Druhé obdobie francúzskej revolúcie (10. august 1792 – 2. jún 1793)

Na základe všeobecného volebného práva bolo v roku 1792 zvolené nové zhromaždenie – Konvent. Obrat nastal aj v priebehu vojny. 20. septembra 1792 Francúzi zvíťazili nad pruským vojskom. Potom prešli revolučné francúzske vojská do útoku a 21. septembra bolo vyhlásené Francúzsko za republiku. Konvent zaviedol aj nový kalendár, ktorý sa začínal dňom vyhlásenia republiky.

Ťažká zásobovacia situácia v krajine a vojenské ohrozenie spôsobili v Konvente rozpory medzi umiernenými girondistami a radikálnymi jakobínmi. Buržoázni demokrati – jakobíni (názov podľa miesta schôdzok v kláštore sv. Jakuba), žiadali ďalšie prehĺbenie revolúcie. S tým nesúhlasili girondisti (obchodná a priemyselná buržoázia z departmentu Gironde).

V Konvente prevažoval vplyv girondistov. V roku 1793 sa zmocnili vlády jakobíni po poprave kráľa a kráľovnej a začalo sa kruté obdobie jakobínskej diktatúry. Jakobíni na čele s vodcami Robespierrom, Dantonom a Maratom vládli prostredníctvom Výboru verejného blaha. Riadil všetky inštitúcie, zahraničnú politiku a obranu štátu.
Vojna sa prestala vyvíjať v prospech Francúzska. Girondisti sledovali vo vojne vlastné ciele (zisk nových území), čím sa oslabovala revolučnosť ľudu v armáde. Vojská protifrancúzskej koalície zatlačili revolučnú armádu opäť na francúzske územie. Začal sa prejavovať nedostatok životných potrieb, najmä potravín. Nastala drahota doliehajúca najmä na chudobu. Girondisti si však vymohli zákon o voľnom predaji obilia, čo viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cien potravín. 2. júna 1793 parížsky ľud povstal a obchodná a priemyselná buržoázia bola porazená.

Tretie obdobie francúzskej revolúcie (2. jún 1793 – 27. júl 1794)

Vedúcou silou v Konvente sa stali jakobíni, ktorých viedol Maximilián Robespiére. Podporovala ich mestská a vidiecka chudoba. Jakobíni uskutočnili odpredaj emigrantskej pôdy v prospech roľníkov a zrušili feudálne povinnosti bez akejkoľvek náhrady. Zaviedli maximálne ceny, čím uspokojili mestskú chudobu, ale s maximálnymi mzdami ľud nebol spokojný.

V roku 1793 jakobíni vypracovali novú ústavu, podľa ktorej všetci muži starší ako 21 rokov dostali hlasovacie právo. Pribudlo aj právo na prácu. Nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva sa zachovala. Realizácia ústavy sa však odložila na mierové obdobie.

Vnútorná a zahraničná situácia bola pre revolúciu kritická. Nepriatelia vnikli do krajiny a spájali sa s vnútornou kontrarevolúciou. Republika bola v nebezpečenstve. Jakobíni sa rozhodli pre revolučný teror.

Veľká pozornosť sa venovala stratégii a organizácii vojska. Zradcovia Francúzska sa trestali smrťou. Revolučnej diktatúre sa podarilo potlačiť protirevolučné vzbury a preniesť vojnu do nepriateľských krajín.

Po víťazstve nad vnútorným a vonkajším nepriateľom sa jakobíni začali čoraz viac odkláňať od ľudových vrstiev, ktoré žiadali zrušenie „mzdového maxima“ a rozdelenie veľkostatkárskej pôdy. Nesplnením týchto požiadaviek stratili podporu mestského a dedinského ľudu.

Majetná buržoázia využila, že jakobíni stratili mnoho prívržencov a pripravovala prevrat. Robespierra spolu s ďalšími jeho prívržencami 27. júla 1794 zatkli. Na druhý deň ho bez súdu ako vzbúrenca popravili. K moci sa dostala majetná – protirevolučná buržoázia (girondisti). Udržiavala len tie revolučné výdobytky, ktoré jej poskytovali výhody. Zrušila riadené hospodárstvo čo najviac pocítila chudoba.

Nové Zákonodarné zhromaždenie vytvorilo 5-členné Direktórium ako orgán výkonnej moci. Tentokrát boli prenasledovaní jakobíni. No ani Direktórium nedokázalo získať potrebnú autoritu a vyriešiť zložitú situáciu v krajine.

Maloburžoázia a robotníci pod vedením Grakcha Babeufa pripravili v roku 1796 veľké sprisahanie. Sprisahanci navrhovali zaviesť spoločné obrábanie pôdy, zrušiť súkromného vlastníctvo a nastoliť sociálnu rovnosť. Sprisahanie bolo však odhalené a Babeuf bol popravený.

Mnohí cítili, že je potrebná nová silná osobnosť, ktorá obnoví poriadok. Takouto osobnosťou bol Napoleon Bonaparte, ktorý vstúpil na politickú scénu.

Aj keď bola francúzska revolúcia veľmi zložitým procesom s protirečivými obdobiami, jej význam bol ďalekosiahly. K moci sa dostali spoločenské sily, ktoré definitívne zrušili feudálne výsady a položili zásady voľného podnikania a nových názorov na spoločnosť založenú na princípoch rovnosti pred zákonom.

Francúzska buržoázna revolúcia odstránila feudalizmus, ktorý prekážal ďalšiemu rozvoju priemyslu a poľnohospodárstva a uvoľnila cestu kapitalistickej výrobe. Bola nastolená prvá neobmedzená vláda buržoázie. Heslá revolúcie mali ohlas v celej Európe.