Ján Botto

Obdobie, v ktorom žil:

Romantizmus je umelecký smer, určujúca je ideovo estetická koncepcia v 1. polovici 19. storočia. Vznikol vo Francúzsku ako reakcia proti suchému a triezvemu klasicizmu. Charakteristikou romantizmu je predovšetkým vyzdvihovanie ľudského citu, cítenia s prírodou. Pretože zvýšený citový život sa pripisoval ako charakteristická vlastnosť. Zasiahol výtvarné umenie (E, Delacroix, F. Goya a i.) a predovšetkým hudbu (F. Schubert, R. Schumann, F. Chopin, F. Liszt, H. Berlioz a i.).

Romantizmus bol v podstate reakciou na strohý racionalizmus a na sociálno politické zmeny Francúzskou revolúciou. Proti konvenciám racionalistického klasicizmu postavil dôraz na vypätý subjektivizmus tvorivého indivídua, na pretvárajúcu silu jeho vôle interpretovať v univerzálnych polohách impulzy vychádzajúce z racionálnych zdrojov citu a fantázie. Odklon od antických ideálov klasicizmu aktivoval v romantizme sklony k zovšeobecneniu individuality, ktorá sa ponímala ako súčasť prírodného diania. Vedúca úloha tzv. filozofie prírody oživila v romantizme iracionálne zretele, cit pre bizarný historizmus a subjektívny výklad konfliktných protirečení skutočnosti (tzv. výnimočné charaktery vo výnimočných okolnostiach).

Vzhľadom na konkrétnu situáciu či širších, národných celkov, v romantizme sa v rovnakej miere uplatňoval tak aktívno-progresívny, ako aj pasívno-rekreačný zreteľ. Termín sa neskôr interpretoval vo viacerých významoch ako svetonázor, programové hnutie, smer, štýl a metóda umeleckej tvorby. Preto zahŕňa celý komplex ideových a estetických príznakov rozličných oblastí spoločenského, politického filozofického, umeleckého a kultúrneho života, ale zasiahol aj výtvarné umenie a najmä hudbu.

V tomto období žil aj Ján Botto.

Životopis:

Ján Botto sa narodil 27.1.1829 vo Vyšnom Skalníku. Národne sa uvedomoval v Levoči, kde študoval na lýceu v čase, keď sem prišli trinásti Štúrovi prívrženci z Bratislavy na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z katedry. Osvojil si Štúrove ideové a národnospoločenské náhľady a jeho názory na ľudovú poéziu. Všetko toto dôsledne uplatňoval vo svojej básnickej činnosti. V Levoči začal svoju literárnu činnosť. Pod pseudonymom Janko Magihradský prispieva do študentského, rukou písaného, časopisu. Revolúcie sa aktívne nezúčastnil a hodnotil ju z hľadiska štúrovcov. Nepochopil reakčnosť zásahu ruského cára na jej potlačenie. Bol sklamaný z nesplnenia túžob vlastnej generácie.

Botto, rovnako ako ostatní štúrovci, hľadal podnety a pramene svojej básnickej tvorby v ľudovej slovesnosti. Jeho lyrické básne a balady sú obrazom neutešenej národnej situácie v porevolučných rokoch. Pretože ťažké položenie národa bolo takmer bezvýchodis-kové, vyústenie básní smeruje do vízií. Prispieva k tomu aj jeho básnická povaha, ktorá mala sklony k zmyslovému videniu. V jeho vyjadrení sa zvýrazňuje farebnosť (biela húska – s čerenýmiústy, zelené pole, svet tmavý, svet jasný, sloboda zlatá – Báj na Dunaji).

Stavebným princípom v jeho básniach je kontrast, v ktorom tma predstavuje záporné sily a svetlo životný klad (Báj na Dunaji – Svet tmavý, svet krásny, len môj tmavý; Povesť bez konca – A dušu biednu tá tma zastiera). Ťažká politická situácia (Bachov absolutizmus) nútila básnika využívať také prostriedky, ktoré by mu umožnili vyjadriť revolučné nálady a vlastenecké cítenie. Zomrel 28.4.1881.

Tvorba:

Botto popri J.Kráľovi rozvinul niektoré svojské črty romantickej balady. Baladický hrdina splýva s prostredím a situáciami. Dynamika deja sa dosahuje stupňovaním hrôz, nie rozporom medzi dobrom a zlom. Na vytvorenie presnejšej predstavy tragiky využíva dialóg, zvukovo malebné slová, skratkovitosti reči. Medzi najúspešnejšie balady patria Žltá ľalia a Margita a Besná.

