MÁRIA TERÉZIA, JOZEF II.
Mária Terézia, Jozef II.
- literatúra vstupuje do novodobých dejín - potreba vlastného spisovného jazyka
- obdobie – národného obrodenia 1780 – 1820
- tolerancia katolíkov a evanjelikov
- pokus o vyt. a uzák. spisovnej slovenčiny r. 1787
13. 5. 1717 - 29. 11. 1780
Mária Terézia – najstaršia dcéra Karola VI. - sa narodila 13. mája 1717 v centre Viedne, na zámku Hofburg. Jej matka Alžbeta Kristína Braunschweig - Wolfenbuttel nemala na deti veľký vplyv. Po otcovi zdedila Mária Terézia veľkú lásku k hudbe a k divadlu. Mala skvelý hlas a keby nebola prvorodenou dcérou, bola by sa stala úspešnou opernou speváčkou. Výborne hrala na klavíri. V obľúbenom cisárovom sídle - Favorite -vybudovali divadlo, kde sa hrali najlepšie divadelné predstavenia. Jej vzdelanie však bolo omnoho širšie - dobre ovládala latinčinu, francúzštinu, španielčinu, taliančinu a nemčinu. Venovala sa aj geografii, histórii a matematike, ktorú si veľmi obľúbila. Veľmi skoro bol pre Máriu vymyslený „sobášny projekt“, podľa ktorého sa mala vydať za lotrinského vojvodu Leopolda Klementa. Po jeho neočakávanej smrti sa na miesto uchádzača o Máriinu ruku dostal Klementov brat František Štefan (veselý a prívetivý). V rokoch 1729-32 sa u nich vyvinula obojstranná náklonnosť. Mária sa mala vydať za bavorského kurfirsta. Ich sobášu nestálo nič v ceste. Medzi 20. - 39. rokom života porodila Mária Terézia 16 detí. Po prvých troch dievčatách sa jej konečne narodil syn Jozef - dedič trónu. Narodil sa v ťažkom období matkinho života, keď Karol VI. 20. 10. 1740 zomiera a svojej neskúsenej a nepoučenej dcére zanechal krajinu v zlých podmienkach, bez peňazí, vojska a poradcov. Hrozili sociálne nepokoje. Nová vládkyňa zvolala zasadnutie „tajnej konferencie“. Ako dvadsaťtriročná musela čeliť neprajnosti kabinetu. V júni 1741 bola korunovaná za uhorskú kráľovnú v Dóme sv. Martina v Bratislave. Prvé roky boli pre Máriu Teréziu veľmi ťažkou, ale účinnou školou. Boli poznamenané tzv. „bojmi o dedičstvo habsburské“. Boje skončili v roku 1748 podpísaním mieru v Čechách. Nasledujúcich 7 rokov po uzatvorení mieru, býva označovaných ako obdobie reforiem. Všetky reformy vlastne smerovali k vytvoreniu dokonale centralizovanej vlády. Veľmi dôležitou kapitolou v živote panovníčky bol jej vzťah k deťom. Počas jej života zomrelo 6 detí, medzi nimi aj jej nejmilší Jozef, ktorý zomrel ako 16-ročný. Synovi Maximiliánovi raz napísala: „Bez ohľadu na vek, či záležitosti, ktoré mi ležali na pleciach, bola pre mňa výchova detí najväčšou a najmilšou úlohou.“ Venovala sa svojim deťom, sledovala ich pokroky a charaktery, ale najväčšia pozornosť sa prirodzene venovala nástupcovi trónu - Jozefovi. Po matke zdedil osobité nadanie, dôvtip, húževnatosť a pracovitosť a v rovnakej miere aj vládychtivosť a sebavedomie, ktoré mu boli vštepované od detstva. V roku 1765 zomrel cisár František Štefan. Pre Máriu Teréziu to bol veľký otras. Od tej chvíle sa akoby zmiernila jej rozhodnosť. Spoluvládcom sa stal jej syn Jozef II. Táto spolupráca bola plná nedorozumení a hádok, kvôli Jozefovej prudkosti, bezohľadnej otvorenosti a neprístupnosti, ktoré vedela Mária Terézia tak majstrovsky využívať vo svoj prospech a teda v prospech celej krajiny. Toto jej strpčovalo posledné roky života. Pokúšala sa úradovať, ale značná ťarcha vlády padla na syna Jozefa II.. Na prechladnutie zomrela 29. novembra 1780 v Hofburgu. Jej osobnosť je dodnes pojmom pripomínajúcim boj o dedičstvo, šťastný výber partnera, budovanie mocenského systému a úspešnosť vo vnútropolitických záležitostiach ríše. Tak si ju pripomíname my a tak si ju budú pripomínať ešte celé generácie ľudí.