Che Guevara životopis

Argentínsky lekár, z ktorého sa stal symbol boja proti imperializmu, komunista, politik, ale hlavne revolucionár. Bojovník za práva utlačovaných, ktorý sa musel celý život vyrovnávať s asmatickými záchvatmi. Guevara sa narodil roku 1928 v Argentíne. Keď mal 19. rokov presťahoval sa do Buenos Aires, kde začal študovať medicínu. Počas svojho štúdia sa spolu s jedným priateľom vydali na cestu po Južnej Amerike, neskôr navštívil aj Floridu, kde pobudol asi mesiac. Práve tomuto pobytu sa pripisuje jeho silný odpor voči Spojeným štátom. Roku 1953 získal titul doktora medicíny. Po ukončení štúdia sa opäť vydal krížom cez Južnú Ameriku a začiatkom januára 1954 dorazil do hlavného mesta Guatemaly, kde sa zoznámil so svojou prvou ženou Peruánkou Hildou Gadeovou. V Guatemale sa stal svedkom vojenskej invázie Spojených štátov, organizovanej CIA, ktorá prinútila odstúpiť doterajšiu vládu. Guevara sa musel uchýliť na argentínske veľvyslanectvo, odkiaľ odchádza do Mexico City, kde si prenajíma malú izbu, chvíľu sa živí ako fotograf a predajca kníh. Mexico City tých rokov bolo útočiskom pre všetkých ľavicových radikálov, ktorí sem ušli zo všetkých štátov obidvoch Amerík. V lete roku 1955 sa zoznamuje s Raulom Castrom, mladším bratom Fidela. Na stretnutie s Fidelom neskôr spomína "po niekoľkých hodinách nášho prvého stretnutia som sa stal jedným z jeho budúcich revolucionárov". Tu dostáva aj svoju prezývku "Che" (v argentínskej španielčine niečo ako citoslovce "hej"). Napriek tomu, že nie je Kubánec sa navezuje úzke kontakty s vedením Hnutia 26. júla. Po výcviku v Mexiku sa partizáni prepravili na malej lodi na Kubu, kde sa 2. októbra vylodili. Che dostáva ďalší astmatický záchvat. Kuba: Tri dni po vylodení bol Ernesto pri útoku vojakov postrelený do krku, za to že nezomrel vďačí iba odvahe svojho priateľa, ktorý ho napriek jeho žiadosti nenechal umrieť. Pri útoku bola jeho skupina rozprášená a prišli o všetky zásoby. Po niekoľkých dňoch blúdenia, keď nevedeli čo sa stalo s ostatnými partizánmi sa spojili so guerrilovou skupinou Camila Cienfuegosa. Castrovi sa napokon podarilo zjednotiť všetkých bojovníkov, ktorých bolo už len 40 z vyše 90., ktorí sa vylodili na Kube. Trvalú základňu si založili v pohorí Sierra Maestra, odkiaľ podnikali svoje útoky na vojenské ciele, Che na toto obodobie vzpomína: "Boli to šťastné dni a hodiny".

Fidel Castro sa ho rozhodol vymenovať za majora (čo bola najvyššia hodnosť povstaleckej armáde) a poveril ho zriadením novej guerrilovej základne. Vtedy za začal profilovať ako výrazná osobnosť, ktorá dovtedy trpela vo Fidelovom tieni. Mal prchlivú povahu, kričal, nadával, neustále obhajoval svoje postoje, iné názory vo svojej skupine nepripúšťal. Ako jediný z guerrillových vodcov mal vo svojej skupine komunistov. Práve v kubánskej revolúcii našiel to čo hľadal celý život, tu v horách bol vo svojom živle a tak si ho aj zapamätali všetci ľudia, ako neochvejného bojovníka, ktorý je ochotný za svoje presvedčenie bojovať a aj zomrieť. Povstalcom sa podarilo odvrátiť útok Kubánskej armády. Castro poveruje Ernesta otvoriť druhú frontu v provincii Las Villas. V septembri 1958 Ernestova skupina, ktorá už počítala 150 mužov zaútočila na mesto Santa Clara. Pri útoku je zranený. Režim diktátora Batisty sa začína rúcať a 31. decembra 1958 odlieta do Dominikánskej republiky. Vládu preberá Hnutie 26. júla. Che sa ujíma velenia vojenskej posádky v La Cabani, kde nariaďuje popravy predstaviteľov diktátorského režimu, ktorým sa nepodarilo utiecť. V Havane sa pomaly zotavoval zo zranenia. 22. mája sa rozviedol so svojou manželkou a oženil sa Aleidou Marchovou. O pár dní už odlieta do Káhiry na svoju cestu po Afrike a Ázii. Počas svojich návštev sa stretol s významnými osobnosťami a všetkých si získal svojou prirodzenosťou a opovrhovaním spoločenskými konvenciami. V Indii sa behom recepcie na čílskom veľvyslanectve postavil na hlavu. V Belehrade sa stretol s maršalom Titom a po dvoch mesiacoch na cestách sa vracia späť na Kubu. Po návrate sa stáva guvernérom Národnej banky a ministerom priemyslu. Priemyslu sa príliš nedarilo, vytýčené ciele boli príliš privysoké a hospodárstvo sa začalo rútiť. 11. decembra 1964 odchádza na zasadanie OSN do New Yorku, kde prežije dva pokusy o atentát. Jeho reč k situácii v Kongu, kde belgický vojaci bojovali s miestnymi vlastencami sa niesla ako hromobitie. Varoval pred imperializmom a neokolonializmom. Na koniec vystúpenia sa vyhlásil za vlastenca a dodal: "Ak nastane chvíľa a bude to nutné, položím život sa oslobodenie akejkoľvek Latinsko Americkej zeme a nebudem nikoho o nič prosiť. Z New Yorku odlieta do Afriky a Číny. Dostáva sa do konfliktu s Castrom, keď vyhlasuje, že Sovietsky zväz je rovnako imperialistický ako USA. Je o svojej pravde presvedčený a nemieni vo svojich útokoch nikoho ľutovať. Che bol vizionár, ktorý veril, že silou svojho ducha môže zmeniť svet. Od svojho pobytu na Kube hľadal riešenia nerovnosti, bezprávia a ekonomického otroctva.

