Svätý Martin Tourský bol synom vyššieho rímskeho dôstojníka a narodil sa roku 316 alebo 317 v rímskom posádkovom meste Sabaria v Panónii (dnešné Szombathely v Maďarsku). Kým bol ešte dieťaťom, jeho otca preložili do Pávie v severnej Itálii. Tam Martin získal dobré základné vzdelanie. Na vyššie štúdia sa nedostal, lebo ho otec už v pätnástich rokoch prinútil, aby sa stal vojakom. V Pávii sa Martin zoznámil z kresťanstvom a dal sa zapísať medzi katechumenov. Jeho rodičia boli pohania, najmä otec sa pridŕžal kultu cisára.

Ako mladého vojaka Martina preložili do Amiens. Tam sa mu stala známa príhoda, ktorá je pre tohto svätca charakteristická: Raz v zimnej noci Martin prechádzal mestom. Mal kontrolovať vojenské hliadky. V tom zazrel na ulici polonahého žobráka, ktorý pýtal almužnu. Martin nemal pri sebe peniaze ale chcel ho uchrániť aspoň pred zimou. Mečom rozrezal svoj vojenský plášť a polovicu dal žobrákovi. Nasledujúcej noci sa mu vo sne zjavil Kristus prikrytý polovicou jeho plášťa. V tom čase bol ešte katechumenom. Krst prijal na Veľkú noc roku 339, keď mal 22 alebo 23 rokov.Po krste sa chcel Martin zasvätiť Božej službe. Ale ako člen cisárskej gardy nemohol len tak ľahko opustiť vojsko. Preto ostal v armáde ešte asi 15 rokov a dosiahol dôstojnícku hodnosť.

V marci 354 sa Martin zúčastnil na vojenskej výprave proti germánskym Alemanom. Pred začatím bojov dostávali vojaci osobitné peniaze (donativum). Martin neprijal túto prémiu a oznámil svojmu veliteľovi, že chce odísť z vojska. Veliteľ ho obvinil zo zbabelosti. Martin ale, aby dokázal, že ho nevedie pri rozhodovaní zbabelosť, sa ponúkol, že pôjde oproti nepriateľovi pred ostatným vojskom, ozbrojený iba krížom. Tak sa aj stalo. K boju potom vôbec nedošlo; objavilo sa germánske posolstvo, ktoré žiadalo mier. Kresťania v tom videli zázrak a Martina už bez ťažkostí prepustili z vojska.Potom sa Martin vybral do Poitiers v západnej Galii. Tam bol biskupom svätý Hilár. Horlivý biskup Martina prijal veľmi priateľsky a chcel ho vysvätiť za diakona. Ten však odmietol a tak ho Hilár ustanovil za exorcistu, čo bol nižší stupeň duchovnej služby. Pritom ho mohol hlbšie zasväcovať do cirkevnej vedy.

Jednej noci mal Martin zvláštny sen, v ktorom videl Boží pokyn, aby získal pre kresťanstvo svojich rodičov, ktorí žili v Panónii. Odobral sa od biskupa s prísľubom, že sa vráti. Našiel svojich rodičov, ale podarilo sa mu získať pre Krista iba matku. Ostal istý čas v Panónii a potom odišiel do Milána, kde sa dozvedel, že biskup Hilár je vo vyhnanstve vo Frýgii. Ostal v Miláne, kde žil na okraji mesta ako pustovník. Po tom, ako ho vyhnal ariánsky biskup Auxentius, sa utiahol do Ligúrie na ostrov Gallinaria. Na začiatku roku 360 sa Martin dozvedel, že sa biskup Hilár vracia z vyhnanstva. Prišiel do Poitiers a biskup ho privítal s veľkou radosťou. Vysvätil ho za diakona a neskôr za kňaza. Martin neostal v meste, ale žil mimo neho ako pustovník a zároveň ohlasoval evanjelium vidiečanom. Čoskoro sa k nemu pripojili ďalší spoločníci. Tak vznikol kláštor Ligugé, najstarší známy kláštor v západnej Európe.Martinovo účinkovanie začali sprevádzať zázraky a jeho povesť sa rýchlo šírila. Keď v roku 371 zomrel biskup Libor v Tours, miestni duchovní a veriaci chceli mať za biskupa Martina. Predpokladali, že sa bude brániť, a tak ho pozvali pod zámienkou, aby prišiel k istej ťažko chorej žene. A keď sa Martin spolu s manželom údajne chorej ženy blížili k mestu Tours, tam ich už čakali tourský veriaci, chytili Martina a víťazoslávne ho priviedli do mesta. Tam ho manifestačne zvolili za biskupa. Martin sa podrobil ich vôli a pravdepodobne 4. júla 371 bol vysvätený za biskupa. Okrem vykonávania pastierskych povinností v miestnej cirkvi misionárčil na vidieku v širokom okolí. Poznal neutešenú situáciu vidiečanov a preto sa im snažil pomôcť. V Marmoutier utvoril stredisko na výchovu duchovenstva, kde sa klerici pripravovali okrem iného aj na pôsobenie medzi vidiečanmi. Marmoutier sa stalo školou askézy ale súčasne aj semeniskom mníchov a biskupov.

Z Tours a prostredníctvom Marmoutieru Martin vyvíjal apoštolskú činnosť zasahujúcu veľkú časť Galie. Pritom zavádzal novoty, ktoré mali veľký význam pre rozvoj Cirkvi a pre pastoráciu. Jednou z nich bolo zakladanie vidieckých farností. S ňou súvisela pastoračná vizitácia diecézy. Martin navštívil každý rok všetky farnosti biskupstva. Biskup Martin z Tours sa dožil vyše 80 rokov. Zomrel 8. novembra 397 pri pastoračnej návšteve vo vidieckej farnosti Candes. Jeho telo previezli do Tours, kde ho 11. novembra za účasti veľkého množstva ľudí pochovali na predmestskom cintoríne v jednoduchom hrobe medzi veriacimi, ako si to sám želal. Čoskoro vznikla nad jeho hrobom jemu zasvätená bazilika.Sv. Martin Tourský patrí medzi prvých vyznavačov, ktorým Cirkev priznala titul svätosti a liturgickú úctu, ktorá sa veľmi rozšírila. Vo Francúzsku vzniklo vyše 3600 kostolov a kláštorov zasvätených sv. Martinovi. Veľkú úctu tomuto svätcovi preukazovali aj v Taliansku, Nemecku a Rakúsku. Mnoho kostolov a farností je mu zasvätených aj na Slovensku. Najvýznamnejšie sú Dóm sv. Martina v Bratislave a Katedrála sv Martina v Spišskej Kapitule.