Narodil sa 7. 3. 1850 v Hodoníne. Skutočným domovom jeho detstva boli Čejkovice. Jeho otec bol kočišom na cisárskych majetkoch. Výchova všetkých troch synov Tomáša, Ludvíka a Martina patrila do starostlivosti matky, s ktorou Masaryka viazalo po celý život silné citové puto. Po skončení obecnej školy sa krátko učil vo Viedni za zámočníka, potom za kováča. Kým sa dostal na nemecké gymnázium v Brne, musel prekonať množstvo prekážok, ktoré sa chlapcovi z chudobnej rodiny stavali do cesty. Na príhovor bývalých učiteľov ho napokon rodičia poslali na gymnázium do Brna a neskôr do Viedne, kde v roku 1872 zmaturoval. Po maturite sa zapísal na filozofickú fakultu viedenskej univerzity. Štúdium skončil doktorátom roku 1876. Na stredoškolských i vysokoškolských štúdiách sa živil sám ako súkromný učiteľ a vychovávateľ. Ďalšie dva roky sa vzdelával na univerzite v Lipsku.

Tu sa zoznámil zo svojou budúcou manželkou, Charlottou Garrique, ktorá prišla študovať na známe lipské konzervatórium dejiny, hudbu a klavírnu hru. Jemná, vzdelaná Charlotta mladého Masaryka natoľko očarila, že sa s ňou 15. 3. 1878 v New Yorku oženil. Pri sobáši prijal jej meno ako svoje druhé meno, od roku 1878 sa volal Tomáš Garrique Masaryk. S manželkou sa vrátil do Viedne, kde žil vo veľmi skromných podmienkach. V roku 1882 sa rozdelila pražská univerzita na českú a nemeckú. Samostatná česká univerzita ponúkala Masarykovi miesto profesora. Založil liberálnu politickú stranu. Označil ju za realistickú. Vo voľbách v roku 1891 bol zvolený za poslanca celorakúskeho ríšskeho parlamentu a súčastne aj za poslanca českého krajinského snemu. Od roku 1889 prichádza pravidelne so svojou rodinou na dovolenku do Bystričky pri Turčianskom Svätom Martine. Spriatelil sa s viacerými slovenskými spisovateľmi i jednoduchými obyvateľmi Turca. Prejavil veľký záujem o mladú inteligenciu, ktorej pomáhal získavať štipendiá na českých vysokých, ale aj stredných a učňovských školách. Vplýval najmä na skupinu vysokoškolákov, ktorá sa zdržovala v pražskom spolku Detvan a na ďalšiu skupinu, ktorá si založila v Skalici časopis Hlas.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny odišiel koncom roku 1914 do zahraničia, aby tam, demokratickejších podmienkach západoeurópskych krajín a na pôde USA, bojoval za zánik Rakúsko-Uhorska a vznik slobodných samostatných národných štátov. Prvý pochopil nevyhnutnosť vytvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov, o čom už v roku 1914 informoval ministerstvá zahraničných vecí dohodových veľmocí. Úzko spolupracoval s Eduardom Benešom a slovenským astronómom, politikom a francúzskym generálom Milanom Rastislavom Štefánikom, ktorý pomáhal Masarykovi preniknúť do vysokých politických kruhov vo Francúzku. V máji 1918 pricestoval do USA a zoznámil sa s prezidentom Woodrowom Wilsonom českých a slovenských krajanov, ktorí sa pred vojnou vysťahovali do USA, aby podporili vznik nového štátu Čechov a Slovákov. Súčastne sa propagovala nevyhnutnosť združenia malých národov v povojnovej strednej Európe.

Národné zhromaždenie na svojom prvom zasadaní 14. 11. 1918 zvolilo T. G. Masaryka prezidentom. Rovnakú dôveru mu prejavili poslanci v prezidentských voľbách v rokoch 1920, 1927 a 1934. Jeho cieľom bolo vybudovať československý štát ako demokratickú republiku podľa západoeurópskych vzorov a podľa modelu USA, s ktorým sa v posledných rokoch dôvernejšie zoznámil. Presadzoval politickú a občiansku toleranciu. Združil okolo seba okruch intelektuálov národohospodárov, bankárov, ľudí rôzneho politického presvedčenia a náboženského vierovyznania. Táto skupina dostala názov Hrad. Zohrávala významnú úlohu v politickom a hospodárskom živote ČSR. Stala sa informačným prameňom prezidenta aj vlády. Prezidentom ČR bol až do decembra 1935, kedy odstúpil zo zdravotných dôvodov.
Roku 1925 vydal dielo Světová revoluce, ktorá je vykreslením jeho činnosti v zahraničnom odboji. Tomáš Garrique Masaryk zomrel 14, septembra 1937.