Guiseppe Verdi: Životopis

Narodil sa v mestečku Roncole neďaleko Parmy. Prvé hudobné vlohy prejavil ako osemročný, a tak mu rodičia v bazáre kúpili spinet.Svoje hudobné vzdelanie získal v Bussete, kam sa presťahoval v roku 1824, od Ferdinanda Provesiho. Potom študoval súkromne (na konzervatórium ho v roku 1832 ho pre „nedostatok talentu“ nevzali) kompozíciu v Miláne u Vincenza Lavigna. V rokoch 1836-1839 bol dirigentom mestského orchestra a riaditeľom hudobnej školy v Bussete. V roku 1838 Giovanni Rircordi kúpil jeho autorské práva. Ricordiovci ich vlastnili celý Verdiho život.Od roku 1839 žil ako slobodný umelec v Miláne, v Paríži a na svojom majetku pri Bussete. V Miláne roku 1839 svojou prvou operou Oberto veľmi nezaujal. O mesiac nato mu zomrel syn a po pár mesiacoch tragicky zahynula aj manželka. Písal sa rok 1840 a mladý vdovec musel prehltnúť fatálny neúspech svojej druhej opery, ktorú po premiére stiahli z repertoáru. Zdrvený Verdi sa utiahol do súkromia a krízu sa pokúsil vyriešiť prácou. Jeho prvým ozajstným úspechom bola opera Nabucco (1842) s premiérou v La Scale a spevom sopranistky Giuseppiny Strepponiovej, ktorá sa stala jeho milenkou a neskôr druhou ženou. Táto biblická opera s nezabudnuteľným židovským zborom v závere tretieho dejstva z neho spravila národného skladateľa číslo jeden.

V posledných rokoch života sa venoval revízii starších diel a celkom úspešne sa pokúsil vykročiť zo sveta opery svojím Requiem a sakrálnymi skladbami Te Deum a Stabat mater. Vlastenecké námety prvých opier ho spojili s hnutím za zjednotenie Talianska, preto zomrel ako národný hrdina.Zomrel 27. januára 1901 na následky komplikovaného infarktu. Komorný smútočný obrad sa konal presne podľa jeho želania „Bez hudby a spevu“. Ulice Milána v deň pohrebu zaplnilo asi štvrť milióna Talianov.Charakteristika TvorbyStredobodom jeho opier je človek. Jeho estetickým krédom bola jednoduchosť, prirodzenosť a pravdivosť. Bol realistom, volil pravdivú charakteristiku a napriek zdanlivo naivným a konvenčným prostriedkom strhuje pravdivosť citového zážitku pátosom, silou vášne a ušľachtilosťou hudobnej krásy. Operná tvorba G. Verdiho vychádza z dvestoročnej tradície talianskej opery. Použival tradičné, uzavreté formy. Faktúra jeho orchestra nikdy neprerástla do symfonických rozmerov.Verdi chcel svoju hudbu založiť na pravdivosti pocitov a vernosti ich melodického vyjadrenia. Bol špecialista na melódiu , dramatickosť a orchestrálnu farebnosť. V jeho dielach všetko stojí na ľudskom hlase, nikdy nedovolil dominovať orchestru. Zaujímal ho predovšetkým človek – a keď mu cenzúra v Maškarnom bále zakázala historický rámec deja, Verdi jednoducho spravil zo švédskeho kráľa bostonského guvernéra a podstate opery to vôbec neublížilo.Jeho tvorba sa delí do troch období:1.Spočiatku nadväzoval na G. Donizettiho, V. Relliniho u G. Rossiniho, ale prejavoval už originálnu melodickú a rytmickú vynaliezavosť, veľký dramatický talent a vášnivú, temperamentnú citovosť.2. Neskôr prevzal do svojho slohu prvky veľkej francúzskej opery a prekonával ju v jej vlastnom rámci (Don Corfos), zdokonalil svoju skladateľskú techniku a obohatil orchestrálnu zložku, ktorá sa stala čoraz väčším dramatickým a charakteristickým činiteľom.

Vrcholom tohto vývoja je opera Aida (1871).3. Po vyše desaťročnom odmlčaní nasledovali majstrovské dieta (Othello, Falsraff), charakterizované jednotne komponovanými scénami a dejstvami, individuálnou charakteristikou hrdinu, ďalším stupňovaním funkcie orchestra, výrazným diferencovaním melódie a zjemňovaním harmónie pri stupňovanej dramatickej sile. Othello bol vrcholným vývojovým stupňom talianskej vážnej opery a Falstaff vrcholom i prekonaním opery buffa.Dielo OperyOberto, gróf zo San Bonifacia (1839) - Oberto, Conte di San Bonifacio Jeden deň kráľom (1840) - Un giorno di regno Nabucco (1842) - Nabucodonosor Lombardčania (1843) - I lombardi alla prima crociata Ernani (1844) Dvaja Foscariovci (1844) - I due Foscari Panna Orleánska (1845) - Giovanna d'Arco Alzira (1845) Attila (1846) Macbeth (1847) Zbojníci (1847) - I masnadieri Korzár (1848) - Il corsaro Bitka pri Legnane (1849) - La battaglia di Legnano Luisa Miller (1849) Stiffelio (1850) Rigoletto (1851) Trubadúr (1853) - Il Trovatore Traviata (1853) - La Traviata Veľké opery:Sicílske nešpory (1855) - Les vêpres siciliennes / I vespri siciliani Simon Boccanegra-(1857) Maškarný bál (1859) - Un ballo in maschera Sila osudu (1862) - La forza del destino Don Carlos (1867) Aida (1871) Othello (1887) Falstaff (1893)Iné(výber)Sláčikové kvarteto e mol (1873) Rekviem (1874) - Requiem Quattro Pezzi sacri (1898): oAve Maria oTe Deum oStabat Mater oLaudi alla Vergine Maria 16 romancí pre spev a klavír (1838) - Sei Romanze: oNon t'accostar all'urna (Jacopo Vittorelli) oMore, Elisa, lo stanco poeta (Tommaso Bianchi) oIn solitaria stanza (Vittorelli) oNell' orror di note oscura (Carlo Angiolini) oPerduta ho la pace (Luigi Balestra z Fausta od Goetheho) oDeh, pietoso, o addolorata (Balestra z Fausta od Goetheho) Kantáta L'ino delle nazioni