Pavol Országh-Hviezdoslav , vlastným menom Pavol Országh, je najväčší slovenský básnik. Jeho veľkosť nie je len v rozsiahlosti básnickej tvorby, ale predovšetkým v jej umeleckej hodnote a vo význame, aký má pre život nášho národa. Jeho tvorba je zrastená so životom slovenského ľudu. Sám vyhlásil, že kým trpí rod, musí trpieť i jeho básnik. Jeho dielo verne odzrkadľuje skutočnosť, preto je realistické. Hviezdoslav však túto skutočnosť aj posudzuje, odkrýva a kritizuje jej chyby. Preto sa aj stal zakladateľom nášho básnického kritického realizmu.

Narodil sa vo Vyšnom Kubíne 2. februára 1849. Okolie básnikovho rodiska si získalo jeho srdce už za detstva. Jeho rodičia pochádzali zo zemianskeho rodu, ale už chudobného, takže celkom splývali s oravským roľníckym ľudom. Zo svojich učiteľov si veľmi obľúbil Adolfa Medzihradského, ktorý neskoršie vplýval aj na jeho národné uvedomenie. Do trinásteho roku žil v rodinnom kruhu, kde sa s veľkou láskou vinul najmä k matke. Mal dvoch starších súrodencov - brata a sestru. Keď brat ostal pri gazdovstve, rodičia sa rozhodli Pavla dať do škôl.
Dali ho na gymnázium do Miškovca, kde býval u otcovho brata. Keď prišiel do Miškovca, po maďarsky nevedel, ale usilovnosťou dokázal, že už na konci prvého ročníka patril k najlepším žiakom. Už tu si obľúbil básne maďarských básnikov Petofiho a Aranya. Pod ich vplyvom v maďarskom prostredí maďarskej školy začal písať básne po maďarsky.

Po ukončení troch tried odišiel z Miškovca do Kežmarku, kde sa naučil po nemecky. Vo štvrtej triede už písal i nemecké básne. Ako žiak piatej triedy prevýšil i žiakov ôsmej triedy. Domov chodil len na prázdniny, takže bol od rodnej Oravy skoro celkom odtrhnutý. Hrozilo nebezpečenstvo, že sa odnárodní.
Zásluhou oravských národovcov dostali sa mu do ruky diela našich slovenských básnikov, z ktorých najmä Ján Kollár a Andrej Sládkovič blahodarne vplývali na jeho rozhodnutie stať sa slovenským básnikom, na jeho rozhodnutie mala vplyv aj jeho matka a jej láska k rodnej reči. O svojom prebudení neskôr píše v básni Mňa kedys´ zvádzal svet. O sile jeho lásky k slovenskému národu svedčí jeho prvá básnická zbierka, ktorá vyšla už r. 1868 s názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (1868) –prvotina, ktorý vydal v devätnástich rokoch za pomoci oravských národovcov. Venoval je Andrejovi Sládkovičovi, námety čerpal z Oravy.
Po matúre v Kežmarku odchádza do Prešova študovať právo.

So svojím druhom Kolomanom Banšellom r.1871 vydali literárny almanach Napred-1.spoločenský zborník prác mladej nastupujúcej generácie.
Po skončení práva stal sa advokátskym osnovníkom v Dolnom Kubíne a neskoršie v Martine, kde zásluhou Matice slovenskej a slovenského gymnázia bol čulý kultúrny ruch. R. 1873 sa zúčastnil Jungmannových slávností v Prahe. Tu sa zoznámil s predstaviteľmi českého národa a poprednými osobnosťami iných slovanských národov .Návšteva Prahy v Pavlovi Országhovi utvrdila cit československej spolupatričnosti.

Neskoršie bol podsudcom na okresnom súde v Dolnom Kubíne. Boli to práve kritické časy, keď sa začal stupňovať maďarizačný tlak. Prejavilo sa to v postupnom zatváraní matičných gymnázií a išlo aj o osud Matice slovenskej. Pavol Országh vtedy v Dolnom Kubíne otvorene vystúpil na obranu národných práv Slovákov. Ako štátny úradník nemohol bojovať proti maďarskému politickému šovinizmu. Zatúžil po slobodnom prostredí, potrebnom pre básnickú tvorbu. Preto sa vzdal úradu. Prijal básnické meno Hviezdoslav a jeho rozhodnutie bojovať za slobodný, ľudsky dôstojný život svojho národa a ľudu dozrelo. V roku 1876 sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou ev.farára z Oravy.

R. 1879 opúšťa štátny úrad v Dolnom Kubíne a odchádza do Námestova za advokáta, kde žije dvadsať rokov. Boli to roky jeho najplodnejšiej tvorby. Čarokrásna hornooravská príroda pod Babou horou a styk s roľníckym ľudom boli dva hlavné pramene jeho tvorby obdobia námestovského. Zaujal ho najmä život nášho dedinského ľudu a veľmi kriticky sa vyslovil o vzťahoch, aké mali k nemu páni. Rozhorčovalo ho opovrhovanie ľudom. Hviezdoslav ostro šľahal neslovenskú i slovenskú buržoáziu. Kriticky sa postavil aj proti tej časti slovenskej inteligencie, ktorá pasívne očakávala pomoc zvonku. Volal po aktivite nášho vzdelanstva, po jeho väčšom záujme o ľud. V Námestove vznikli jeho vrcholné epické skladby: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský a iné.
Po dvadsiatich rokoch sa vracia do Dolného Kubína, odkiaľ so živým záujmom sleduje domáce i svetové udalosti, veľa tvorí a prekladá. Tam ho zastihla i prvá svetová vojna.

