Psychoanalytik, neurológ Narodil sa: 6. mája 1856 vo Freibergu, v súčasnosti Česká republika Zomrel: 23. septembra 1939 v Londýne Sigmund Freud – otec psychoanalýzy – formoval a ovplyvnil debaty v lekárskej, sociálnej, psychologickej, politickej a vedeckej oblasti tak, ako žiaden iný lekár. Bol uctievaný a zaznávaný a sotva by ste našli osobnosť, ktorá by bola predmetom ostrejších sporov ako bol a je práve on. Freud navštevoval univerzitu vo Viedni, kde bol považovaný za výborného a ambiciózneho študenta.

Až neskôr sa rozhodol pre medicínu, pretože jeho prianím bolo stať sa politikom. Už počas asistentskej práci vo Viedenskom psychologickom inštitúte začal so skúmaním činnosti nervového systému, ktorý mu neskôr priniesol postup v kariére – išlo o štúdium nervových ochorení a ich liečbu. Dokázal, že v nás drieme nebezpečná sila, potláčaná slušnou výchovou a zákonmi civilizácie. Vybíja sa v zločinoch a zvrhlostiach, duševných chorobách alebo v ťaživých snoch. Upozornil na seba tým, že odhalil sexuálne tajomstvá, pretože podľa jeho teórie je ľudské správanie rozhodujúcou mierou ovplyvnené sexuálnymi silami. Ako hlavný pohon určil „Libido“ (chuť, túžba, žiadostivosť, pohlavný pud), ktorá je protikladom k „Smrteľnému pudu“.

Medzi tým stoja „Potlačenie“, „Nevedomosť, Podvedomie“, „Ja, Ego“, „Superego“, „Neurózy“. Už grécki filozofi a lekári zvažovali vplyv psychologického faktoru, ale až Freud bol prvý, ktorý vytvoril „Koncept nevedomia“ a systematicky ho rozpracoval. Vo Freudovej práci je hlavná teória postavená na duševných poruchách v podvedomí potlačujúca predstavy, strach a priania. Na základe tohto poznania je možné dosiahnuť uvoľnenie psychických porúch pri plnom vedomí; tu sa nachádza aj dôležitý aspekt vedeckého pozorovania v ľudskej psychológii a náboženská sociológia.