Zomrel v sobotu 3. októbra večer tak, ako si želal, vyzlečený na holej zemi, aby sa čo najviac pripodobnil zomierajúcemu Spasiteľovi. Už o dva roky ho pápež Gregor IX. Vyhlásil za svätého. O ďalšie dva roky neskôr stála už v Assisi nová bazilika zasvätená sv. F. Do nej previezli i jeho telesné pozostatky. ... nie všetci ho chápu, ale všetci, dokonca aj mnohí nekatolíci ho milujú...

Mužská vetva rehole Menších bratov, nazývaná podľa zakladateľa františkáni, dosiahla do konca 13. st. už do 40 000 členov. Mnohí z nich pôsobili ako misionári v nekresťanských krajinách, dokonca až v Mongolsku a Číne.

Najznámejšími františkánskimi teológmi boli sv. Bonaventúra a Ján Duns Scotus. Na rozdiel od dominikánov, kt. sa opierali o Aristotelovu filozofiu, františkáni vychádzali viac z Platónovej filozofickej náuky, či už priamo alebo cez sv. Augustína.

Veľká rehoľná rodina Menších bratov časom prežívala vnútorné napätia, kt. sa sústreďovali hl. na otázku zachovávania chudoby. Podľa stupňa tohto zachovávania, čiže observancie, sa v 16. st. Menší bratia rozdelili na tri autonómne celky. Od menej prísnych konventuálov, kt. poznáme aj ako minoriti, sa roku 1517oddelili prísnejší nekonventuáli(hnedí františkáni), čiže observanti, a napokon roku 1528 vznikla ešte prísnejšia vetva kapucínov. Jednou zo ženských reholí sú i naše Školské sestry sv. Františka.

Ako zaujímavosť možno dodať, že životný príklad a ideály sv. F našli nasledovníkov aj v anglikánskej cirkvi a medzi škandinávskymi protestantmi, kde vznikli františkánske spoločenstvá podobné katolíckym rehoľným komunitám.

Na Slovensku založili Menší bratia 1. kláštor v Trnave roku 1238, je ich je už vyše 20. Františkáni pôsobili u nás poväčšine ako ľudoví kazatelia, ale urobili veľa i na kultúrnom poli, najmä ako literáti (Ján Abrahámffy, Hugolín Gavlovič, Rudolf Dilong, Svetloslav Veigl...)