Hneď v auguste a septembri roku 1914 napísal svoje Krvavé sonety ostro zamerané proti vojne. V máji r. 1918 na čele slovenskej delegácie ide do Prahy na oslavy 50. výročia založenia Národného divadla.
Hviezdoslav bol celý život hlásateľom bratskej jednoty oboch národov. Dožil sa jej 28.októbra 1918, keď na troskách macošskej Rakúsko-uhorskej monarchie vznikla Československá republika. Básnikove sedemdesiate narodeniny oslavoval celý národ. Prišla ho pozdraviť i mládež z československých škôl, oslobodených spod národného útlaku. Jej zástupcom dal svoj odkaz slovami: ,,Mládež, uč sa!" Zaplesal, že sa slovenská a česká mládež už môže vzdelávať v materinskej reči a v národnom duchu. Hviezdoslav sa stal poslancom Národného zhromaždenia. Karlova univerzita v Prahe ho poctila čestným doktorátom. Pozdravil oživotvorenú Maticu slovenskú a stal sa jedným z jej predsedov: Nebolo významnejšieho národného podujatia, Ku ktorému by nevytvoril báseň. Po prekročení sedemdesiatky začal rapídne slabnúť a chorľavieť. Nepomohlo mu ani liečenie v Prahe. 8. novembra 1921 umrel v Dolnom Kubíne a tam je i pochovaný.

Torba
Hviezdoslavovo dielo možno rozčleniť na štyri skupiny: lyrika, epika, dráma, preklady.
LYRIKA:
Celá lyrická tvorba je oslavou hornooravskej prírody a jej ľudu, príroda je nenahraditeľným zdrojom inšpirácie, je mu symbolom pokoja a spravodlivosti. Ideou jeho básnickej tvorby je PRAVDA, DOBRO a KRÁSA. Vytvoril osem básnických cyklov, ktoré predstavujú jeho životopis.
1) Sonety - sú prvým väčším znelkovým celkom v modernej slovenčine v sylabotonickom veršovanom štýle. Dielo obsahuje 21 zneliek. Básnik vníma poéziu ako niečo božské. Zamýšľa sa nad záhadami vesmíru, možnosťami ľudského poznania, hľadá únik do sveta fantázie, nakoniec si uvedomuje, že jeho miesto je na Zemi.
2) Letorosty (1885-1896) Letorosty I. - vyslovuje v nich realistický, estetický obraz vlastnej tvorby, opakuje tu svoj básnický program: "čo dávam, dávam z úprimnej duše". Hneď na začiatku určil základnú vlastnosť svojej poézie - úprimnosť. Z jeho veršov zaznieva úcta k prírode. Letorosty II. - sú poznačené smútkom "čierneho roku", ktorý privádza básnika na hranice zúfalstva, beznádeje. V tomto roku zomiera jeho matka, otec a po roku aj brat zanechávajúci dve siroty, ktoré si básnik adoptoval - báseň Pustý dom - smrť najbližších ho núti zamýšľať sa nad zmyslom ľudského života. Letorosty III. - básnik postupne prechádza od osobných hodnôt k problémom života slovenského ľudu: báseň K vám, urodzeným, veľkomožným je ostrou kritikou vykorisťovania a príživníctva. Napísal spomienkové básne na matku - Priadka, na otca - Roľník.

3) Žalmy a hymny - (1885-1895) - básnik tu porovnáva svoje predstavy o živote a ľudstve sa skutočným stavom sveta. Žiali nad postavením slovenského národa, búri sa voči Bohu, že opustil národ.
4) Prechádzky jarom a 5) Prechádzky letom - inšpirovaným zdrojom je príroda v mnohorakých podobách. Jej úchvatná krása, nezničiteľná sila a schopnosť neustálej regenerácie vyvoláva predstavu o nezničiteľnosti ľudstva, ktorá sa tak isto obnovuje novými a novými generáciami.
6) Stesky - napísal ich po príchode z Námestova do Dolného Kubína, sú žalostným povzdychom nad tým, že zostarol, prešla jar i leto jeho života a nadišla jeseň - báseň Ach, nie som viac ten, čo som býval.

7) Dozvuky - základným motívom je myšlienka staroby, lúčenia sa so životom, básnik však verí v ľud, v jeho lepšiu budúcnosť - báseň Ľud sa budí, ľud sa budí.
8) Krvavé sonety - napísal ich v roku 1919, sú najväčším dielom Hviezdoslava, obsahujú 32 sonetov. Vojna, mier, všeľudské otázky. Autor reaguje na poníženú a pošliapanú ľudskosť v čase 1. sv. vojny. Vytvoril otrasný obraz vojny a jej ničivých dôsledkov pre ľudstvo. Trápi ho otázka kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný. Hoci nenachádza priamu odpoveď, tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín, národov založený prospechárstve. Vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve. Ostro obžalúva nemilosrdne súdi buržoáznu spoločnosť, jej vzdelanosť i kultúru, ale aj pokrytectvo kresťanstva, ktoré nedokázalo zabrániť krviprelievaniu. S trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho aj osud Slovanstva a vlastného národa.
V záverečných sonetoch tohto "spevu o krvi" vyslovuje túžbu po miery i vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.

EPIKA:
Je písaná len vo veršoch, hlavnou témou je života ľudu, autor sa sústredil na vykreslenie jednotlivých postáv svojich diel. Vytvoril veľké epické skladby a menších básnických poviedok utvoril navzájom súvisiace obrazy, najmä zo života dedinského ľudu: Poludienok(1891), Večera(1892), , Na obnôcke(1889),Na žatvu(1890) a Bútora a Čutora(1888), v ktorej ide o susedský spor, rozoženie láska ich detí.
Ďalší okruh tvoria básne s biblickou tematikou: Agar(1883)-osud Agar a jej syna Izmaela po vyhnaní Sárou, Abrahámovou manželkou, ich postavenie symbolizuje postavenie Slovenska v Uhorsku. Ráchel(1891),tiež môžeme nájsť symbol utrpenia národa. Kain(1893), Sen Šalamúnov(1900), Vianoce(1897)-historická tématika vývoja ľudstva.

