Dielo Gábor Vlkolínsky je žánrovo epos, kde nájdeme aj jeho základné znaky.
Epos pochádza z gréčtiny a znamená slovo, reč. Pred románom bol najväčším a najreprezentatívnejším žánrom epiky. Vznikol na základe mýtov už v staroveku. Epos je rozsiahly literárny útvar, výlučne veršovaný, v ktorom sa hovorí o významných udalostiach a hrdinov jednotlivého národa. Epos patrí medzi najstaršie literárne žánre.
Znaky eposu:
1.Úloha kolektívu- kolektív má v epose významnú a dôležitú úlohu, pretože sa v epose spracúvajú kolektívne udalosti(tancovačka, zasadanie obyvateľov, voľby, pohreb, národná otázka)
2. Nadpriemernosť- zložitosť a nadpriemernosť opisovaných situácií, ktorých riešenie si vyžaduje veľké úsilie.(charaktery)
3.História+mytológia-v epose sa často vyskytujú skutočné historické udalosti spolu s mýtmi, ktoré spolu tvoria reálny príbeh(Memorandum je skutočná historická udalosť)
4.Roprávač-zastupuje autora a rozpráva celý dej svojimi očami. Jeho rozprávanie prebieha s odstupom od udalostí a vždy z istého nadhľadu. Nezasahuje do deja, len ho prerozpráva a komentuje. Predpokladá, že udalosti sú čitateľovi známe a preto sa viac sústredí na rozprávanie a nie na výsledok. Nepotrebuje čitateľa pripraviť a preto vstupuje rovno do deja.
5.Naratívnosť-výklad,prerozprávanie celého deja, hlavne rozprávač, ale vyskytujú sa aj dialógy postáv.
6.Priestor a čas- dej je založený na časovom slede motívov. Platí časová postupnosť(Marka ochorela a neskôr zomrela). Dej sa odohráva len vo Vlkolíne, no spomínajú sa tu už aj „nevlkolínske“ udalosti ako Memorandum... .
7.Opisy-v epose prevládajú opisy udalostí, zvykov a deja(tancovačka, kosenie trávy, fašiangy), aj keď okrajovo opisuje národ, spomína Tatry, ale to skôr nepriamo.
8.Charakteristiky-charakter postáv opisuje skôr nepriamo- ich konaním a rečou, ale použil aj výzor a vonkajšiu charakteristiku pri postave Tóniky. Na jej výzore opísal i jej charakter a dohratú úlohu v dejinách zemianstva. Markinu pracovitosť charakterizuje tým, že bola chorá išla na trávu.
Mikrokompozícia
Tvorí ju rozčlenenie textu na pásmo rozprávača a reč postáv- dialógy a monológy.
Makrokompozícia
Patria sem: rozprávanie, opisy, charakteristiky a úvahy.
Rozprávanie- reťaz dejových zložiek, ktoré sú podmienené časovo-príčinnými vzťahmi. Jedna hlavná dejová línia + vedľajšie(vedľajšia línia- voľby, Zuzkin románik s Aladárom, Memorandum)
Opis- vlastnosti objektu, predmetu, javu a príbehu.(sčasti aj prírodu, ale len miestami- Zuzka na kopci, myšlienka slobody)
Charakteristika- priama, keď opisuje, že Gábor sa rád zabáva a smeje
nepriama- mátožný zjav Tóniky na bále u Boldkov
Úvahy- národnostná tématika aj Ežo a Gábor občas myslia na národ a jeho situáciu.
-autor vyslovuje myšlienku slobody všetkým národom.
5 stupňová výstavba epického textu
1.expozícia-Šimonova rodina, stav ich rodiny, Uľka nechá Gábora
2.kolízia/zápletka-Gábor si hľadá nevestu- Marka,Zuzka
3.kríza/vyvrcholenie-Smrť Marky a Gáborov žiaľ
4.peripetia/obrat-Ežo radí Gáborovi nájsť si ženu v sedliackej vrstve
5.katastrofa/riešenie-Gábor sa ožení so seliačkou, dcérou Ondreja Blažku.
Veršový systém
Autor využíva sylabotonický veršový systém s ustáleným počtom slabík a rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch. Strieda prízvučné a neprízvučné slabiky(počet slabík vo veršoch je 10),ale vyskytujú sa tu aj presahy.
Na konci veršov nenájdeme skoro žiadny rým- zvukovú zhodu.
Astrofickosť textu
Keď sa schéma v texte mení a strofy sú nepravidelné. Autor si strofy upravuje podľa myšlienky, alebo deja, ktorý v nej chce opísať.Objavujú
sa tu aj presahy.
Kronika
Je to stredoveký epický žáner, vyznačuje sa chronologickým riadením historických udalostí. Kronika sa zakladá na jednoduchej postupnosti a časovej následnosti. Autor v kronike iba rozpráva udalosti, nehodnotí dej.
Epos Gábor Vlkolinský má v sebe prvky kroniky, tým, že rozpráva dej a udalosti, ktoré sa odohrávajú vo Vlkolíne a v rodine Vlkolinských.
Znaky realizmu v diele
Pozitivizmus- objektívne vnímanie a podanie skutočných udalostí, skutočné je len to, čo sa dá objasniť(opisuje udalosti a vtedajšiu situáciu, ktorú sám zažil, videl, alebo počul)
Súčasný život- opisuje udalosti svojej doby a čerpá zo svojich zážitkov.
Naturalizmus- vplyv prostredia na človeka(Šimon začína tiež piť, keďže žije v dome, kde pije jeho žena; Gábor je nešťastný, čo je spôsobené alkoholizmom rodičov a odmietnutím dievčatami; Z Eža a Gábora sa stávajú národovci pod vplyvom učiteľa a kňaza).
Kritika spoločnosti- autor kritizuje a odsudzuje životný štýl a pýchu zemanov. Odsudzuje alkoholizmus, nadutosť, zadubenosť a neschopnosť pripôsobiť sa novej dome a uvedomiť si svoju dohratú úlohu.
Chraktery- čo najvernejšie zobrazuje ľudské charaktery a ich chyby aj klady. Neidealizuje ich.(pri Gáborovi vykreslil jeho pracovitosť, ale aj národnú pasivitu, utrpenie, nešťastie).
Zobrazuje všetky spoločenské vrstvy- dej sa dotýka drobného aj vyššieho zemianstva, ľudu(drobní zemani- Gábor, Šimon, Marka, Uľka; vyššie zemianstvo -Farkašovci; ľud- Zuzanka Klockovie)
Sociálna a národná problematika- sociálny problém alkoholu súvisí s národným- pádom a koncom zemianstva
Objavuje sa tu aj myšlienka slobody, rovnosti a bratstva. Autor spomína Ľudovíta Štúra, Daxnera, Janka Matúšku.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Pavol Országh - Hviezdoslav: Životopis
Dátum pridania: | 17.03.2006 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | nikinka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 827 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 20.5 |
Priemerná známka: | 2.91 | Rýchle čítanie: | 34m 10s |
Pomalé čítanie: | 51m 15s |
Zdroje: Harpáň M. : Teória literatúry. , Esa, 1994. s., Hviezdoslav P.O. : Gábor Vlkolinský. Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1953. 268s., Minárik J. a kol.: Literárna rukoväť. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 408s., Obert V. a kol.: Učebnica pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. Bratislava, Litera, 1994. 158s.