V balade Žltá ľalia rieši mravný konflikt. Manželia si dajú sľub vernosti, ktorý sa nemá porušiť ani smrťou. Avšak Eva daný sľub nedodrží a po Adamovej smrti sa vydá. Za morálny priestupok nasleduje trest. Margita a Besná je baladická príhoda o smrti siroty, ktorá musí zomrieť pre žiarlivosť macochy. Z Bottovej tvorby najmä v mladších rokoch cítiť zanietenosť za ideály revolúcie, a to najmä v básniach K mladosti a Pochod. V prvej sa vyslovuje za nový život.

Prehľad diel:

Alegorické skladby 

- 1846 Svetský víťaz
- 1846 Povesti slovenské
- 1846 Báj na Dunaji
- 1847 K mladosti
- Poklad Tatier
- Obraz Slovenska Balady
- Dva hroby
- Z vysokých javorov lístočky padajú 
- Tajný šuhaj
- Práčka na Rimave
- Rimavín
- Žltá ľalia
- Ctibor 
- Margita a Besná 
- Lucijný stolček

Vlastenecké a príležitostné básne

- Vojenské piesne 
- Duma nad Dunajom 
- K holubici 
- Ohlas na „Hlas z Martina“, 6. lipeň 
- 1861 Ku dňu 6. júna (vítanie martinského memorandového zhromaždenia)
- 4. august 1863 (oslava vzniku Matice slovenskej)
- Nad mohylou J. Kollára
- Dumka na blahú pamäť Sládkovičovu 
- Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy
- K hodom Slávy
- 12. január 1870
- Vrahom - vítal Memorandum, založenie MS, Kníhtlačiarenského učeného spolku, pozdravil Slovanský zjazd v Moskve, vyslovil rozhorčenie nad zatvorením slovenského gymnázia v Revúcej Skladby
- 1846 Pieseň Jánošíkova 
- 1858 Krížne cesty 
- 1862 Smrť Jánošíkova 
- o Alžbete Báthoryčke – ostala v rukopise námety ľudových piesní
- 1846 Báj na Dunaji 
- Báj Maginhradu 
- Báj Turca 
- Povesť bez konca ďalšie 
- Ohlas ukrajinskej dumky 
- Krakoviaky 
- Pochod juhoslovanský 
- Ohlas srbskej piesne 
- Čachtická pani

Popis diela:

Margita a Besná

Po vodách Váhu sa vlní plť. Na plti stoja chlapi a prechádzajú cez 2 prekážky: Margitu a Besnú. Margity sa však nemusia báť. Je to ľahká prekážka. Avšak pozor! Ide Besná. Pred tou má rešpekt každý i skúsený pltiar. Chvalabohu už prešli cez tú divú saň. Teraz však rýchlo usušiť si šaty k vatre. Hlavný pltiar zvaný faktor začal rozprávať o tom bese.

Nad Váhom stál biely dom, v ktorom bývala pekná vdova. Bývalo tam aj krajšie dievča – Margita, pastorkyňa. Vdova by sa chcela rada vydávať a vysedúva pri okne. Dievča zatiaľ v poli mokne. Na ceste už vidno nápadníkov. Na vdovu sa však nikto nepozerá, ale každý sa hneď pýta: „A kdeže je Margita?“ Vdove sa však nepáči, že oni iba na Margitu myslia a ju si nevšímajú. Žiarli. Preto chce vdova, aby Margita išla preč. Vyženie teda Margitu do Turca.

Vyberie sa teda Margita dolinou a vdova za ňou. Margita stojí pri Váhu a hádže doň kvietky. V tom príde vdova a zhodí ju zo skaly. Zakráda sa vdova domov, avšak čo to? Svedomie sa ozýva. Už nič nestojí v ceste, aby sa mohla vydať. Neskôr popred dom chodí šuhaj. Vdova ho pozve dnu a žiada ho, aby sa s ňou oženil. A znova si povie: „Už nič nestojí v ceste, aby som sa mohla vydať“. Ale šuhaj nejde dnu. Vdove srdce puká a akýsi kukučí hlas v duši vdove kričí. Vdova zosmutnela, pretože opäť nemá to, čo by chcela.

Na druhý deň ráno vdova vyjde na dvor. Okolo nej akoby sudcovia stáli: hory, nebo i Váh. V neskorej noci však vdovu prenasledujú tí, ktorí mali radi Margitu. Prenasledujú ju tak veľmi, že sa hodí tam, kde zhodila ona Margitu.

Od tých čias sa vraj veľakrát stalo, že o polnoci čosi clivo kvíli. Už mnoho pltiarov prišlo o život, keď išli cez Besnú. Besná si tým vyberá daň za Margitinu smrť.