Rozsiahle miesto zaujímajú básne, ktoré Hviezdoslav začal písať po roku 1900, básnik ich nazval kratšou epikou - Zuzanka Hraškovie, Na Luciu, U kaplice.
Hájnikova žena(1884-1886): je lyricko – epická skladba, opisuje život ľudí na Orave a ich súžitie s prírodou. Dej sa odohráva pod Babou horou, Miško Čajka je hájnikom, má mladú ženu Hanku, prežívajú šťastné chvíle, no nie dlho. Ich pokojný a šťastný život naruší mladý Artuš Villáni. Usporiada poľovačku a Artuš sa nebadane vytratí z poľovačky s úmyslom zmocniť sa Hanky. Hanka sa bráni, zabije ho. Miško je hrdý na vernosť svojej ženy, zoberie vinu sa seba a uväznia ho. Hanka sa z toho zblázni, príde na súd a povie pravdu. Miška oslobodia a spolu odchádzajú do hôr.
V epose Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský sa Hviezdoslav zaoberá otázkou zemianstva, zdôrazňuje v nich upadajúce zemianstvo, ktoré prestalo hrať dôležitú úlohu v spoločnosti a proces splývania zemianstva so sedliackou vrstvou. V obidvoch dielach dochádza k prechodu postáv, ale prebiehajú súčastne.
Ežo Vlkolinský (1890):dej sa odohráva vo Vlkolíne-Vyšnom Kubíne, hlavné postavy:

Konflikt deja sa zakladá na protiklade vzťahu zemianstva a ľudu. Hlavná problematika je obsiahnutá v spore zemianskej matky so synom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča Žofku. Vyhnaný z domu, uchýli sa k strýkovi Eliášovi, nepriateľovi jeho nebohého otca i matky. Strýko Eliáš vystrojí Ežovi svadbu. Na svadbe dochádza k roztržke medzi zemanmi a sedliakmi. Zmieri ich Ežov syn Belo.
Gábor Vlkolinský(1901): je epická skladba, je voľným pokračovaním eposu s pokrokovou myšlienkou, že zemianstvo dohralo už svoju úlohu. Hviezdoslav tu ukazuje hospodársky i mravný úpadok zemianstva v plnej miere. Jeho jedinou záchranou je splynutie so sedliackou vrstvou. Hviezdoslav zobrazuje jeho hynutie problematikou alkoholizmu v obraze Gáborových rodičov, spočiatku len matky neskôr aj otec Šimon, ktorí prepijú celý majetok. Gábor je nešťastný, odmieta ho každá bohatšia dievčina. Chce sa zmárniť, nakoniec však poslúchne radu Eža a ožení sa s dievčaťom zo sedliackej rodiny Blažkovcov.

DRAMATICKÁ TVORBA:
V počiatkoch jeho dramatickej tvorby vznikli hry: Vzdelanie, Pomsta, Otčim. Vrcholným dramatickým dielom je historická tragédia Herodes a Herodias(1909): námet čerpal z Biblie. Herodes a jeho manželka Herodias stelesňujú úpadok vládnucich vrstiev. Herodes je nadutý krutovládca,ktorému ide iba o rozšírenie a upevnenie svojej moci.Herodiada jeho druhá manželka tiež týži po moci a bohatstve.Johhan-Ján Krstiteľ je vzorom morálky a tlmočníkom Hviezdoslavových myšlienok. Je kritikom ich životného štýlu a hlásateľom náboženstva. Herodesa a Herodiadu stihne zaslúžený trest(musia odísť do vyhnanstva). Tragédia má päť dejstiev a je napísaná sčasti veršom a sčasti prózou.
PREKLADY:
Hviezdoslav prekladal a anglickej, maďarskej, nemeckej, poľskej, ruskej literatúry. Priťahovali ho svetoví autori: Shakespeare, Goethe, Schiller, Puškin, Mickiewicz a Slowacki, Petofi, Mácha.
Slovenský realizmus
Hoci sa vznik a rozvoj realizmu v dejinách slovenskej literatúry v porovnaní s viacerými európskymi literatúrami oneskoril takmer a polstoročie, čo súviselo s národným útlakom, ekonomickou zaostalosťou Slovenska a nedostatkom kultúrnych témou literatúry stával slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život.
Príslušníci novej realistickej generácie vyrastali v kultúrnom ovzduší matičného obdobia, ich ideálmi boli domáci básnici (Kollár, Sládkovič) , ale i európska poézia (Byron, Hugo, Heyne, ). Sociálna problematika v ich dielach postupne zatlačila národnú otázku. Mladí autori sa predstavili v literárnom almanachu (zborník prác) Napred (1871), ktorý zastavili P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšel. Zaniká časopis štúrovcov Orol a obnovujú sa Slovenské pohľady, ktoré redigovali Svetozár Hurban - Vajanský a Jozef Škultéty.

1. vlna slovenského literárneho realizmu (1880 - 1890):
V tomto čase vstupujú do slovenskej literatúry Svetozár Hurban - Vajanský, P. Országh - Hviezdoslav, Terézia Vansová, Elena Maróthy - Šoltésová, Martin Kukučín a ďalší. V poéziu realizmu presadil nový sylabotonický veršovaný systém a širšiu škálu veršovaných foriem i básnických výrazových prostriedkov. Píšu sa lyrické a lyricko-epické skladby, tiež mnohotvárne formy lyrických básní a cyklov (Hviezdoslav). Zmenil sa umelecký štýl prózy - spôsob myslenia dedinského človeka sa premietol do umeleckého jazyka, ktorý má charakter ľudového hovorového jazyka poznačeného štylistickými osobitosťami toho ktorého autora,
Zo žánrového hľadiska prevláda krátky útvar: kresba, črta, poviedka, novela, román. Umelecky najmenej rozvinutým druhom je dráma. Najlepšou divadelnou hrou od 1. vlny slovenského realizmu bola Hviezdoslavova tragédia Herodes a Herodias. V 60. a 70. rokoch sa stáva kultúrnym mestom Martin, vychádzali tu časopisy (Orol, Slovenské pohľady, Národné noviny, Černokňažník), žilo tu veľa národných dejateľov (K. Kuzmány, S. H. Vajanský, J. Škultéty, E. M. Šoltésová), vzniká tu kníhtlačiareň, neskôr Kníhkupectvo - nakladateľský spolok, Muzeálna slovenská spoločnosť.

