Alexander Veľký - životopis Alexander III. Macedónsky sa narodil v Pelle roku 356 pred n.l. ako syn a následník macedónskehokráľaFilipa II. a jeho ženy Olympie. Od malička ho fascinovalo Grécko. Odroku 342 bol jeho vychovávateľom jeden z antických filozofov,Aristoteles. V roku 338 mu otec ako osemnásťročnému zveril útočnékrídlo vo vojne proti spolku Helénov, ktorí sa postavili proti nemu. Nooni neprikladali mladému princovi veľký význam. Na to kruto doplatili.Bol to totiž práve mladý Alexander, ktorý im šikovnými manévramizasadil rozhodujúcu porážku. Keď sa Filip rozišiel so svojou ženouOlympiou, následníctvo Alexandra bolo ohrozené.Filipa však v roku 336 zavraždili. V roku 335 sa dal Alexander nacelohelénskom kongrese v Korinte vymenovať za stratéga.Potom prekročil Dunaj, podrobil si Trákov,neskôr Ilýrov v Albánsku. Nečakane sa obrátil na juh a dobyl Téby,centrum protimacedónskeho odporu. Vzbura gréckych miest stroskotala.Alexander sa vrátil so svojim vojskom domov a pripravoval výpravu do Ázie.

Doma sa dostal do kontliktu s Aristotelom, ktorému sa nepáčilojeho
povýšené vystupovanie. To malo za následok filozofov návrat do Atén. Roku334 p.n.l. dvadsaťdva ročný Alexander prekročil so 40 000 pešiakmi a 5000 jazdcami Helespont. Odišiel za svojím snom zjednotiť Východ soZápadom a do svojej vlasti sa už nikdy nevrátil. Pri Granikuporaziloddiely satrapov a získal tak nadvládu nad celou Malou Áziou. Oslobodilgrécke mestá v Jónii, kde ustanovil demokratické vlády. Dal sa napochod do vnútrozemia a v Gordii rozlúštil záhadu gordického uzla:veštbapredpovedala panstvo v Malej Ázii tomu, kto rozviaže veľmi zložitýuzol, ktorý spájal jarmo s ojom voza, chráneného v Diovom chráme.Alexander ho razom rozťal mečom a dokázal tak istú pravdivosť proroctva.PrekročilTaurus a v legendárnej bitke pri meste Issos porazil vojsko kráľaDareia III. Pri bitke plnej taktických manévrov, ktorými Alexanderukázal svoju genialitu stratéga, kráľ Dareios stratil nervy a utiekoldo Babylonie,zanechajúc na bojisku všetok svoj majetok, vojsko i rodinu. Alexandrovýmnajbližším cieľom bol Egypt, najprv si podrobil Sýriu a Palestínu a ažpotom prenikol do Egypta. Egyptskí kňazi ho pomenovali „ božím synom“,titulom , ktorý bol vyhradený len faraónov.

Roku 331 založil novéhlavné mesto Alexandriu. Uskutočňoval vedecké expedície, napr. nazistenie príčiny nílskych záplav. Zistil, že príčinou sú letné dažde naEtiópskej vysočine. Eštev tom roku postúpil do Perzie, prekročil Eufrat a Tigris a priGaugamele druhý krát porazil Dareiove vojská, obsadil Babylóniu a Susy,osobne vstúpil do Perzepolisu, ktorý potom vypálil. Potlačilsprisahanie macedónskych šľachticov a dal popraviť perzského generálaBessa, ktorý dal zavraždiť Dareia. Výprava proti Perzii sa mohlapovažovať za skončenú a od tej chvíle mu udelili titul „Veľký “. No onstále nebol spokojný s tým, čo dosiahol. Pripravilďaľšiu výpravu, s ktorou tiahol na východ. V roku 329 prekonal sosvojím vojskom pohorie Hindukúš a podrobil si Baktriu a Sogdianu. Roku 327sa oženil s dcérou sogdianského kniežaťa Roxanou, čo malo priniesť miermedzi Grékmi a Orientom. Zaviedol perzský dvorný ceremoniál s povinnýmpokľaknutím pred panovníkom. To vyvolalo odpor jeho družiny, v ktorejsi potom musel vynucovať poriadok.Roku326 pokračoval počas neustálych bojov v údolí rieky Indus a pri riekeHydasp definitívne porazil kráľa Pora. Chcel pokračovať ďalej, no jehovyčerpané vojsko, ktoré od odchodu z vlasti prešlo cez 18 000 km,savzbúrilo a vynútilo si návrat do Macedónie. Na spiatočnej ceste cezGedroskú púšť sa návrat zmenil na boj o prežitie a zahinulo pri tom 90000 mužov.

Vysílené zvišky vojska sa roku 324 dostali do Susy a neskôrdoBabylonu. V Susách Alexander zorganizoval veľkú svatbu, kde zosobášildesaťtisíc macedónskych šľachticou so šľachtickými Peržankami a sám sivzal za ženu najstaršiu dcéru Dareia III. Cieľom tejto akcie bolozmierenie Macedónie s Peržanmi a vznik novej vládnucej vrstvy.Bezprostredným následkom bolo sprisahanie macedónskych veteránov vpevnosti Opis. Alexander musel sľúbiť, že zachová samostatnosťMacedónskeho kráľovstva a zabezpečí prednosť Macedónčanov predPeržanmi. Alexander sa pustil doupevňovania svojho mnohonárodnéhovýtvoru. Jeho plány však 13. júna 323 náhle prerušila smrť. AlexanderVeľký zomrel nečakane vo veku 33 rokov na horúčkovité ochorenie, možnomaláriu alebo zápal pľúc. Neurčil svojho nástupcu a jeho ríša sa stalaobeťou priateľov a vojvodcov nebohého Alexandra, ktorí si porozdeľovaliúzemia a provincie, ktoré sa potom stali korisťou silnejších susedov,tým zmarili Alexandrov sen – zjednotenie Východu zo Západom.