanárskych ostrovoch nabrali ďalšie zásoby a zmenili oplachtenie Niny. 6.9.vyplávali ďalej.9.10.Kolumbus zmenil kurz smerom na juh a modlil sa aby doplával na čínske pobrežie.

V piatok 12.októbra 1492 o druhej hodine v noci 37 dní po vyplávaní z Kanárskych ostrovov uvidel námorník na palube Pinty pevninu.Kolumbus a jeho posádka boli presvedčení,že dorazili do Indie.Domorodých obyvateľov nazvali Indiánmi.Postupom času sa zistilo,že prvým ostrovom na ktorom Kolumbus pristál bol malý ostrovček Samana,ležiaci na juhovýchod od San Salvadoru.Takmer ďalšie tri mesiace viedol svoje lode pomedzi ostrovy.Jednej predvianočnej noci stroskotala Santa Maria na brehu ostrova,ktorý bol Kolumbovým najdôležitejším objavom.Jednalo sa o ostrov Haiti ležiaci východne od Kuby,ktorý nazval Španielskym ostrovom.Drevo z vraku použil na stavbu malej pevnosti Naviad.V januári roku 1493 sa Kolumbus vydal späť s nákladom zlata a so skupinkou vydesených Indiánov.V pevnosti nechal 39 mužov.Po ťažkej spiatočnej ceste Kolumba privítali so slávou.

Zlata však bolo pomerne málo a preto Španielske kráľovstvo a cirkev považovali plavbu za neúspešnú.No Kolumba to neodradilo a organizoval ďalšiu plavbu. Ešte roku 1493 vyplávalo 17 lodí. Na tejto ceste objavil Kubu a Jamajku.Objavil tiež ostrov Waitikubuli a rozhodol sa ho premenovať po svojom – podľa dňa v týždni. Keďže tento ostrov uvidel 3. novembra v nedeľu, čo je po taliansky dominika, dal mu takéto poetické meno.Počas svojho života sa mu podarilo vyplávať ešte dvakrát.Pri tretej ceste v roku 1498 požiadal španielsku kráľovnu aby prepustila väzňov a nechala ich vybudovať v Amerike osadu. Tento ťah dopadol katastrofálne. Jeho posledná cesta sa uskutočnila roku1502.

Vtedy ako prvý Európan uzrel pobrežie Južnej Ameriky. Krajina bola od roku 1513 kolonizovaná Španielmi. So svojej štvrtej cesty priniesol do Európy okrem iného aj plody kakaovníka, no Španieli vtedy nevedeli, čo s nimi. Kolumbus nebol nikdy schopný vysvetliť dôvody pre svoju morskú výpravu. Domnieval sa, že existuje pevnina, ktorej dal meno Východná India. Ani na madridskom kráľovskom dvore však neodhalil zdroj svojich informácií, hoci kráľovskí poradcovia žiadali dôkazy. Niekto však pravdu poznal. Bol to istý mních, ktorý panovnícky dvor v Španielsku presvedčil, že Kolumbus má pravdu.

Je zaujímavé,že do konca života myslel, že našiel novú námornú cestu do Indie. Zomrel v chudobe a takmer slepý roku 1506 v španielskom Valladolide. V roku 1509 pozostatky preniesli do Sevilly, kde zomrel jeho najstarší syn Diego. Obaja mali ležať vedľa seba. Vdova po Diegovi však žiadala, aby pozostatky previezli do Santo Dominga, v súčasnej Dominikánskej republike.

Amerigo Vespucci

Niektorí historici hovoria, že to bol moreplavec, ktorý si uvedomil, že Amerika nie je Ázia. Iní vravia, že bol drzým obchodníkom, ktorý svoje meno daroval novému kontinentu vďaka podvodu. Zomrel presne pred 490 rokmi, 22. februára 1512. Amerigo Vespucci sa narodil v bohatej florentskej rodine 9. marca 1454. Vyštudoval všetko, čo sa v tých časoch dalo, aby sa mohol naučiť čo najviac o mori. Preto študoval fyziku, geometriu, astronómiu a kozmografiu. Odbory, v ktorých talianski vedátori v pohnutých časoch 15. storočia vynikali. V roku 1491 sa Vespucci ako obchodný zástupca Mediciovcov dostal do španielskej Sevilly. Ako obchodník uspel, spoznal sa s moreplavcami, ich lodiam dodával všetko, čo na cesty do zámoria potrebovali. Medzi nimi bol aj Krištof Kolumbus…