referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hortenzia
Štvrtok, 5. augusta 2021
Martin Luther: Životopis
Dátum pridania: 24.05.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rixil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 005
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.9
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 4m 50s
Pomalé čítanie: 7m 15s
 
Martin Luther sa narodil v malom mestečku Eislebena 10. novembra 1487. Hneď na druhý deň bol pokrstený v malej kaplnke sv. Petra. Už ako päťročný navštevoval mestskú školu v Mansfelde, kde sa učili len 4 predmety: čítať, písať, spievať a latinsky. Rátať sa mohli naučiť len popri speve. Učiteľ nebol pedagóg a vraj bol na deti veľmi prísny, častým výchovným prostriedkom bola palica, čo spôsobovalo bojazlivosť detí. Pravdepodobne aj vďaka tomu si Martin Luther už z detstva zanechal predstavu Boha ako prísneho sudcu.

Od roku 1501 študoval filozofiu v Erfurte, kde sa po prvýkrát stretol s Bibliou a r. 1505 bol promovaný za magistra. Ďalej chcel (aj podľa otcovej vôle) študovať právo, ale svoje rozhodnutie zmenil a údajne vďaka nešťastnej príhode, podľa ktorej vedľa neho udrel blesk, na mieste sľúbil, že bude mníchom. Aby sa však mohol stať novicom, potreboval otcovo schválenie. Ten bol proti Martinovmu rozhodnutiu a obmäkčila ho až smrť jeho dvoch synov. Roku 1507 bol Luther vysvätený za kňaza a o rok neskôr začal prednášať na Wittenbergskej univerzite filozofiu a teológiu, popri tom študoval aj stredovekú mystiku. V roku 1510 navštívil v úradnej veci Rím, odkiaľ sa vrátil s veľkým sklamaním: „V Ríme som sa presvedčil o skazenosti pápežského dvora“. V roku 1512 bol promovaný za doktora teológie a odvtedy sa prednášky stali jeho trvalým povolaním, avšak naďalej bol aj kláštorným kazateľom.

Mníšsky život neurobil Martina Luthera šťastným. Luther si v kláštore myslel, že bojuje sám so sebou a so svojim hriechom, ale v skutočnosti bojoval s náboženstvom svojej cirkvi. Hľadal istotu, ale ju nenachádzal. Revolta bola Lutherovi cudzia a tak sa z poslušnosti stal teologickým profesorom, hoci sa tomu vzpieral. Okolnosťami bol však strhnutý do sporu cirkvi vo svete, čoho podnetom boli odpustky, proti ktorým bojoval už Ján Hus (ešte pred ním J. Viklef). Keď sa napokon Luther dozvedel o tvrdení, že odpustok platí, aj keď človek svoj hriech neoľutoval, rozhodol sa o tom napísať listy, ktoré 31.októbra 1517 poslal svojim nadriadeným: arcibiskupovi Albrechtovi z Mainzu a biskupovi Jeronymovi z Brandenburgu. Napokon pripojil svojich 95 výpovedí (téz), ktoré v ten istý deň pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu. Odpoveď z Ríma na seba nenechala dlho čakať – proti Lutherovi sa začal kacírsky proces. V roku 1519 sa v Lipsku verejne prihlásil k názoru J. Husa. V decembri 1520 Luther spálil pápežovskú bulu, bola namierená proti Lutherovi a jeho kázaniu.

O rok neskôr bola vydaná pápežovská kliatba nad Lutherom a jeho prívržencami. V roku 1521 na zasadaní ríšskeho snemu vo Wormsi bol vyzvaný, aby svoje tézy odvolal. Neurobil tak a bol vyhlásený za kacíra. Stiahol sa z verejného života, skrýval sa na hrade Wartburg (pod menom rytier Juraj), kde prekladal bibliu do nemčiny, čím položil základy spisovnej nemčiny. Vystúpenie Martina Luthera a jeho spolupracovníkov malo obrovský ohlas v celom Nemecku. V lete 1524 vypuklo v juhozápadnom Nemecku sedliacke povstanie, ktoré sa rozšírilo takmer do celého Nemecka. Katolícke kniežatá za túto vzburu obviňovali Luthera. V máji 1525 boli sedliaci porazení a ich vodca Tomáš Munzer bol popravený. Martin Luther bol posledným augustiánskym mníchom, žijúcim vo wittenbergskom kláštore. V roku 1524 sa prvý raz objavil bez mníšskej kutne a 13. júna 1525 sa (v čiernom kláštore wittenbergskom) zosobášil s Katarínou von Bora. Až po tomto otec konečne prijal Luthera na milosť. Lutherovo manželstvo bolo vydarené a požehnané 6 deťmi.

V roku 1529 na zasadaní ríšskeho snemu v Speyeri predložili vyznávači Lutherových zásad protest proti zákazu reformácie (odtiaľ protestanti). O rok neskôr spísal jeho žiak Melanchtom základné články viery, ktoré boli predložené cisárovi na zasadaní ríšskeho snemu v Augsburgu. Boli to tzv. Augsburské konfesie a neskôr boli základom luteránskej cirkvi. V máji 1536 sa evanjelici konečne dohodli na jednotnej reformácii, čo spečatili wittenbergskou konkordiou. Predstavovala síce vnútorné upevnenie, no súčasne začínala množstvo vnútorných sporov. Martin Luther zomrel 18. februára 1546 vo svojom rodisku Eislebene. Jeho pozostatky previezli do Wittenbergu a pochovali pod kazateľňou v zámockom chráme, kde kázaval.

Martin Luther okrem práce evanjelického kazateľa a prednášania sa venoval aj tvorbe spisov, z ktorých najznámejšie sú:
•Malý a Veľký katechizmus
•Reč o dobrých skutkoch
•Kresťanskej šľachte nemeckého národa o náprave kresťanských skutkov
•Babylonskom zajatí cirkvi
•Proti vražedným a lúpežným hordám sedliakov
•O večeri Kristovej vyznanie
•O služobnej vôli a iné.

Zložil aj niekoľko hudobných piesní, z ktorých najznámejšia je evanjelická hymna Hrad prepevný. Stručný obsah 95 výpovedí proti odpustkom: -v 1. – 4. výpovedi hovorí o tom, čo znamená pravé a úprimné pokánie,-v 5. – 7. výpovedi hovorí o všeobecných zásadách odpúšťania,-8. – 29. výpoveď sa vzťahuje na otázky platnosti odpustkov pre zosnulých a na otázky o údajnej moci nad očistcom, -výpovede 30. – 40. hovoria o odpustení živým, hlavné je pokánie a nie peniaze, -41. – 51. skutky lásky sú presnejšie ako odpustky,-vo výpovediach 52. – 80. porovnáva kázeň odpustkov s kázňou evanjelia,-vo výpovediach 81. – 91. sú námietky ľudu a laikov proti odpustkom,-výpovede 92. – 95. tvoria záver – vlastný Lutherov názor, v ktorom sa črtá jeho teológia kríža.
 
Galéria k článku [2]
Podobné referáty
Martin Luther: životopis 2.9077 255 slov
Martin Luther: Životopis 2.9470 696 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.