Okrem toho zistil, že elektromagnetické pole, ktoré sa šíri v priestore od zdroja, sú elektromagnetické vlny, ktoré predpovedal James Clerk Maxwell.
V ďalších prácach Hertz dôkladne preskúmať odraz, lom, interferenciu, polarizáciu a ohyb elektromagnetického vlnenia, ukázal, že rýchlosť šírenia týchto vĺn sa rovná rýchlosti svetla a experimentálne dokázal teoreticky odvodený Maxwellov vzťah medzi indexom lomu prostredia a jeho dielektrickou konštantou.Takto vlastne Hertz ako prvý dokázal, že svetlo je v svojej podstate elektromagnetické vlnenie. Výsledky týchto výskumov uverejnil v roku 1889v práci „ O lúčoch elektrickej sily „. V roku 1889 povolali Hertza za profesora fyziky na univerzite v Bonne, kde sa stal nástupcom Rudolfa Clausia. Tu pokračoval vo vedeckej práci. Vytvoril teóriu svojho oscilátora ( Hertzov dipól )
na základe Maxwellových rovníc elektromagnetického poľa a pokúsil sa vysvetliť teóriu elektromagnetických javov v pohybujúcich sa vzťažných telesách. Hertz sa zaoberal aj mechanikou, bol však zástupcom tzv. kinematického smeru „ mechaniky bez sily“
Ktorý na rozdiel od newtonovskej mechaniky vysvetľoval všetky fyzikálne javy vzájomným pôsobením pohybujúcich sa ťažkých hmôt pri ich dotyku, bez zavedenia pojmu „ sily „. Tento smer sa však vo fyzike neuplatnil.
Hertzove práce v oblasti elektromagnetických vĺn mali základný význam pre ďalší vývoj ktorý viedol v konečnom dôsledku k objaveniu rádia a televízie. Je iste príznačné, že ruský vynálezca rádia Alexander Stepanovič Popov v prvom rádioprograme v roku 1896 vyslal dve slová „ Heinrich Hertz“.
Heinrich Hertz zomrel 1. januára 1894 v Bonne. Nedožil sa ani celých 37 rokov.