Čítal diela Francúzskych filozofov, hlavne Jeana - Paula Sartra a jeho spolupracovníkv. Na rozdiel od Fidela sa pohyboval v sférach vyhradených iba pre hŕstku prominentných intelektuálov. Che bol človek, ktorý žil pre svoje ideály a bol ochotný za ne bojovať proti celému svetu. Podľa neho sa človek mohol stať skutočnou ľudskou bytosťou iba vtedy, keď nie je drtený fyzickou nutnosťou predávať sám seba ako tovar. Myslí si, že materiálne odmeny a hrozby trestov nemôžu ovplyvniť pracovné nasadenie. Trvá na morálnom odmeňovaní najlepších pracovníkov. Ernestove ideály o beztriednej spoločnosti, kde každý bude pracovať pre radosť z práce a kvôli morálnym oceneniam boli len utópiou a preto sa neuskutočnili. Jeho pozícia za začína meniť, ako minister už nemá také právomoci, ako predtým. Zostávať na Kube ho už nebavilo. Svoj boj o odmeňovaní prehráva. Spolu s niekoľkými dobrovoľníkmi odlieta do Konga, kde sa snaží zapojiť do tamojších guerrillových skupín. V Kongu však panuje nedôvera, domorodci ich považujú za rovnakých cudzincov ako Belgičanov. Museli sa obávať o svoje životy nie len zo strany nepriateľov, ale aj priateľov. Po šiestich mesiacoch sa vracia späť na Kubu. Bolívia: V októbri 1966 odchádza z Kuby pod fingovanou totožnosťou a s falošným venezuelským pasom do Bolívie. Tu za rozhodol vytvoriť novú guerrillovú skupinu zloženú hlavne z Kubáncov a pár Bolívijčanov. Začal pretvárať na skutočnosť svoju túžbu na vývoz revolúcie do krajín Latinskej Ameriky. Ešte pred Ernestovým príchodom zakúpili jeho priatelia malú farmu, z ktorej vybudovali hlavný stan. Okolie tvoril krkolomný terén, stovky údolí, zlé cesty a neúrodná pôda. Tiahlo mu už na štyridsiatku a jeho fyzické kondícia bola mizerná. Na dennom programe mal prejavy pred mužstvom, v ktorých ich burcoval k väčšiemu nasadeniu. Viedol hodiny histórie, politickej ekonómie, matematiky. 1. februára 1967 opúšťajú tábor a chystajú sa na pochod, každý partizán nesie dvadsaťpäť kilo nákladu. Vo februári vrcholí obdobie dažďov, pôda bola rozmočená, skupine došli potraviny, hliadky blúdili. Miestny obyvatelia chovali k partizánom nepriateľské postoje. 20. marca sa zbedačená skupina vrátila späť do tábora, tu ich však čakalo prekvapenie, keď predtým tábor objavila armáda a povstalci prišli o všetky zásoby a dokumenty. Začiatkom apríla rozdelil svoju skupinu na dve časti a vyrazil na ďalší pochod. Vtedy Spojené štáty vyslali do Bolívie "zelené barety", Che sa potešil, dúfal, že vytvorí nový Vietnam.

Partizánom opäť došli potraviny a začali hladovať, čo však bolo horšie nikde sa nedala zohnať ani pitná voda. Morálky bola nulová, stratili zásoby liekov, Bolívijčania začínali dezertovať. Ernesta sužovali astmatické záchvaty, poslednú injekciu použil pred niekoľkými dňami. Posledný augustový deň padla druhá skupina pri prekračovaní rieky do pasce, väčšina partizánov bola zabitá. Skupina, ktorú teraz tvorilo len sedemnásť zbedačených ľudí sa 8. októbra dostala do úzkej rokliny, kde ju obkľúčili armádne jednotky. Po krátkej prestrelke, pri ktorej bol zranený sa povstalci vzdali. Che bol odvezený do neďalekej dediny na výsluch, kde bol odsúdený na trest smrti. Svoj tragický osud predpovedal v jednom dopise, keď napísal: " Smrť, nech si nás zastihne kdekoľvek - nech je vítaná, ak budú nablízku uši, ktoré budú pripravené doprevádzať naše rekviem staccatem guľometov a novým volaním po vojne a víťazstve." 9. októbra 1967 Ernesto "Che" Guevara De La Serna opúšťa dejiny a vstupuje medzi legendy. Jeho posledné slová boli: "Povedzte im nech strieľajú presne." Jeho boj z veternými mlynmi spoločnosti, ktoré ovládali bohaté krajiny na úkor chudobných je odkazom aj pre dnešok. Vybral si radšej smrť v samovražednom boji ako sa podvoliť. "Che bol najskutočnejšou ľudskou osobnosťou našeho veku."
Jean-Paul Sartre.