Sokrates sa ako prvý snažil určiť charakter všeobecného a ukázať ako hlboko sa líši od predstavy. (predstava sa líši od jednotlivca k jednotlivcovi, všeobecný pojem je nutne rovnako platný vždy). Induktívnu metódu môžeme vidieť v spôsobe vedenia dialógu: najprv žiada nejakú definíciu, poukáže na jej nedostatočnosť, žiada novú definíciu.. Postupuje stále k presnejším definíciám, kým nedôjde k nejakej, ktorá je dostačujúca.
Všeobecné pojmy, ktoré sa Sokrates snaží definovať sú väčšinou etického charakteru (dobro, spravodlivosť, šťastie, cnosť...) Sofisti popierali existenciu rovnakého dobra pre všetkých, nakoľko každý považuje za dobré niečo iné. Sokrates však poukazuje, že každý má to isté poznanie dobra a zla, aj keď ich dosiahnutie spája každý s niečím iným. Nikto teda nepovie, že dobro je zlom a zlo dobrom, každý bude vyhľadávať to, čo považuje za dobro, a vyhýbať sa tomu, čo považuje za zlo. Je teda zrejmé, že v každom človekovi pojem dobra a zla sám v sebe je stále rovnaký, aj keď ho uplatňujeme rôzne. Podľa Sokrata poznanie a mravnosť sú totožné: múdrosť je cnosťou a cnosť je múdrosťou. Človek sa previňuje svojou nevedomosťou, lebo je nepochopiteľné, že on, ktorý pozná dobro i zlo, rozhoduje sa skôr pre zlo, než pre dobro. Ľudia pášu zlo pretože nepoznajú dobro, alebo pretože nevedia, že to prečo sa rozhodli je zlo. Preto sa vo svojej obhajobe Sokrates odvoláva na to, že si nie je vedomý, že robil niečo nesprávne. Ak je teda pravdivá obžaloba, a on skutočne robil niečo zlé, treba ho poučiť a nie potrestať. Potom už sa bude správať podľa poznanej pravdy. Šťastie podľa Sokrata spočíva v počestnosti, v uskutočňovaní cnosti, nie v niečom vonkajšom a pominuteľnom (ako to učili sofisti, v bohatstve, poctách, rozkošiach). Spočíva v čistom svedomí, v nasledovaní vnuknutí rozumu, jedným slovom, v uskutočňovaní cnosti.
Výchova u Sokrata má veľmi špecifické a revolučné črty v porovnaní s ideálmi, ktoré sledovala vtedajšia výchova. Ako prvý zameriava pozornosť na vnútro, dušu a vlastné zušľachťovanie. Ako prvý odhalí Grékom vnútorný rozmer človeka, čo neskôr prevezme a prehĺbi kresťanstvo. Sokratova pedagogika sa vyznačuje aj novým vzťahom medzi učiteľom a žiakom. Skúmanie je aktívne vďaka metóde, ktorou je dialóg. Tento zhodnocuje žiakovu osobu, nakoľko ho zapája do hľadania a v spolupráci s učiteľom ho núti, aby napredoval samostatne. Uviedli sme v skratke najdôležitejšie Sokratove filozofické názory. Na záver by sme chceli v krátkosti ako vnímame Sokrata.