Fidel Castro sa ho rozhodol vymenovať za majora (čo bola najvyššia hodnosť povstaleckej armáde) a poveril ho zriadením novej guerrilovej základne. Vtedy za začal profilovať ako výrazná osobnosť, ktorá dovtedy trpela vo Fidelovom tieni. Mal prchlivú povahu, kričal, nadával, neustále obhajoval svoje postoje, iné názory vo svojej skupine nepripúšťal. Ako jediný z guerrillových vodcov mal vo svojej skupine komunistov. Práve v kubánskej revolúcii našiel to čo hľadal celý život, tu v horách bol vo svojom živle a tak si ho aj zapamätali všetci ľudia, ako neochvejného bojovníka, ktorý je ochotný za svoje presvedčenie bojovať a aj zomrieť. Povstalcom sa podarilo odvrátiť útok Kubánskej armády. Castro poveruje Ernesta otvoriť druhú frontu v provincii Las Villas. V septembri 1958 Ernestova skupina, ktorá už počítala 150 mužov zaútočila na mesto Santa Clara. Pri útoku je zranený. Režim diktátora Batisty sa začína rúcať a 31. decembra 1958 odlieta do Dominikánskej republiky. Vládu preberá Hnutie 26. júla. Che sa ujíma velenia vojenskej posádky v La Cabani, kde nariaďuje popravy predstaviteľov diktátorského režimu, ktorým sa nepodarilo utiecť. V Havane sa pomaly zotavoval zo zranenia. 22. mája sa rozviedol so svojou manželkou a oženil sa Aleidou Marchovou. O pár dní už odlieta do Káhiry na svoju cestu po Afrike a Ázii. Počas svojich návštev sa stretol s významnými osobnosťami a všetkých si získal svojou prirodzenosťou a opovrhovaním spoločenskými konvenciami. V Indii sa behom recepcie na čílskom veľvyslanectve postavil na hlavu. V Belehrade sa stretol s maršalom Titom a po dvoch mesiacoch na cestách sa vracia späť na Kubu. Po návrate sa stáva guvernérom Národnej banky a ministerom priemyslu. Priemyslu sa príliš nedarilo, vytýčené ciele boli príliš privysoké a hospodárstvo sa začalo rútiť. 11. decembra 1964 odchádza na zasadanie OSN do New Yorku, kde prežije dva pokusy o atentát. Jeho reč k situácii v Kongu, kde belgický vojaci bojovali s miestnymi vlastencami sa niesla ako hromobitie. Varoval pred imperializmom a neokolonializmom. Na koniec vystúpenia sa vyhlásil za vlastenca a dodal: "Ak nastane chvíľa a bude to nutné, položím život sa oslobodenie akejkoľvek Latinsko Americkej zeme a nebudem nikoho o nič prosiť. Z New Yorku odlieta do Afriky a Číny. Dostáva sa do konfliktu s Castrom, keď vyhlasuje, že Sovietsky zväz je rovnako imperialistický ako USA. Je o svojej pravde presvedčený a nemieni vo svojich útokoch nikoho ľutovať. Che bol vizionár, ktorý veril, že silou svojho ducha môže zmeniť svet. Od svojho pobytu na Kube hľadal riešenia nerovnosti, bezprávia a ekonomického otroctva.