Milan Ferko životopis

Narodil sa 14. decembra 1929 vo Veľkom Rovnom v rodine klampiara. Do ľudovej a meštianskej školy chodil v rodisku, do gymnázia v Nitre a Žiline, kde roku 1949 zmaturoval. Potom pracoval ako redaktor Smeny a súčasne študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Po jej skončení roku 1953 sa stal redaktorom týždenníka Kultúrny život. Po vojenčine roku 1956 založil a viedol mesačník Mladá tvorba. Od roku 1960 bol šéfredaktorom Slovenských pohľadov. Pre obsahové zameranie tohto časopisu v rokoch 1968–1969, pre jednoznačnú podporu demokratizačného procesu, ako aj pre občianske postoje a spoločenskú kritickosť reportážnej tvorby ho v septembri odvolali z funkcie a vylúčili zo ZSS. V rokoch 1970–1975 pracoval ako propagačný redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a od roku 1976 ako profesionálny spisovateľ. Po roku 1989 sa stal jedným z vedúcich činiteľov Spolku slovenských spisovateľov a predsedom umeleckého odboru Matice slovenskej, roku 1993 jej vrátil Slovenské pohľady, ktoré viedol do konca roka 1994. Odvtedy je generálnym riaditeľom sekcie štátneho jazyka a národného písomníctva na Ministerstve kultúry SR.

Do literatúry vstúpil ako básnik. V zbierkach Zväzácka česť (1951), Víťazná mladosť (1953) a Husle a poľnica (1957) oslávil budovateľské nadšenie veľkej časti slovenskej mládeže, ktorá v dobrej viere a v úprimnom presvedčení, že vytvára ľudsky spravodlivú spoločnosť, dávala svoje sily do služieb vtedajšieho zriadenia. V ďalších troch zbierkach – Odkaz (1960), Svet na dlani (1961) a Rovnováha (1966) sa lyrickou formou básne vyrovnáva s poznaním zložitostí a premien spoločnosti i s osobnými, často protichodnými zážitkami z ciest po svete.

Ovplyvnený aj rodinou sústavne sa venoval tvorbe pre deti. Pre najmladších čitateľov napísal jedenásť básnických kníh a dve knihy rozprávok. Hravosťou poetiky pretrvávajú zbierky Na Mars a späť (1960), Robí robot robotu (1964), Džimbala–bala–bala (1971) a kniha lyrických rozprávok Kam vtáci na noc odkladajú srdce (1978). Staršej mládeži sú určené dobrodružné romány a knihy literatúry faktu zo života Indiánov (Tvoji bratia, Winnetou – 1967), pirátov (Pirátski králi a kráľovskí piráti – 1968, Pirátske dobrodružstvá – 1970, Pod čiernou vlajkou – 1989) a slávnych zbojníkov (Rinaldo Rinaldini – 1971). Do rokov svojej mladosti a študentských čias inšpiratívne načrel v románoch Keby som mal pušku (1969) a Keby som mal dievča (1974), v ktorých zobrazil vplyv vojnových a prvých povojnových rokov na dospievajúcu mládež.

Obidva romány boli sfilmované (režisér Š. Uher). Staršej mládeži je určená aj kniha literatúry faktu o osudoch slovenských drotárov v Gruzínsku Bohatier v býčej koži (1981). V dvojrománe Svadba bez nevesty (1980) a Svadba bez ženícha (1982) s jemu príznačnou dávkou humoru zobrazil kolektivizáciu poľnohospodárstva na Orave a okolnosti industrializácie na východnom Slovensku. V 60. rokoch napísal aj dva cestopisy – Paríž a my (1960) a Prežil som Sibír (1968), ktorý bol pre kritický postoj k sovietskej skutočnosti zošrotovaný.

Od začiatku 70. rokov ťažiskom tvorby M. Ferku je historická próza. Literárne spracúva závažné témy našej národnej minulosti. Taký je historicko–dobrodružný román Krádež svätoštefanskej koruny (1970), román Jánošík (1978), no najmä románová trilógia z dejín Veľkomoravskej ríše – Svätopluk (1975), Svätopluk a Metod (1985) a Svätoplukovo dedičstvo (1989). K trilógii môžeme voľne priradiť knihu literatúry faktu Veľkomoravské záhady (1990) a Staré povesti slovenské (1991). V týchto dielach M. Ferko vytvoril komplexný beletristický obraz Veľkej Moravy na podkladoch najnovších vedeckých výskumov. V historickom románe Medzi ženou a Rímom (1980) tematicky siahol až na prah našej civilizácie v teritoriálnom kontexte Slovenska. Je to román o rímskom cisárovi–filozofovi Marcovi Aureliovi a o jeho pobyte na Slovensku (slávny trenčiansky nápis). Otváranie studničiek (1988) je svojskou oslavou obetavosti jednoduchej slovenskej ženy na pozadí prelomových historických udalostí v prvých desaťročiach tohto storočia. Nové povesti slovenské (1994) podávajú výjavy zo stredovekého a novovekého Slovenska. Kniha Prvá láska nastorako (1989) je zábavnou štylistickou príručkou bohatstva slovenčiny. Roku 1994 vydal spoločne s R. Marsinom, L. Deákom a J. Kružliakom populárne dejiny Slovenska: Starý národ – mladý štát.

Zborník Sto slávnych Slovákov (1995) sa rýchlo dočkal druhého vydania (ako aj iné knihy). Autor nezabudol ani teraz na svoju rodnú obec a roku 1997 vydal Krátky slovník nárečia veľkorovnianskeho. Súbor besedníc z prelomového roka 1992 vydal k piatemu výročiu vzniku Slovenskej republiky pod názvom Pravé slovo v pravý čas.

Umeleckú nosnosť historických tém si M. Ferko vyskúšal aj v dramatickom žánri, a to v rozhlasovej, televíznej i divadelnej hre.

Z tejto oblasti jeho tvorivých úsilí treba zaznamenať najmä historickú drámu Pravda Svätoplukova (SND Bratislava 1985, režisér Pavol Haspra) a pentalógiu rozhlasových hier Pomsta Pribinova (1984), Obrana Metodova (1985), Svadba Svätoplukova (1985), Smrť Gorazdova (1986) Nádej Mojmírova (1986) a dvojdielnu televíznu inscenáciu Solúnski bratia (1989, režisér Pavol Haspra).

Knihy M. Ferku ilustrovali o. i. Vincent Hložník, Albín Brunovský, Jozef Baláž, Ivan Schurmann, Teodor Schnitzer, Viera Gergeľová, Miroslav Cipár a ďalší. Autorove texty zhudobnili J. Cikker, B. Urbanec, V. Matušík, P. Zelenay a predovšetkým Milan Novák, s ktorým vytvorili operetu Plná poľná lásky (Nová scéna a Českobudějovické divadlo 1955).

Literárne diela M. Ferku boli preložené do siedmich cudzích jazykov.