Ani pre tých, ktorí sa nestretávajú tak často s výtvarným umením, nie je problém určiť autorstvo Ľudovíta Fullu. Charakteristický rukopis zostáva v pamäti vari každého, kto sa len krátko zadíval na niektorý z jeho obrazov či kresbu. Máloktorý zo slovenských maliarov sa môže tešiť takémuto daru - zo zakladateľských postáv moderného slovenského výtvarného umenia azda len Martin Benka svojou zemitosťou, Miloš A. Bazovský farebnosťou a napokon Ľudovít Fulla svojou expresívnosťou. Oravský básnik a Clementisov tajomník Theo H. Florin vo svojej gratulácii k Fullovej sedemdesiatke napísal: "Veľkým umelcom je iba ten, ktorý hlboko nazrel do duše svojho ľudu, ktorý hlboko pochopil cítenie jeho a ktorý nahmatal pulz svojho národa.

Ľudovít Fulla je z tých málo šťastlivcov, ktorý pulz národa i zachytil". Ľudovít Fulla nebol iba maliarom, ale aj grafikom, ilustrátorom, (kto by si nepamätal na jeho ilustrácie k slovenským ľudovým rozprávkam, ktoré svojho času boli tak rozšírené, že ich mali skoro v každej slovenskej rodine...), scénografom i výtvarným pedagógom. Narodil sa 27. februára 1902 v Ružomberku. Už od detstva rád kreslil a maľoval a preto zanedbával štúdium nielen na gymnáziu v Ružomberku, ale aj na Vyššej obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne, kam ho otec po neúspechu na gymnáziu poslal študovať. Ako prvá rozoznala chlapcov talent jeho učiteľka a presvedčila jeho otca, aby mu nebránil ísť za hlasom nadania. Rok bol v maliarskej škole v Bratislave no potom prišiel do Prahy. Študoval na Umelecko- priemyslenej škole. Ľudovít Fulla jedinečným spôsobom spojil podnety európskeho avantgardného maliarstva s inšpiráciami slovenským ľudovým umením, ikonopisnou maľbou, detským výtvarným prejavom. Výsledkom bol originálny a autentický výtvarný jazyk, ktorý sa vyznačoval syntézou racionálnej, konštruktívnej stavebnosti tvaru s intenzívnou, emocionálnou farebnosťou. Počas štúdií sa spriatelil s kolegom, poslucháčom AVU Mikulášom Galandom.

V roku 1927 skončili študentské roky v Prahe a Fulla sa vrátil na Slovensko. Existenčné možnosti tu však pre umelca boli minimálne. Začal učiť kreslenie v Senci a pokračoval v Malackách. Neskôr učil v Bratislave na škole umeleckých remesiel, ktorá vznikla podľa vzoru dessauského Bauhausu. Umelecká, pedagogická i teoretická spolupráca oboch mladých umelcov, ktorí zdieľali aj spoločný ateliér, sa odteraz naplno rozbehla. Fulla ju neskoršie označil za "zlatý vek nášho života" a trvala až do predčasnej Galandovej smrti. Štyri vydané bibliofílské zošity textov a reprodukcií "Súkromné listy Fullu a Galandu" z rokov 1930-32 sú nielen dôležitým kultúrnohistorickým dokumentom, ale sú považované aj za prvý manifest moderného slovenského umenia. Začiatkom tridsiatych rokov sa Fulla vo svojej tvorbe inšpiroval detskou kresbou, kubizmom, dielom P. Kleea, M. Chagalla, L. Feiningera, K. Maleviča a W. Kandinského.

Neskôr rozvíjal vlastnú poetiku výtvarného obrazu, opierajúcu sa o plošnosť a dekoratívnosť, o znalosť ľudového umenia a východoslovanského ikonopisu i svetovej moderny. Námetovo vychádzal z ľudového žánru, no neuspokojoval sa s lyrizovaním či monumentalizovaním. Už v týchto rokoch sa dostal na čelo moderného slovenského maliarstva. Jeho obraz "Pieseň a práca", ktorý mal pôvodne byť predlohou pre fresku pri nerealizovanom reštaurovaní románskeho kostolíka v Klížskom Hradišti pri Topoľčanoch, bol ocenený Grand Prix na Svetovej výstave v Paríži v roku 1937. Uznania sa dostalo aj jeho priekopníckym scénickým výpravám uvádzaným na scéne Slovenského národného divadla. Koncom tridsiatych rokov však prichádzajú problémy. Nečakane zomrel Mikuláš Galanda a v období autonómie, keď museli odísť českí zamestnanci zo Slovenska, odišiel aj riaditeľ školy v ktorej Fulla pracoval do Brna.

