Narodil sa 2. júla 1921 v obci Prestavlky v roľníckej rodine. Ľudovú školu navštevoval v rodisku (1927—1932) a Žarnovici (1932—1936), gymnázium vychodil v Banskej Štiavnici, kde roku 1941 maturoval. Rok učil na ľudovej škole, po vypuknutí SNP bol náčelníkom štábu partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. Po skončení vojny sa stal dôstojníkom čs. armády, v rokoch 1950—1970 pôsobil ako učiteľ, riaditeľ školy, výskumný pracovník a neskôr ako vedúci redaktor Slovenského pedagogického nakladateľstva. Popri zamestnaní študoval a v rokoch 1971—1977 pracoval na ministerstve kultúry ako vedúci literárneho oddelenia. V rokoch 1978—1982 pôsobil ako tajomník Zväzu československých spisovateľov v Prahe. V súčasnosti je na dôchodku.

Jeho literárnu tvorbu ovplyvnili osobné zážitky z obdobia 2. svetovej vojny a z povojnových politických zápasov. Debutoval zbeletrizovanou kronikou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry Salvy pod končiarmi (1965). Román Nebezpečná zóna (1972) sa odohráva koncom vojny a v prvých rokoch po oslobodení. Autor sa ho pokúsil vybudovať na reálnych faktoch, pričom epická fikcia slúži iba ako tmel. Roku 1975 vydal román pre mládež Rozviedčik dvoch frontov, opäť z čias protifašistického odboja.

Schematicky vyznievajú jeho Nádejné ozveny (1981) a obdobiu svojho vzniku je poplatný aj román Hrabinovci (1968), čerpajúci z obdobia okolo roku 1968 a väčšiu časť priamo z roku okupácie vojskami vtedajšej Varšavskej zmluvy. Beňovo najnovšie dielo Sokyňa (1991) je psychologickým románom o naplnenej i nenaplnenej láske mladých ľudí na pozadí troch generácií. Dej, začínajúci sa v povojnovom období, je založený na peripetiách dvoch žien milujúcich jedného muža.

Z pera Ladislava Beňu, ktorý je vo svojich prózach najsilnejší v dokumentárnej zložke, vyšla aj publikácia Pamätné miesta Slovenského národného povstania vo Vysokých Tatrách (1961).