Avšak iný autor tvrdí, že prvou Sokratovou ženou bola Myrtó. A keď vojnové straty spôsobili v radoch aténskych občanov veľké straty, bolo povolené okrem jedného riadneho manželstva, mať deti ešte s inou ženou., podľa čoho sa zrejme zachoval aj Sokrates. Mienku, že Xanthippe bola druhou Sokratovou ženou, podporuje aj správa vo Faidónovi. Tu sa píše, ako v posledný deň, prichádzajú k Sokratovi priatelia a s mini aj Xanthippe so Sokratovým najmladším dieťaťom.
Sokratove majetkové pomery boli spočiatku veľmi dobré. Súdime tak z toho, že počas svojej služby v armáde, bol v postavení, ktoré si vyžadovalo nákladnejšiu výzbroj, ba dokonca niekedy aj otroka. Tiež sa spomína pozemkové vlastníctvo, získané dedením, v hodnote 80 mín, čo na túto dobu znamenalo veľa. Celý tento kapitál však zveril priateľovi, ktorý mu nič nevrátil. Po skončení peloponézskej vojny sa z neho stáva chudák bez majetku. Túto biedu však niesol veľmi vyrovnane.
Sokrates chodil v jednom zlom rúchu, ktoré nosil v zime aj v lete, bez prikrývky hlavy, a bosý. Xenofón ukazuje Sokratovu neobyčajnú odolnosť a otužilosť. Aj počas služby v armáde bol veľmi skromný, odolný voči hladu a zime, takže ho obdivovali ja jeho spolubojovníci.
Sokratov život sa končí v roku 400 vypitím čaše bolehlavu. Tomuto predchádzalo obvinenie z bezbožnosti a kazenia mládeže, proces a odsúdenie na smrť. Hoci mal možnosť ujsť a vyhnúť sa tak smrti, nechcel zradiť svoje presvedčenie a zomiera.
Teraz by sme mali aspoň v základných obrysoch načrtnúť Sokratovo učenie. Sokrates ako ho predstavuje Aristoteles, síce Sokrates logik a bádateľ, teoretický predchodca Platónovej teórie o ideách, je legendou, ktorú zaviedol sám Aristoteles, aby si pomohol v spore proti Platónovi. Ako tvrdí Maier, Sokrates bol mysliteľom životnej múdrosti a nositeľ zvláštneho poslania, nie predovšetkým teoretik.
Známa je udalosť, keď Chairefón, jeden z najnadšenejších Sokratových žiakov, odchádza do veštiarne v Delfách s otázkou či je v Aténach múdrejšieho človeka ako je Sokrates. Keďže dostal zápornú odpoveď, Sokrates chcel túto veštbu vyvrátiť, a preto hľadal niekoho múdrejšieho ako je on sám. Nikoho však nenašiel. Preto prichádza k záveru, že je najmúdrejší lebo si je vedomý svojej nevedomosti. Známy je jeho výrok: "Viem, že nič neviem." Tu sa treba bližšie pozastaviť pri dvoch veciach. Je nepravdepodobné, žeby Sokrates začal svoju filozofickú dráhu až po oboznámení sa s veštbou, o to viac, že nie je isté, či je táto správa historicky autentická.