Ten dočasne prevzal jej vedenie. Počas vojnových rokov sa venoval ilustrátorskej tvorbe. V povojnových časoch sa opäť vrátil k maliarstvu a vo svojich dielach oslavuje roľníkovu prácu a krásu ľudových typov. Po založení Vysokej školy výtvarných umení viedol tri roky oddelenie monumentálno - dekoratívneho maliarstva. Potom žil ako slobodný umelec na voľnej nohe v Bratislave a neskôr v Žiline. V polovici päťdesiatych rokov vrcholilo jeho maliarske úsilie v tvorbe rozmerných syntetizujúcich kompozícií. V Žiline si založil svoju súkromnú galériu, čo bol vtedy pomerne ojedinelý jav. V tomto období okrem rozprávkovej a dedinskej tematiky spracúval nové a pre neho nezvyčajné témy mestské, ateliérové a zátišia. Po smrti prvej manželky odišiel do rodného Ružomberka. Rozsiahlu zbierku svojich diel, ktoré sa dnes nachádzajú v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku, daroval štátu.

Teraz prejdime k jednotlivým vybraným dielam. Fullove umelecké začiatky poznamenalo množstvo impulzov.Pastierik – je žánrový, ale pritom nesentimentálny obraz, ktorí evokuje na sústavu farebne rozmaľovaných plošiek, obraz však má pevné jadro. Námesačná – snivosťOčarenie fauizmom a Matissom, jeho mal. Vášňou, radosťou a nespútanou farebnou predstavivosťou, ale aj expresionizmom - uvoľneným rukopisom a slobodným narábaním s tvarom. To všetko nepochybne patrí do rodokmeňa Fullových výtv. lások. Je to viditeľné aj v ľahkej, melodickej štúdií k obrazu – Červené kravyDedinské dievča medzi kvetmi je obraz s určitým kompozičným rytmusom. Revútska rodina – najmonumentálnejšie dielo, v ktorej je hlavná idea zhustená do frontálne zobrazenej skupiny.Už v týchto dielach formuloval Fulla 3 budúce zákl. princípy svojho maliarstva:-abstrahovanie tvaru – fantazijnú skladbu nezávislú na vonkajšom predmete – dôraz na farbuV rannej tvorbe sa objavilo preňho mimoriadne dôležité grafické formulovanie motívu – grafika slúžila na to, aby lineárne rozvrhol plochu, rozložil hmoty v priestore a vytvoril tak lineárnu (a neskôr aj farebnú) kostru motívu, ktorí neskôr dodatočne rozvinul v maľbe.Vo svojich prvých linorezoch – Zbojnícka družina – poukazuje na ďalší zdroj jeho výtv. uvažovania a to na analogickosť štylizačných postupov s ľudovými maľbami na skle.

Zátišie s ovocím – je ešte akademickou maľbou rešpektujúcou iluzívny výsek obrazového motívu a far. Modeláciu zobrazených predmetovZimné jablká – sú energicky rozmaľovane, dáva sa dôraz na farebnosť a takmer nezáleží na perspektíve. Podobne je na tom aj obraz – KvetyV diele - Ryby na stole je využitý tradičný iluzívny priestorV skupinke najstarších malieb ako – Letné ráno, Balóny, Hračky… sa Fulla dovoláva kubistického objavu tvorivej analýzy a zrušenia telies, ako prekonania ich deformácie a nového poňatia vzťahu hmotného telesa a priestoru. Nejde však o striktne kubistické tvarové a priestorové skúmanie, ale o overovanie nových možností skladby. „nezlučuje viacej pohľadov na 1 vec, ale viacej vecí z rôznych pohľadov.“ Celkom nový koncept zátišia, kde zobrazenie a rozmiestnenie predmetov už nezodpovedalo optickej skúsenosti, ale riedilo sa umelcovou subjektívnou predstavou. Umenovedkyňa Ľudmila Peterajová vo svojej malej biografii o Ľudovítovi Fullovi pri charakteristike jeho diela napísala, že "neraz bolo jediným poslom slovenskej kultúry na vzdialených kontinentoch..." Fula napísal aj svoje spomienky "Okamihy a vyznania". Dostal veľa pôct a ocenení a bol menovaný národným umelcom. Fullove dielo sa veľmi skoro stalo organickým spojením rozmanitých historických a aktuálnych podnetov.