Narodil sa 14. júna 1941 v Banskej Bystrici v rodine krajčíra. Základnú školu vychodil v rodisku, kde roku 1959 aj zmaturoval na priemyselnej škole spojárskej. Potom študoval na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. Hneď po skončení štúdia nastúpil na základnú vojenskú službu. Po návrate sa dva roky venoval literárnej tvorbe a zamestnával sa len príležitostne ako brigádnik. Na jeseň roku 1968 nastúpil do Matice slovenskej v Martine ako redaktor dvojtýždenníka Matičné čítanie. Pre svoje politické a občianske postoje k augustovým udalostiam roku 1968 a nasledujúcemu normalizačnému režimu ho z Matice slovenskej roku 1971 prepustili, vylúčili zo ZSS a nesmel publikovať. Niekoľko mesiacov bol nezamestnaný, potom sa stal údržbárom tenisových kurtov v jednom zo športových oddielov v Banskej Bystrici, neskôr skladníkom v drevosklade Harmančok a potom energetikom v závode Stavoindustria v Banskej Bystrici, ale s pracoviskom v Prahe–Záběhliciach. Roku 1976 sa vrátil do Banskej Bystrice a v materskom závode Stavoindustria pracoval ako energetik až do roku 1990. Odvtedy je redaktorom literárnej redakcie Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici.

Do literárneho diania príležitostne vstupoval už od konca 50. rokov, a to najmä časopiseckým publikovaním poviedok zo života súčasníkov. Knižne debutoval svojrázne komponovanou novelou Dokumenty o výhľadoch (1966). Zaujal v nej kriticko–ironizujúci postoj k viacerým nedostatkom vtedajšej spoločnosti. Literárnou sondou do psychiky a motívov konania ľudí z rôznych vrstiev našej spoločnosti je kniha poviedok Okultizmus (1968), kompozične pospájaná úvodnými citátmi z okultných vied. Po tejto knihe, ktorú mimoriadne priaznivo prijala kritika i čitateľská verejnosť, P. Hrúz dvadsať rokov na Slovensku nepublikoval. S novou knihou Chliev a hry (1990) sa prihlásil až po novembri 1989. Je to súbor poviedok zo súčasnosti, vyrozprávaných ozvláštňujúcou rozprávačskou technikou náznaku a skrytej symboliky. V podobnom duchu a príbuzným štýlom sú napísané aj knihy próz Pereat (1991), Párenie samotárov (1993), Chlieb a kry (1996), Oči kuričove (1996), Hore pupkom, pupkom sveta (1998).

Pavel Hrúz sústavne spolupracuje s rozhlasom; pre televíziu napísal rozprávkovú hru Nedobytný hrad (1973).

V roku 1999 sa stal piatym laureátom Ceny Dominika Tatarku.