Július Caesar - životopis

Tento muž je jednou z najmagickejších politických a vojvodcovských osobností a možno ho označiť aj za najvýznamnejšiu osobnosť dejín antického Ríma.

Najväčšou výhodou, či najdôležitejším predpokladom jeho závratnej kariéry bolo to, že sa narodil práve v takej dobe, ktorá mu poskytla príležitosť, aby mohol svoje mimoriadne schopnosti naplno uplatniť. Pochádzal z veľmi starej a bohatej rodiny, ktorá mala svoj palác na Aventine, kde bývali najvýznamnejšie rodiny Ríma. Dostal skvelé vzdelanie a jeho neobyčajné nadanie mu umožnilo, že už veľmi skoro, v mladých rokoch začal byť aktívny v rímskej politike.

Dá sa povedať, že bol mužom moderného razenia, sebavedomý, sebaistý, rozvážny, presne a chladne kalkulujúci, veľkorysý, ale aj zradný a intrigánsky-vždy podľa potreby a situácie - a jeho ctižiadosť nepoznala hraníc. Narodil sa v období politických zvratov a vnútorných nepokojov, aj to veľmi ovplyvnilo jeho charakter, ktorý bol nesmierne komplikovaný a komplexný.

Cézarov otec bol prétorom a veľmi sa snažil zabezpečiť všetky podmienky pre optimálny vývoj svojho syna. Jeho matka pochádzala z jednoduchej plebejskej rodiny, čo bolo dôvodom, že Cézar bol obľúbený aj u jednoduchých ľudí a obyčajných vojakov. Jeho vzostup podporoval aj Gaius Marius, prostredníctvom ktorého sa Cézar dostal k populárom. Ako 13-ročný sa stal kňazom boha Jovu a keď mal 17, oženil sa s dcérou Mariovho nástupcu.

Jeho politický a vojenský život bol komplikovaný a spletitý a počiatky jeho kariéry boli problematické. V roku 59 pr.n.l. bol zvolený za konzula a krátko nato vytvoril spolu s Crasuom a Pompejom I. triumvirát. V priebehu siedmich rokov obsadil celú Galiu aj napriek tomu, že protivník mal značnú prevahu.

Cézar bol aj spisovateľom - o svojich víťazstvách v galskej vojne vydal svoje dobre známe ´´Zapisky´´, ktoré sú výdatným prameňom informácií. Bol tiež výborným pozorovateľom a spravodajcom. Cézarovi politickí konkurenti pozorovali s obavami a nechuťou jeho rastúcu popularitu na politickom nebi Ríma, no on bol o tom dobre informovaný.

Keď ho senát povolal späť do Ríma, ani ho nenapadlo prísť do mesta bez svojich légií, ako to mal urobiť na príkaz senátu. S týmto jeho sebavedomým a svojvolným činom je spojené jeho historicky slávne prekročenie rieky Rubikon v roku 49 pr.n.l. Medzi tým bol Crassus zavraždený, triumvirát dohral svoju úlohu a v Ríme ovládol situáciu Pompeius, ktorý sa chcel zbaviť takého nebezpečného soka, akým bol pre neho Cézar. Cézar légie vedené Pompeiom porazil a potom sa usiloval o samovládu v Ríme. Medzičasom zasahuje aj do dejín Egypta a upraví tam politické pomery v prospech Kleopatry. Zažie s ňou, už ako 50-ročný, ľúbostnú romancu, v rámci ktorej mu porodí syna, ktorému otec zaručí následníctvo egyptského trónu.

Zároveň Cézar pripravuje pôdu na to, aby sa Egypt neskôr stal ďalšou rímskou provinciou. V roku 45 pr.n.l. sa vrátil do Ríma, kde bol vymenovaný za diktátora. O rok neskôr mu senát ponúkol korunu, ktorú Cézar z taktických dôvodov predbežne odmietol, pretože sa obával možných nepokojov prívržencov republiky. Tento prezieravý manéver mu však nepomohol a v roku 44 pr.n.l. ho zavraždila skupina sprisahancov, vedená jeho adoptívnym synom Marcom Brutom. Bol to deň, kedy sa senát rozhodol na neoficiálny príkaz Cézara ponúknuť mu korunu kráľa.

Sprisahanci však napriek tejto vražde nedosiahli svoj cieľ, ktorým bolo vyhlásenie republiky. Hoci spočiatku bola veľká časť verejnej mienky na ich strane, už zakrátko sa v ľuďoch ozývala nostalgia za Júliom a začalo sa prenasledovanie účastníkov sprisahania.

Cézar bol okrem Augusta najimpozantnejšou postavou celých rímskych dejín. Na sklonku života vykonal rozsiahle reformy, aké Rím nikdy predtým nezažil na čom nemení nič, že sa mu všetko nevydarilo tak, ako si to predsavzal. V rámci Cézarových reforiem mali v celej ríši vojenským vyslúžilcom prideliť pôdu, malo sa uľahčiť udeľovanie rímskeho občianstva istým skupinám ľudí patriacim do rímskej ríše, plánovaná bola reformácia a kodifikácia rímskeho práva, zjednotiť sa malo občianske právo, pripravované boli aj rozsiahle stavebné programy a veľa ďalších vecí. Určite by tieto reformy prebiehali úspešnejšie, keby Cézara neboli zavraždili, lebo ich začal prakticky len rok pred smrťou.

Cézar mal veľa protichodných charakterových vlastností, ale keďže prevažovali tie pozitívne, tak ho historici označujú za jedného z mála svetlých postáv antického Ríma.