Obsah Gábora Vlkolinského
Dej sa začína na Turíce, keď všetci obyvatelia Vlkolína (Vyšný Kubín) idú do kostola. Ezechiel navrhne Gáborovi, aby sa pripojil k Marke Tomášovie. Cestou do kostola sa zhovárajú a Gábor ju podpichuje. Marka sa neteší jeho spoločnosti a ujde mu. Gábor pochádza z mnohopočetnej rodiny a keď všetci jeho súrodenci odídu z domu rodičia začnú piť. Najprv matka a potom otec, majetok začína upadať. To je aj dôvod prečo bránia rodičia Uľke Gažkovie- zemianskej dcére, ktorej dlhé roky dvoril vydať sa za Gábora. Napriek tomu, že sa obidvaja ľúbia a že sa už dávno mali brať, Uľka sa podriadi vôli rodičov a vydá sa za Maťka Košťiaľkinho. Gábor po jej odmietnutí nehľadá inú známosť až neskôr sa mu zapáči Marka. Ona ho však odmieta, pretože sa stále trápi pre Eža, ktorý ju nechal pre Žofku. Na Trojičnú nedeľu je jarmok a Gábor kúpi Marke medovníkové srdce, ale ona ho neprijme, tak ho dá jej bratovi. Večer je tancovačka, kde Gábor vezme Marku tancovať, ale tá mu uprostred tanca ujde. Gábor potom tancuje so sedliačkou Zuzkou Klockovie, ktorú mu ukradne mladý zeman- Aladár Farkaš. Istý čas Gábor dvorí aj Zuzke, ale ona sa zaľúbi do Aladára. Po čase začne Marka chorľavieť a na jar zomiera. Počas jej choroby k nej Gábor väčšmi prilipne a jej smrť ho veľmi zasiahne. Gábor uvažuje o smrti, alebo o tom, že pôjde niekam do služby, je pasívny aj v nárosnoetnej otázke. Ežo mu poradí, aby sa priženil do sedliackej rodiny Ondreja Blažku. On ho poslúchne a príde bývať k Blažkovcom. Básnik sa k Ežovi a Gáborovi ešte vráti v básni Dve návštevy. Navštívi Gábora, vidí ho šťastne ženatého a počuje od neho, že aj Ežovi sa dobre darí. Gábor splynie so sedliackou vrstvou, čo znamená jedinú záchranu a cestu zemianstva.

Charakteristiky postáv
Gábor Vlkolinský

Je mladý chudobný zeman, ktorý pochádza z mnohopočetnej rodiny má tri sestry a jedného brata- Pavla. Po odchode súrodencov z domu, začne jeho matka piť a Gábora trápi situácia v ktorej sa ocitla ich rodina, ale mlčí a otcovi nepovie nič o tom, že matka pije.
„A Gábor, ak znal, iste želel pád ten v mysli, mlčal však tiež sťa by hrob...“¹
Rád sa pekne oblieka, zabáva a smeje, žartuje, spieva ľudové piesne Pavol je krajčír a tak mu občas posiela oblečenie.
„Bo že sa pekne nosil, šviháčil, čo samo v sebe ešte nenie hriech, viac bolo brata tamto zásluhou: on pristal mu vše darom niekedy i celý oblek...“²
„Že ľúbil kratochvíľu, ples, to ani otec nezazlieval mu.“³
Je pracovitý a šikovný.

Ľúbi Uľku už od detstva a aj ona jeho, pýšil sa ňou. Majú sa brať, ale vždy sa svadba odloží, pretože Uľkina matka bráni tejto svadbe.
„I zamiloval si ju úprimne, a ona jeho“ 4
Uľkina matka sa na začiatku tešila spolu s Terezou z ich lásky, ale, keď príde na to, že Tereza pije začína dcére brániť. Bojí sa, že sa tam naučí piť. Donúti Uľku vydať sa za iného. Gábora správa o jej svadbe zasiahne a bolí ho jej zrada. Kamaráti sa ho pýtajú, či ho nechala on ich odbije a povie, že blázon je ten, čo dievčine verí.
„Sám Gábor zblednul stenou v stolici, zalomiv hlavu,
hľadel pred seba.“ 5

Po tejto rane do srdca prestáva Gábor hľadať nevestu, zabáva sa a žartuje s každým, dokonca aj s Uľkou. Neskôr ho odmietne aj Marka a Zuzka. Za tieto odmietnutia môže jeho situácia v rodine a alkoholizmus obidvoch jeho rodičov.
„A vskutku: bližšej známosti už nehľadal, jak bol by zriekol sa ženitby
navždy.“ 6

Má rád svoju matku aj otca trápi sa kvôli nim. Bolí ho matkino pitie a celý pád ich rodiny. Jedného dňa, keď chce nahnevaný otec matke odseknúť hlavu sekerou, Gábor mu v tom zabráni. Potom začína piť aj otec. Gábor sa trápi aj pre neho.
„Oj, mama! mama! čo to bude z nás? "7
Má rád Marku Tomášovie ,aj keď ona ho odmieta, dúfa, že sa vylieči. Jej smrť ho veľmi zasiahne a sám začne rozmýšľať o smrti.
Zuzku Klockovie bral ako jednu z nich- zemanov aj keď bola sedliacke dievča. Chce jej začať dvoriť, keď však zistí, že Zuzka sa páči Aladárovi Farkašovi- bohatému zemanovi. Gábor nemá rád Farkašovcov. Aladár začne chodiť so Zuzkiným otcom na poľovačky, aby mohol získať Zuzku. Ale dedinčania neveria, že sa s ňou naozaj ožení. Gábor ju chce ochrániť, ale ona odmieta jeho pomoc a on sa ešte viac upne na Marku.

Gábor veľmi trpí pre nešťastnú lásku a pre pomery v rodine, čo súvisí s tým, že už postupne nieje zeman, aj keď ho ľud ešte stále tak berie. Dokazuje ti aj to, že keď na priadkach ide okolo zemianskeho domu ani sa tam nepristaví, ale vojde do domu, kde pradú sedliacke dievčatá.
Ežo a Gábor sú kamaráti, ktorí predstavujú vrstvu drobného zemianstva o ktorú sa netreba báť, pretože našla cestu k ľudu. Ežo prešiel na stranu ľudu a k slovenským národným záujmom, keď bol na martinskom memorandovom zhromaždení. Z Eža sa stáva národne uvedomelý zeman, začína sa zaujímať o národnú problematiku a o ľud, je aktívny a hľadá riešenia. V Memorande vidí nové ráno, ktoré svitá pre národ. Jeho riešením je cesta zemianstva spojením s ľudom. Ežo má na Gábora veľký vplyv a postupne sa aj Gábor mení a z pasivity prechádza k slovenským národným záujmom. Keď sa stretnú a Gábor je zúfalý zo sklamania z lásky a v rodine, a ke´d mu neostane už žiaden majetok chce ísť slúžiť k Farkašovcom. Nevidí iné východisko zo svojho nešťastia a pýta si radu od Eža. Gábor sa síce nedostal na ceste k vlastenectvu až tak ďaleko ako Ezechiel, ale nájde si cestu k ľudu tým, že sa na Ežovu radu prižení k Blažkovcom a je šťastný.

