Obidva romány boli sfilmované (režisér Š. Uher). Staršej mládeži je určená aj kniha literatúry faktu o osudoch slovenských drotárov v Gruzínsku Bohatier v býčej koži (1981). V dvojrománe Svadba bez nevesty (1980) a Svadba bez ženícha (1982) s jemu príznačnou dávkou humoru zobrazil kolektivizáciu poľnohospodárstva na Orave a okolnosti industrializácie na východnom Slovensku. V 60. rokoch napísal aj dva cestopisy – Paríž a my (1960) a Prežil som Sibír (1968), ktorý bol pre kritický postoj k sovietskej skutočnosti zošrotovaný.

Od začiatku 70. rokov ťažiskom tvorby M. Ferku je historická próza. Literárne spracúva závažné témy našej národnej minulosti. Taký je historicko–dobrodružný román Krádež svätoštefanskej koruny (1970), román Jánošík (1978), no najmä románová trilógia z dejín Veľkomoravskej ríše – Svätopluk (1975), Svätopluk a Metod (1985) a Svätoplukovo dedičstvo (1989). K trilógii môžeme voľne priradiť knihu literatúry faktu Veľkomoravské záhady (1990) a Staré povesti slovenské (1991). V týchto dielach M. Ferko vytvoril komplexný beletristický obraz Veľkej Moravy na podkladoch najnovších vedeckých výskumov. V historickom románe Medzi ženou a Rímom (1980) tematicky siahol až na prah našej civilizácie v teritoriálnom kontexte Slovenska. Je to román o rímskom cisárovi–filozofovi Marcovi Aureliovi a o jeho pobyte na Slovensku (slávny trenčiansky nápis). Otváranie studničiek (1988) je svojskou oslavou obetavosti jednoduchej slovenskej ženy na pozadí prelomových historických udalostí v prvých desaťročiach tohto storočia. Nové povesti slovenské (1994) podávajú výjavy zo stredovekého a novovekého Slovenska. Kniha Prvá láska nastorako (1989) je zábavnou štylistickou príručkou bohatstva slovenčiny. Roku 1994 vydal spoločne s R. Marsinom, L. Deákom a J. Kružliakom populárne dejiny Slovenska: Starý národ – mladý štát.

Zborník Sto slávnych Slovákov (1995) sa rýchlo dočkal druhého vydania (ako aj iné knihy). Autor nezabudol ani teraz na svoju rodnú obec a roku 1997 vydal Krátky slovník nárečia veľkorovnianskeho. Súbor besedníc z prelomového roka 1992 vydal k piatemu výročiu vzniku Slovenskej republiky pod názvom Pravé slovo v pravý čas.

Umeleckú nosnosť historických tém si M. Ferko vyskúšal aj v dramatickom žánri, a to v rozhlasovej, televíznej i divadelnej hre.