referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Konštantín
Štvrtok, 19. septembra 2019
Ján Botto
Dátum pridania: 17.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nika2901
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 882
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.6
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 4m 20s
Pomalé čítanie: 6m 30s
 
Narodil sa 27.1.1829 v roľníckej rodine, študoval na latinskej škole v Ožďanoch a od r. 1843 na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa stal aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. Tam popri vlastnej literárnej tvorbe zapisoval ľudové povesti (ktoré vyšli v zbierke P. Dobšinského a A. H. Škultétyho Slovenské povesti).V roku 1847 odišiel študovať zememeračské inžinierstvo do Pešti, kde ho zastihli revolučné udalosti. Už počas štúdií praxoval u krajinského zememerača na katasri Oždian. V roku 1860 sa trvalejšie usadil v Banskej Štiavnici a vykonával samostatné komasačné práce katastrov obce Podhorie. Tu bol v úzkom kontakte s P. Dobšinským. Koncom roku 1870 odišiel do Banskej Bystrice na komorné panstvo a robil zememeračské práce na Horehroní. Finančne bol dobre zabezpečený a podporoval Maticu Slovenskú (bol členom literárneho odboru) i slovenské gymnázium v Revúcej (bol jeho zakladajúcim členom a patrónom.) Prispieval do literárnych časopisov Sokol a Orol, krátko pred smrťou vyšiel súbor jeho poézie pod názvom Spevy Jána Bottu ako prvý zväzok Knihovny československej v Prahe (1880). Zomrel 28.4.1881 v Banskej Bystrici. Bol reprezentatívnym básnikom Jednoty a hojne prispieval do študentských rukopisných zábavníkov Život, Holubica a Považie. Vedome sa hlásil k ideovo-umeleckému programu a intenzívne ho tvoril. Čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku. Usiloval sa zdôrazniť heroický zápas za slobodu, viac sa zameriaval na pozadie epického príbehu než na sám príbeh. Vidieť to najmä v jeho rozsiahlejších alegorických skladbách: Svetskí víťaz, Poklad Tatier, Obraz Slovenska. Alegorickosť je zretelná aj v Bottovej baladickej tvorbe: Dva hroby, Z vysokých javorov lístočky padajú i v ľudových povestiach: Tajný šuhaj, Práčka na Rimave, Rimavín. Iluzórny svet povestí sa prejavuje aj vo vlasteneckých básňach: Vojenské piesne, Duma nad Dunajom, K holubici. Prenikavý úspech dosiahol skladbou Smrť Jánošíkova, ktorá vyšla v 2. roč. almanachu Lipa (1862). Jánošíkovský motív spracoval už r. 1846 v Piesni Jánošíkovej, ktorá bola adaptáciou ľudovej povesti. Postavu ľudového hrdinu nezobrazuje cez hrdinské činy, sústreďuje sa na posledné chvíle Jánošíkovho života a len v záberoch a vyznaniach zaznieva náznak hrdinského boja za slobodu. Tým sa však nijako neoslabuje hrdinskosť básne. Bottov Jánošík nemá pocit viny, vie, že všetko, čo vykonal, urobil v záujme slobody a spravodlivosti. Previnil sa iba proti „ľudským zákonom“, ktoré nemilosrdne odsúdia každého, kto bojuje za spravodlivosť a slobodu. Za tieto vznešené ideály neváha obetovať ani svoj život. V tomto je aj ideové jadro Bottovej básne. Smrť Jánošíkova sa skladá z deviatich spevov, z ktorých každý je relatívne samostatným celkom a každý z iného zorného uhla zobrazuje hrdinu. Jednotlivé situácie z posledných chvíľ Jánošíkovho života Botto vedome komponuje tak, aby zvýraznil konflikt medzi slobodou a bezprávím, no zároveň dal najavo, že sloboda je tou najvyššou hodnotou. Zápas síl dobra a zla, je znázornený obrazmi hrdinu-väzňa a hrdinu-bojovníka za slobodu. Aj keď v básni má lyrickosť prevahu, ide o skladbu lyricko-epickú. V Bottovej poézii je ľudová slovesnosť hlavným inšpiračným zdrojom. Zretelne to vidieť najmä v jeho baladách: Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná, Lucijiný stolček. Dynamickosť a dramatickosť balád spočívajú v zúžitkovaní výrazových prostriedkov ľudovej poézie, pričom sú zreteľné kontakty s romantickou baladou. Vystihnúť atmosféru rozprávkového sveta sa usiloval pri stvárňovaní námetov ľudových povestí: Báj na Dunaji, Báj Maginhradu, Báj Turca, Povesť bez konca. Inšpiroval sa aj rôznymi žánrovými formami slovenskej ľudovej poézie v dielach: Ohlas ukrajinskej dumky, Krakoviaky, Pochod juhoslovanský, Ohlas srbskej piesne. Botto týmito básňami s motívom boja proti násiliu zároveň propagoval ideu slovanskej spolupatričnosti. Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote, na Memorandum (Ohlas na „Hlas z Martina“ 1861), Maticu slovenskú (4.8.1863), Slovanský zjazd v Moskve (K hodom Slávy), založenie Kníhtlačiarenskeho účastinárskeho spolku (1870), zatvorenie revúckeho gymnázia (Vrahom). V príležitostnej poézii básnik vzdáva hold najmä Kollárovi (Nad mohylou J. Kollára) a Sládkovičovi (Dumka na blahú pamäť Sládkovičovu, Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy). V 70. rokoch sa pokúšal vytvoriť rozsiahlejšiu skladbu Čachtická pani.Hoci skladbu nedokončil, zachovaný materiál je dokladom, že sa ustavične chcel vyslovovať k dobovým udalostiam a hľadať nové možnosti básnického vyjadrenia. Básnik Ján Botto sa radí medzi najvýraznejších predstaviteľov slovenského literárneho romantizmu.
 
Podobné referáty
Ján Botto SOŠ 2.9312 839 slov
Ján Botto 2.9651 1355 slov
Ján Botto SOŠ 2.9590 1738 slov
Ján Botto SOŠ 3.0006 1084 slov
Ján Botto SOŠ 3.0097 441 slov
Jan Botto SOŠ 2.9482 1715 slov
Ján Botto SOŠ 2.9953 602 slov
Ján Botto 2.9948 1205 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.