Tereza Vlkolinská

Predstavuje upadajúcu zemiansku vrstvu. Je to schudobnená zemianka, kedysi mali celkom slušný majetok. Bola manželkou Šimona Vlkolínskeho a matkou piatich detí. Kedysi to bola dobrá gazdiná aj manželka. No po odchode svojich detí z domu, dcéry sa vidali a syn-Pavol odišiel pracovať ako krajčír do Banskej Bystrice, sa spustila a začala piť, pretože sa cítila zbytočná. Jej vinou prišli skoro o celý majetok, pretože ho postupne prepila.
„Nuž totým zmokom, vynášajúcim von z domu jeho...kto bol? Iný nik, len jeho vlastná družka Tereza.“ 8
Má rada svoje deti, synov Pavla a Gábora a svojim dcéram by zniesla modré z neba. Úprimne sa poteší, keď sa vráti Pavol z robôt v inom meste, akoby omladla. Gáborovi chce len dobre a trápi ju, že ho žiadna nechce. Chce, aby si vzal Zuzku Klockovie. Potom sa Gáborovi ospravedlní, že to tak dopadlo s ich rodinou a pomýšľa na smrť. Hovorí Gáborovi, e mal radšej nechať otca, aby ju zabil, pretože je zbytočná, začína sa ľutovať.
„I jeho na rukách by nosila“9

Zo začiatku svoj alkoholizmus skrýva aj pred manželom tvrdí, že fľašu priniesla jemu a Gáborovi. Má rada svojho muža, ale je vypočítavá a prefíkaná. Keď od neho niečo potrebovala, tak sa okolo neho krútila a obšmietala. Pri stole mu vždy naložila najlepší kúsok, alebo ho posielala oddýchnuť si pri robote. Len neskôr začína lenivieť, polihovať a zanedbávať gazdovstvo.
„I podnes ťa verne milujem...“ 10
„Úpadok a neriad gáni mútnym okáľom zo všetkých kútov domu.“ 11

Kradne peniaze a majetok z domu, otec najprv obviní Gábora, že ukradol peniaze za teľa. Ukáže sa, že ich vzala Tereza, ona tvrdí, že si ich zaslúži, pretože sa o teľa starala. Jej muž dlho nevidel aká v skutočnosti je, no uvedomí si to neskoro. A už nevie, čo má robiť, začína piť aj on.
Predtým bola plná energie a aj doma práce zastala, ale začína upadať aj ona, čoraz častejšie leží, pije, nestará sa ani o svoje oblečenie, čistotu v dome, nevarí, neperie alebo spadne. Raz dokonca spadla do potoka, vytkla si ruku v pleci.
„Len neskoršie, keď herská manželka začala postonávať pre hlavy boľačku i polihovať...“12
Šimon (Šimún) Vlkolinský

Je to menší zeman, kedysi bol bohatý, no postupne prišiel skoro o celý majetok. Je to Terezin manžel a Gáborov otec, okrem Gábora mali ešte štyri deti.
„Otec síce obstojným majetkom vládol: mával niekedy i štyri voly, biele ako sneh...“13
Kedysi to bol aj dobrý gazda aj otec a manžel. Bol sporovlivý a pracovitý.
„Súc vôbec gazdom pilným, bedlivým i šanoblivým odprvoti, jak len stačil, obhŕňal sa všemožne...“14
Má rád svojho syna a záleží mu na jeho rodine. Keď zistí, že majetok upadá a ich rodina je skoro na dne, jediné východisko vidí v tom, že Gábora ožení s dievčaťom z dobrej rodiny.

„Do domu vtiahne hodná nevesta, s povážnym venom...“15
Najprv nevidel alkoholizmus svojej ženy, nechal sa oklamať sladkými rečičkami svojej ženy. No keď to zistil, bol na ňu nahnevaný, nadával jej a raz ju aj zbil a chcel je odseknúť hlavu sekerou. Keď mu v tom chcel Gábor zabrániť, tak mu vylepil zaucho.
„...tu počal šípiť koreň stálych bied a nedostatkov, základ úpadku.“16
„Tej korhelici hlavu odseknúť, že neškrtne viac...“17
Hneval sa na ženu, že sa tak spustila a začala piť. Keď už nenašiel východisko začal piť aj on. Gábor ho raz stretol opitého ísť z krčmy.
„ V ňom Gábor poznal-otca.“ 18
„ Keď ona žerie- i ja- i ja- i...“19
A celé gazdovstvo upadalo, keďže sa aj on prestal zaujímať o prácu okolo domu. Doženie ho k tomu jeho žena, nevie ako situáciu riešiť a myslí si, že keď môže piť ona bude aj on.

