referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Utorok, 22. októbra 2019
Ľudovít Štúr: Životopis
Dátum pridania: 06.04.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nika2901
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 335
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 2m 20s
Pomalé čítanie: 3m 30s
 
Ľudovít Štúr sa narodil 29.októbra 1815 v Zay-Uhrovci v chudobnej učiteľskej rodine. Dva roky študoval v Rábe, potom od roku 1829 na lýceu v Bratislave. Od roku 1835 do roku 1838 bol podpredsedom Spoločnosti česko-slovanskej. Pod jeho vedením sa rozšírila činnosť spoločnosti a sformovala sa mladá pokroková generácia. Po dvoch rokoch štúdia na univerzite v Halle sa v roku 1840 vrátil na lýceum ako zástupca profesora Palkoviča.

Na katedre reči a literatúry československej prednášal o slovanských a európskych literatúrach, vychovával študentov k vlastenectvu a národnému cíteniu. Stal sa vedúcou osobnosťou kultúrneho a politického života. V nemecky písaných politických brožúrach vystupoval proti maďarizácii, usiloval sa získať povolenie na vydávanie slovenských politických novín, bol hlavným iniciátorom uzákonenie nového spisovného jazyka.

V roku 1843 Štúra pozbavili profesúry. Zostal v Bratislave a venoval sa kultúrnej a politickej práci. Podarilo sa mu dostať povolenie na vydávanie novín. Prvé číslo vyšlo 1. Augusta 1845 pod názvom Slovenskje národňje novini. ( noviny mali literárnu prílohu Orol tatránski) Po revolúcii žil Štúr pod policajným dozorom v Modre, kde sa staral o deti po svojom bratovi Karolovi. Nešťastnou náhodou sa poranil na poľovačke a zraneniu podľahol dňa 12. Januára 1856.

Ľudovít Štúr bol politikom, jazykovedcom, básnikom, novinárom, literárnym teoretikom a kritikom. Mimoriadny význam majú Štúrove diela jazykovedné, ktorými navrhol, obraňoval a uzákoňoval nový spisovný jazyk: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej. (1846)

V prvom diele uviedol hlavné dôvody za uzákonenie nového spisovného jazyka. Ako jeden z najdôležitejších uvádza dôvod, že Slováci sú rozdelený dvoma spisovnými jazykmi – bernolákovčinou a bibličtinou a vyslovuje nádej, že nový jazyk konečne zjednotí oba tábory. Gramatiku nového spisovného jazyka Štúr vydal v knihe Náuka reči slovenskej. Nový spisovný jazyk buduje na základe stredoslovenských nárečí. Pravopis zaviedol fonetický ako Bernolák, až po úpravách M. M. Hodžu a M. Hattalu sa ustálil pravopis etymologický. (1852).

Štúr vplýval na domácu literatúru nielen svojou básnickou tvorbou, ale ešte dôraznejšie svojimi prednáškami, ktorými vychoval novú básnickú školu. Od literatúry požadoval, aby bola vysoko ideová, aby plnila dôležité národné poslanie. Vzorom básnickej tvorby sa podľa Štúra mala stať tvorba ľudu a ľudová slovesnosť.
 
Podobné referáty
Ľudovít Štúr: životopis SOŠ 2.9525 1386 slov
Ľudovít Štúr: Životopis 2.8455 366 slov
Ľudovít Štúr: Životopis 2.9634 303 slov
Ľudovít Štúr: Životopis GYM 2.9631 2526 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.