„Jak by ani gazdu nebolo!“20-tak vyzeral ich dvor, humno a gazdovstvo. Spustí sa aj on a narobí si dlhy. Hviezdoslav jeho konanie odsudzuje.
„No i sám spustil sa, veď, pravda, žiť
im treba bolo všetkým,...
vposled však i jemu samému piť...
dlh na dlh kopil...“21

Problémy a konflikty v diele

Alkoholizmus

Gáborova matka Tereza Vlkolínska začína piť, po odchode detí z domu, kradnúť peniaze a z domu vynášať majetok. Postupne zapríčiní úpadok celej rodiny. Z ich majetku postupne ubúda a jej alkoholizmus spôsobí, že jej syn Gábor je nešťastný a nevie ako sa s tým vyrovnať. Nešťastný je aj jej muž- Šimon, ktorý jej najskôr nadáva a vykrikuje pitie a zanedbávanie gazdovstva. No neskôr začína piť aj on. Tereza spočiatku skrýva svoje pitie a vyhovára sa. Keď začne piť aj Šimon už ich rodine niet pomoci. Úpadok Terezy a Šimona symbolizuje úpadok a postupne zánik drobného zemianstva. Obidvaja postupne prepijú celý majetok a Gáborovi už nezostane nič. Tereza svojím pitím ubližuje Šimonovi a aj Gáborovi, pretože Gábora nechce za muža žiadna zemianska dievčina. Odmietne ho Uľka Gažkovie i Marka Tomášovie. Uľkini rodičia jej zakážu vydať sa za Gábora, aby sa aj z nej nestala alkoholička. Tereza strháva so sebou celú rodinu a nakoniec ju potopí.

Národná sloboda
V celej Hviezdoslavovej tvorbe nájdeme odkaz na národnú slobodu. V Gáborovi zažiarila vidina bratstva, slobody a rovnosti. Táto myšlienka doletela až k Tatrám k slovenskému národu. Hviezdoslav tu opisuje celú maškarádu politického ruchu, opisuje predvolebný zhon. Hviezdoslav si myslí, že slovenská inteligencia- kňazi a učitelia, by mali pomôcť ľudu. Kňaz v jednom rozhovore žiada učiteľa, aby poučoval ľud a aby poučil aj zemanov. Ezechiel spolu s Gáborom si pri počúvaní kňazových názorov na národnú otázku uvedomujú svoje úlohy a hovoria:
„Veruže musíme tiež pomladiť sa, zlieniť už raz, tú chrastavú kožu vyzuť...“22 No Gábor sa k národovosti ako Ežo.
Gáborov brat Pavol, ktorý odíde z domu pracovať do iného mesta. Tým, že sa dostane z rodného Vlkolína, uvedomí si, že v Dolnom Kubíne žije pôvodca piesne Nad Tatrou sa blýska.
Národnej slobode najviac prekáža, vládnuca šľachta- rod Farkašovcov.
Národnú slobodu symbolizuje aj Ežov pohľad na udalosti, ktoré sa odohrali v Martine- Memorandum slovenského národa.

ZEMIANSTVO

Koniec Zemianstva

1.Úpadok Zemianstva v alkoholizme Terezy a Šimona Vlkolinských symbolizuje postupný a neodvratný zánik tejto vrstvy.
2.Úpadok zemanov symbolizuje aj postava tetky Tóniky a jej „dcéry“ Eržiky. Tieto dve postavy patria do hospodársky, politicky a spoločensky vyžitej vrstvy chudobného zemianstva. Zemianstvo si neuvedomuje, že svoju úlohu už dohráva, lebo sa odtrhli od ľudu. Zemani čakajú, že po páde Bachovho absolutizmu sa im vráti ich predošlá moc a stav. No zatiaľ roky odplavujú ich slávu a majetky. Oni si to však neuvedomujú a naďalej sú pyšní.

Zemianstvo a láska

1.Gábor a Uľka sa ľúbia už od detstva a majú sa brať. Obidvaja
Pochádzajú zo zemianskej vrstvy. Ich rodiny sa tešia z ich lásky, no keď však Uľkina matka zistí,ž e Tereza pije, zakáže Uliane vydať sa za Gábora. Uľku donútia vziať si Maťka Koštiaľkinho, ktorý mal aj slušný majetok. Gábora táto jej zrada veľmi zasiahne a už nechce o ženbe ani počuť.
2.Gábor si neskôr obľúbi Marku Tomášovie- tiež zemianku, no ona ho odmieta, pretože sa ešte stále trápi pre Eža. Marka Gáborovi neverí a vyčíta mu, že ho posiela Ežo. Viac- krát, keď sa stretnú odbije ho, alebo mu ujde v tanci. Keď začne Marka chorľavieť, Gábor sa pre ňu trápi a navštívi ju. Snaží sa ju potešiť a žartuje s ňou, že na najbližšej tancovačke si zatancujú spolu. Gábor chce byť Marke oporou a až dojímavo ľudsky súcití s jej utrpením. Neskôr, keď Marka umiera Gábor je nešťastný a jej smrť ho veľmi zasiahne.
3. Gábor sa snaží zabudnúť na Markino odmietnutie a tak začne tancovať so Zuzkou Klockovie. Zuzku mu zasa preberie mladý Aladár Farkaš. Aladár si Zuzku postupne získa a keď sa jej Gábor snaží pomôcť, ale je už neskoro. Gábor berie sedliačku Zuzku ako jednu z nich a pred Aladárom ju obraňuje. Zuzka však odmieta Gáborovu ochranu. Gábor nenachádza východisko zo svojho žiaľu a odmietnutia všetkými dievčatami nesie veľmi ťažko.
4.Aladár Farkaš si získa Zuzkinu lásku fígľom, pretože začne s jej otcom chodiť na poľovačky. Zuzka uverí jeho dvoreniu a začne túžiť po postupe do vyššej spoločnosti.. Ich známosť začína nadobúdať tragický spád. Zuzkina matka sa tvári, že nič nevidí a ani otcovi nič nepovie, nechce odporovať pánovi. Keď sa to dozvie Zuzkin otec, je nahnevaný a Zuzka sa odhodlá napísať Aladárovi list na rozlúčku. V tom liste stráca svoju hrdosť a nechápe prečo si ju Aladár všimol. Je odhodlaná na všetko zabudnúť a chce, aby zabudol aj on.

„Som ach, len dievka sprostá- znáte ma:
nuž odpustíte neforemnosť slov
i písma chyby...
povedzte, čo máte na mne?23

Aladár to však asi myslí vážne, pretože aj svojim rodičom tvrdí,
že si iné dievča nevezme. Vraj nechce zemiansku dievčinu, ale
iba Zuzku. Jeho rodičia sú prekvapení a pobúrení jeho voľbou.

„Nechcem cintľavý kvet, len chcem kvet ten poľný...
Ak nie tú, tak matko: nikdy žiadnu inú!“24

Ľud však neverí, že jeho láska je úprimná, pretože on je pán
a Zuzka chudobná sedliačka.
5.Marka Tomášovie ľúbi Eža, no ten ju nechá pre Žofku Bockovie. Marka sa po ich svadbe stále trápi pre Eža a preto odmieta Gábora, myslí si, že ho posiela Ežo.

„Prenasleduješ ma už od času,
a badám, hucká ťa len Ezechiel,
ten...hrkly slzy z očí jej.“25

Ohováranie a klebetníctvo

Vlkolín je v skutočnosti Vyšný Kubín, čiže oravská dedina. A aj
tu vládnu reči a ohováranie, aj keď len okrajovo. Klebetilo sa
o Gáborovej rodine a o Zuzkinej známosti s Aladárom Farkašom.

„A o pomere Zuzky s panákom
skrsly už predtým chýry v dedine.
Z úst to šlo s všakou obmenou,
s prídavky priazne, zloby, závisti...“26
Kompozícia
Dielo Gábor Vlkolínsky je žánrovo epos, kde nájdeme aj jeho základné znaky.

Epos pochádza z gréčtiny a znamená slovo, reč. Pred románom bol najväčším a najreprezentatívnejším žánrom epiky. Vznikol na základe mýtov už v staroveku. Epos je rozsiahly literárny útvar, výlučne veršovaný, v ktorom sa hovorí o významných udalostiach a hrdinov jednotlivého národa. Epos patrí medzi najstaršie literárne žánre.

Znaky eposu:
1.Úloha kolektívu- kolektív má v epose významnú a dôležitú úlohu, pretože sa v epose spracúvajú kolektívne udalosti(tancovačka, zasadanie obyvateľov, voľby, pohreb, národná otázka)
2. Nadpriemernosť- zložitosť a nadpriemernosť opisovaných situácií, ktorých riešenie si vyžaduje veľké úsilie.(charaktery)
3.História+mytológia-v epose sa často vyskytujú skutočné historické udalosti spolu s mýtmi, ktoré spolu tvoria reálny príbeh(Memorandum je skutočná historická udalosť)
4.Roprávač-zastupuje autora a rozpráva celý dej svojimi očami. Jeho rozprávanie prebieha s odstupom od udalostí a vždy z istého nadhľadu. Nezasahuje do deja, len ho prerozpráva a komentuje. Predpokladá, že udalosti sú čitateľovi známe a preto sa viac sústredí na rozprávanie a nie na výsledok. Nepotrebuje čitateľa pripraviť a preto vstupuje rovno do deja.
5.Naratívnosť-výklad,prerozprávanie celého deja, hlavne rozprávač, ale vyskytujú sa aj dialógy postáv.
6.Priestor a čas- dej je založený na časovom slede motívov. Platí časová postupnosť(Marka ochorela a neskôr zomrela). Dej sa odohráva len vo Vlkolíne, no spomínajú sa tu už aj „nevlkolínske“ udalosti ako Memorandum... .
7.Opisy-v epose prevládajú opisy udalostí, zvykov a deja(tancovačka, kosenie trávy, fašiangy), aj keď okrajovo opisuje národ, spomína Tatry, ale to skôr nepriamo.
8.Charakteristiky-charakter postáv opisuje skôr nepriamo- ich konaním a rečou, ale použil aj výzor a vonkajšiu charakteristiku pri postave Tóniky. Na jej výzore opísal i jej charakter a dohratú úlohu v dejinách zemianstva. Markinu pracovitosť charakterizuje tým, že bola chorá išla na trávu.

Mikrokompozícia

Tvorí ju rozčlenenie textu na pásmo rozprávača a reč postáv- dialógy a monológy.
Makrokompozícia

Patria sem: rozprávanie, opisy, charakteristiky a úvahy.
Rozprávanie- reťaz dejových zložiek, ktoré sú podmienené časovo-príčinnými vzťahmi. Jedna hlavná dejová línia + vedľajšie(vedľajšia línia- voľby, Zuzkin románik s Aladárom, Memorandum)
Opis- vlastnosti objektu, predmetu, javu a príbehu.(sčasti aj prírodu, ale len miestami- Zuzka na kopci, myšlienka slobody)
Charakteristika- priama, keď opisuje, že Gábor sa rád zabáva a smeje
nepriama- mátožný zjav Tóniky na bále u Boldkov
Úvahy- národnostná tématika aj Ežo a Gábor občas myslia na národ a jeho situáciu.
-autor vyslovuje myšlienku slobody všetkým národom.

5 stupňová výstavba epického textu

1.expozícia-Šimonova rodina, stav ich rodiny, Uľka nechá Gábora
2.kolízia/zápletka-Gábor si hľadá nevestu- Marka,Zuzka
3.kríza/vyvrcholenie-Smrť Marky a Gáborov žiaľ
4.peripetia/obrat-Ežo radí Gáborovi nájsť si ženu v sedliackej vrstve
5.katastrofa/riešenie-Gábor sa ožení so seliačkou, dcérou Ondreja Blažku.

Veršový systém

Autor využíva sylabotonický veršový systém s ustáleným počtom slabík a rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch. Strieda prízvučné a neprízvučné slabiky(počet slabík vo veršoch je 10),ale vyskytujú sa tu aj presahy.
Na konci veršov nenájdeme skoro žiadny rým- zvukovú zhodu.

Astrofickosť textu

Keď sa schéma v texte mení a strofy sú nepravidelné. Autor si strofy upravuje podľa myšlienky, alebo deja, ktorý v nej chce opísať.Objavujú
sa tu aj presahy.
Kronika
Je to stredoveký epický žáner, vyznačuje sa chronologickým riadením historických udalostí. Kronika sa zakladá na jednoduchej postupnosti a časovej následnosti. Autor v kronike iba rozpráva udalosti, nehodnotí dej.

Epos Gábor Vlkolinský má v sebe prvky kroniky, tým, že rozpráva dej a udalosti, ktoré sa odohrávajú vo Vlkolíne a v rodine Vlkolinských.

Znaky realizmu v diele

Pozitivizmus- objektívne vnímanie a podanie skutočných udalostí, skutočné je len to, čo sa dá objasniť(opisuje udalosti a vtedajšiu situáciu, ktorú sám zažil, videl, alebo počul)

Súčasný život- opisuje udalosti svojej doby a čerpá zo svojich zážitkov.

Naturalizmus- vplyv prostredia na človeka(Šimon začína tiež piť, keďže žije v dome, kde pije jeho žena; Gábor je nešťastný, čo je spôsobené alkoholizmom rodičov a odmietnutím dievčatami; Z Eža a Gábora sa stávajú národovci pod vplyvom učiteľa a kňaza).

Kritika spoločnosti- autor kritizuje a odsudzuje životný štýl a pýchu zemanov. Odsudzuje alkoholizmus, nadutosť, zadubenosť a neschopnosť pripôsobiť sa novej dome a uvedomiť si svoju dohratú úlohu.

Chraktery- čo najvernejšie zobrazuje ľudské charaktery a ich chyby aj klady. Neidealizuje ich.(pri Gáborovi vykreslil jeho pracovitosť, ale aj národnú pasivitu, utrpenie, nešťastie).

Zobrazuje všetky spoločenské vrstvy- dej sa dotýka drobného aj vyššieho zemianstva, ľudu(drobní zemani- Gábor, Šimon, Marka, Uľka; vyššie zemianstvo -Farkašovci; ľud- Zuzanka Klockovie)

Sociálna a národná problematika- sociálny problém alkoholu súvisí s národným- pádom a koncom zemianstva

Objavuje sa tu aj myšlienka slobody, rovnosti a bratstva. Autor spomína Ľudovíta Štúra, Daxnera, Janka Matúšku.
Porovnanie Eža s Gáborom po obsahovej a kompozičnej stránke

Štýl a jazyk autora

Pre Hviezdoslavovu tvorbu je typické, že si vytvoril vlastný poetický systém. Bohatosť jeho fantázie sa prejavila aj v jeho jazyku a štýle písania. V jeho tvorbe prevláda analýza skutočnosti a má zväčša pateticko-vznosné ladenie.

Hviezdoslav používa hovorový, ľudový jazyk, no v diele nájdeme synonymá, biblizmy, archaizmy- ktoré sa už v súčasnosti nepoužívajú, historizmy, latinizmy, používa slová z maďarčiny, bohemizmy- čechizmy, dialektizmy- nárečové slová, vulgarizmy, výrazy a mená z mytológie, symbolika. Hviezdoslav si ľubovolne skracuje slová, aby mu sedel počet slabík vo verši. Vymýšľa nové- neologizmy a mení prízvuk v slovách(švarný- švárny).

Vulgarizmy- korhelica, mater, kotrba
Latinizmy- almarium- skriňa, pílus- lopta, honor– česť
Z maďarčiny- Eržika- Alžbeta, kalpag- čiapka, eb- pes, čungy-nohy
Z mytológie- Tézeus, Niobe
Symbolika-
Biblizmy- Áron
Zdrobneniny- srdiečko
Skrátené slová- bys´, môž ´ š

Básnické výrazové prostriedky, figúry:
básnicka otázka- Kedy prerazí i vôľa ľudu?
gradácia
parantéza- doplnková informácia vo vete, ktorá vysvetľuje predchádzajúcu časť.
„...majetkom vládol: mával niekedy i štyri vola, biele ako sneh, pár juncov k tomu, kravy...“28
elipsa- nedostatok, vynechanie slova
„kamaráti tiež raz od mala-“29
rečnícke zvolanie- „Sloboda všetkým mojim národom!“27
epiteton- trávička zelená
prirovnanie- biele ako sneh

Vlastný názor

Keď som si mala vybrať dielo na ročníkovú prácu pôvodne som chcela Palárika- Zmierenie, ale nakoniec mi pani profesorka vybrala Gábora Vlkolinského. Kto by nepoznal Hviezdoslava? Hovorí sa(a osobne si myslím, že je na tom troška pravdy, že Hviezdoslavove diela sa ťažko čítajú a chápu). Zo začiatku som bola trošku sklamaná a bála som sa, že to nezvládnem. Prvý- krát som totiž mala urobiť prácu o veršovanom diele.
No a keď som to začala čítať bola som skoro zúfalá. Vôbec som nerozumela o čom tá kniha vôbec je, avšak keď som sa začítala ďalej a zvykla som si na Hviezdoslavov štýl, porozumela som deju.

Kniha sa mi páčila. A dejová línia a príbeh Gábora sa mi zdal zaujímavý a veľmi silný. Jeho rodičia začali piť a bez toho, že by si to uvedomovali mu veľmi ubližovali. Gábor trpel tým, že ho odmietli všetky tri dievčatá: Uľka, Marka a Zuzka. Na postave Gábora mi bolo sympatické, že mal rád ľudové piesne a rád sa zabával a aj to, že ľutoval Marku v jej chorobe a že sa zastal Zuzky, keď sa stretol s Aladárom. Nerobil rozdiely a Zuzku bral ako zemianku. Gábor veľmi trpí, je zúfalý a radí sa s kamarátom Ežom, ktorému dôveruje a poslúchne jeho radu. Nepáčila sa mi jeho národná a aj osobná pasivita, že mlčal a otcovi nepovedal nič o to, že matka si rada vypije, a to, že si nevedel poradiť. Ale neviem, čo by som spravila, keby som bola na jeho mieste. Podľa mňa to musí byť ťažké, keď niektorý člen rodiny pije, pretože to ubližuje celej rodine a hlavne deťom. Myslím si, že Hviezdoslav chcel poukázať nielen na pád zemianskej vrstvy, ale na pád človeka a pošliapanie jeho ľudskej dôstojnosti.

I.Obsah práce 2
II.Životopis autora 3
III.Tvorba 5
IV.Slovenský realizmus 7
V.Obsah Gábora Vlkolinského 8
VI.Charakteristiky postáv 9
VII.Problémy a konflikty v diele 13
VIII.Kompozícia 16
IX.Porovnanie Eža a Gábora po obsahovej a kompozičnej stránke 19
X.Štýl a jazyk diela 20
XI.Vlastný názor 21

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Pavol Országh - Hviezdoslav: Životopis